Po stopách slovenskej literárnej minulosti – Západoslovenský kraj. Diel tretí: Juhovýchodná a stredná časťTrenčín - Rizner: Predposledný záber druhého dielu nášho diafilmu sme urobili v rodisku Ľudmily Podjavorinskej. Teraz sme v Trenčíne, starodávnom sídle "Pána Váhu a Tatier" Matúša Čáka. Pod hradom, ktorý podnes vládne celému okoliu, je utešený park a v ňom medzi stromami pomník Ľudovíta Riznera. Bol to strýko spomenutej spisovateľky, ktorý sa do slovenskej literatúry zapísal veľkým, šesťzväzkovým dielom Bibliografia slovenského písomníctva od najstarších čias do roku 1900. Je to súpis všetkého, čo do r. 1900 bolo v slovenčine publikované, teda nielen súpis kníh, ale i článkov v novinách a časopisoch. Okrem toho Rizner v Bibliografii dešifroval a pravými menami označil autorov, ktorí písali pod pseudonymom alebo pod značkou. Úmorná, dlhoročná, usilovná práca, za čo mu patrí naša vďaka.+28Uhrovec - rodný dom Ľ. Štúra: Z Trenčína sme sa vydali smerom juhovýchodným, do Uhrovca, kde je rodný dom zakladateľa spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. Ak máme pravdu povedať, zosmutneli sme pri Štúrovom rodnom dome. Na našom zábere sa domček nezdá najhorší, no to len vďaka divému viniču, ktorý ho obopína. V skutočnosti je budova v neutešenom stave. Čakali sme, že tu nájdeme múzeum so Štúrovými pamiatkami, opaterou, akú má napr. Hollého rodný dom v Borskom Mikuláši. Nič takého tu nie je. Iba čierna tabuľa medzi oblokmi hlása: "Z tohto domu vyšiel v národe Slovenskom navždy požehnaný ĽUDOVÍT ŠTÚR narodený 28. októbra 1815. Umrel 12. januára 1856. On zbudil zo sna národ svoj a zoral úhor naúrodný, ku cti priviedol jazyk rodný a šiel za rodu spásu v boj. On padol - ale zvíťazil. On umrel - aby večne žil."Uhrovec - Štúrov pomník: Neďaleko rodného domu, na námestí, ktoré nesie meno veľkého rodáka, je vysoký mramorový stĺp so známou bustou Ľudovíta Štúra. Pred odchodom sme si len želali, aby domček dostal patróna a čím dlhšie sa zachoval pre budúce generácie.Nové Zámky - Anton Bernolák: Najbližším cieľom nám boli Zlaté Moravce, potom Nitra a Nové Zámky. Ale v Moravciach sme ani len z auta nemohli vystúpiť, tak sa z oblakov lialo. Uháňali sme teda ďalej, hoci miestami len krokom, lebo dáždová clona nám nedovoľovala zvýšiť rýchlosť. Prišli sme do Nitry, a dážď ešte stále hustý a beznádejne zatiahnutá obloha. Tak teda smer Nové Zámky. Tu už nepršalo, no zasa čas už natoľko pokročil, že bol takmer súmrak a z fotografovania nebolo nič. Ale trpezlivosť ruže prináša... Možno zajtra... Treba sa na to vyspať... A naozaj. Na druhý deň sa vyčasilo. Môžeme si sfotografovať mohutnú sochu Antona Bernoláka, ktorý tu pôsobil od r. 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813. Popri dielach Dissertatio, Orthographia a Grammatica Slavice najväčšmi si vážime jeho Slowár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, teda päťjazyčný, v šiestich zväzkoch, z ktorých každý má 800 - 900 strán. Je to výsledok 30-ročnej neúnavnej práce, podnes najobsiahlejší slovník slovenského jazyka.Nové Zámky - Bernolákov hrob: Život Antona Bernoláka sa skončil náhle, zomrel na porážku 51-ročný. Pochovaný je v tejto kaplnke. Je na nej tabuľa, ktorá oznamuje, že tu odpočíva "muž o národ vysoko zaslúžilý, literárnou činnosťou vynikajúci...".Zlaté Moravce - Janko Kráľ: Počasie sa ustálilo, vydali sme sa späť do Zlatých Moraviec, kde dokončil svoj strastný život revolucionár Janko Kráľ. Ku koncu svojho života tu žil takmer zabudnutý. Má tu impozantný pomník s výraznou bustou. Podobizeň tohto samotára, tuláka, no najvýraznejšieho básnického génia z generácie štúrovcov, sa nám nezachovala, takže sochy a obrazy môžu výtvarníci rekonštruovať iba podľa písomných zpráv jeho súčasníkov. Je teda prirodzené, že sa snažia spodobniť jeho tvár tak, aby zodpovedala jeho životu a dielu.Nitra - Budova Slov. učeného tovarišstva: Na vydávanie a rozširovanie slovenských kníh založil Anton Bernolák Slovenské učené tovarišstvo. Bola to spoločnosť so sídlom v Trnave a s odbočkami takmer po celom Slovensku. V samotnej Trnave sa nám nezachovala budova Tovarišstva. Iba v Nitre na Hradnej ulici je dom s tabuľou, do ktorej je vrytý tento nápis: "V tejto budove blahodarne účinkovali od r. 1793 priami účastníci na duchovných snahách Slovenského učeného tovarišstva. František Hábel, Anton Ďatel, Jozef Nejedlý, Andrej Mészároš, Anton Šafarovič, Ján Janec, Ján Rosanický, Juraj Hollý, Alexander Alagovič, Juraj Krepelec."Madunice - Hollý: Cesta nás zaviedla do Maduníc, kde takmer 30 rokov účinkoval Ján Hollý. Má tu postavený pekný pomník. V Maduniciach bol známy hájik Mlíč, kde mal Hollý pod starým dubom lavičku a tu písaval svoje básne. Napísal aj ódu na Mlíč, ktorá sa končí takto: Sem ty každý deň mňa do svého lóna, Mlíču, vábíváš nečuté Slovákom Pesne spívávať, jakové milostná Káže mi Umka. Kéž by len v toľkej mohly skveť sa, v toľkej Nad druhé predčiť spevy kráse: koľkou Sám ty skvíš, koľkou nad iné sa všetky Háje vynášáš! Teraz sa už na svojej ceste pomaly začneme vracať do Bratislavy. No ešte máme toho po ceste dosť. Najbližšiu zastávku máme mať Majcichov. Ale pri pohľade na mapu vidíme, že v ceste máme dedinku Zavar.Zavar - Jozef Viktorín: Prehŕňame sa v pamäti a spomíname si, že tu sa narodil Jozef Viktorín, ale nespomíname si, že by sme boli čítali zmienku o jeho rodnom dome. Nie, nespomína ho ani brožúra Zoznam pamiatok v Západoslovenskom kraji z roku 1962. Ale jednako sme ta zašli. Na fare sme sa dozvedeli, že veru Viktorínov dom už nejestvuje, zrúcali ho. Na jeho mieste je novostavba. Podľa popisu sme si teda načrtli, pravda, len veľmi približne, dedinský domček Jozefa Viktorína a našli sme aspoň jeho kresbu, ktorú tu vidíte. Kto bol Jozef Viktorín? Účastník Hurbanovho Povstania (bol aj väznený), spolupracoval na založení Matice slovenskej, mal veľkú zásluhu na postavení pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode, r. 1858 vydal almanach Concordia, almanach Lipa, r. 1863 vydal v Pešti Jána Hollého Spisy básnické, ku ktorým napísal obšírny predhovor. Celý svoj majetok zanechal kultúrnym inštitúciám. Škoda, že sa nevenovala starostlivosť jeho rodnému domu. Ideme teda ďalej, do MajcichovaMajcichov - Ján Palárik: Vieme, že v Majcichove je pochovaný Ján Palárik, kňaz, prenasledovaný cirkevnou vrchnosťou za svoje demokratické ideály. Hrozili mu aj vylúčením z cirkvi. S Viktorínom vydal almanach Concordia a prispieval doň, ako aj do almanachu Lipa. Najznámejším sa však stal svojimi divadelnými hrami, ktoré sa podnes hrajú na našich javiskách: Inkognito, Drotár, Dobrodružstvo pri obžinkoch.Trnava - budova bývalej univerzity: Sme v Trnave. Druhé najväčšie mesto v Západoslovenskom kraji. Na obrázku vidíme starú trnavskú univerzitu, ktorú r. 1635 založil arcibiskup Peter Pázmány. Mala dve fakulty: filozofickú a teologickú. Táto rytina pochádza z polovice 18. storočia. Dnes je na budove tabuľa s týmto nápisom: "Vďačnej pamiatke Slovákov a Čechov, ktorí ako profesori na univerzite - otvorenej tu 13. novembra 1635 - po 142 rokov účinne pracovali na kultúrnom povznesení našej zeme a nášho národa a prispeli tak k základom nášho národného obrodenia."Trnava - budova divadla: Aj táto budova divadla v Trnave je staršieho dáta. Pochádza z roku 1832 a najintenzívnejšie v nej hrávali v druhej polovici minulého storočia, a to hry historické, veselohry, ľudové hry a hry zo spoločenského života. Dnes tu má trvalé sídlo Krajové divadlo.Trnava - Bernolákov pomník: V mestskej promenáde, ako Trnavčania nazývajú park pod starými mestskými múrmi, má pomník prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Je to dielo akademického sochára Jána Koniarka a znázorňuje, ako Bernolák poúča svoj ľud a vraví mu: Slováci, píšte po slovensky, tu máte slovo moje o reči vašej.-- Tento výrok je vyrytý aj na pomníku, postavenom na pamäť založenia Slovenského učeného tovarišstva.Trnava - Jilemnický: Do tejto školy ešte i dnes chodí mládež čerpať vedomosti. Za buržoáznej republiky tu bola meštianska škola, na ktorej vyučoval priekopník socialistického realizmu v našej literatúre, spisovateľ Peter Jilemnický. Na pamiatku jeho tunajšieho účinkovania je na škole tabuľa s jeho reliéfom a dátami o jeho pôsobení. Opúšťame Trnavu trochu okľukou, aby sme sa dostali do dedinky Doľany.Doľany - Náhrobník Juraja Fándlyho: V Doľanoch, ktoré sa predtým volali Ompitál, je pochovaný Juraj Fándly, o ktorom sme už hovorili pri návšteve obce Naháč. Staršie učebnice uvádzali a podľa nich sa ešte stále šíri mylné tvrdenie, že Juraj Fándly sa v Doľanoch aj narodil. Omyl je vyvrátený od r. 1937, že Fándly sa tu nenarodil, ale pamätná tabuľa je tu stále. Fándlyho rodina pochádzala odtiaľto, no on sa narodil v susednej Častej.Doľany - Palkovičovský dom: Aj tento dom v Doľanoch má tabuľu s nesprávnou informáciou, že sa tu narodil Juraj Palkovič. I to je omyl, lebo Palkovič sa narodil vo Veľkých Chlievanoch pri Bánovciach. Toto je Palkovičovský dom, kde bývala Palkovičova matka a podnes tu Palkovičovci bývajú. Jurajovi Palkovičovi, najväčšiemu slovenskému mecénovi všetkých čias, vďačíme za vydanie vzácneho Bernolákovho Slowára, diel Hollého, Fándlyho a mnoho iných.Častá - Fándlyho rodný dom: Toto je pravý rodný dom Juraja Fándlyho v Častej. Bolo by už načase, aby sa po opravení jeho rodných dát pamätná tabuľa dostala na pravé miesto.Budmerice - domov slovenských spisovateľov: Z Častej nemáme ďaleko do Budmeríc. Tu je kaštieľ, ktorý bol kedysi majetkom grófa Pálffyho. Dnes tu majú svoj domov slovenskí spisovatelia, ktorí sa sem uchyľujú jednak odpočinúť si, rekreovať sa v krásnom parku, ale ponajviac sem utekajú z mestského ruchu, aby mohli pracovať, dokončiť zbierku básní, román, preklad, divadelnú hru, či literárnohistorickú štúdiu. Niet lepšieho prostredia ako velebné ticho uprostred prírody.Modra - dom, kde býval Ľudovít Štúr: A už sa opäť stretávame s Ľudovítom Štúrom. V tomto dome býval, ako to oznamuje pamätná tabuľa...Modra - tabuľa na dome, kde Štúr býval: Čítame na nej, že to bolo v rokoch 1850 - 1856. Ako je známe, po smrti svojho brata Karola a po mnohých útrapách z prenasledovania, uchýlil sa sem vychovávať bratove siroty. Z tohto domu podnikal aj svoje výlety do okolia Modry, často s puškou na pleci. Tak si vyšiel aj 22. decembra roku 1855 a pri nešťastnom kroku cez jarok...Modra - miesto Štúrovho nešťastia: ... na tomto mieste puška vystrelila a celý obsah náboja vošiel z bezprostrednej blízkosti Štúrovi do stehna.Modra - dom, kde Štúr zomrel: Preniesli ho do tohto domu na námestí. Nevyšiel už z neho. Lekári mu nevedeli pomôcť a 12. januára 1856 tu zomrel. Na dome je pamätná tabuľa s nápisom: "V tomto dome zomrel 12. januára 1856 Ľudovít Štúr, veľký bojovník za národné a sociálne práva slovenského ľudu, politik, publicista, vedec a básnik, zakladateľ spisovnej slovenčiny."Modra - Štúrov náhrobník: Štúrov hrob bol ešte donedávna v žalostnom stave. Akoby sme boli naň zabudli. No na tomto zábere už vidíme dôstojný náhrobník, dielo akademického sochára Jozefa Kostku. Tu odpočíva Ľudovít Štúr, po boku svojho brata Karola.Modra - Štúrov pomník: Modra je mesto Štúrovo. Toľko pamätných miest je tu naňho. A aby si každý návštevník Modry čo len pri prechode cez mesto pripomenul tohto veľkého syna Slovenska, na námestí stojí mohutné biele súsošie s dominujúcom postavou Ľudovíta Štúra. Na súsoší vpravo sú Ján Francisci, J. M. Hurban, M. M. Hodža. Vľavo sú reprezentanti slovenských dobrovoľníkov v Povstaní roku 1848. Autorom pomníka je akademický sochár Motoška.Jur pri Bratislave - Jilemnického múzeum: Už sa blížime k Bratislave. Pripomína nám to aj názov obce: Jur pri Bratislave. V tomto dome býval Peter Jilemnický, o ktorom sme hovorili aj pri návšteve Trnavy. V dome je múzeum...Jur pri Bratislave - interiér Jilemnického múzea: ... kam chodia návštevníci mestečka, ale najmä školská mládež pozrieť si pamiatky po Petrovi Jilemnickom. Uprostred vidíme sadrovú posmrtnú masku spisovateľovej tváre.Bernolákovo - pohľad na dedinu: Blížime sa k Bernolákovu. Kedysi názov tejto obce bol Čeklís. Je to prvé pôsobisko Antona Bernoláka. Bol tu len 4 roky, no dedinku pomenovali na jeho pamiatku po ňom. Tu je pohľad z hradskej na Bernolákovo.Bernolákovo - pomník A. Bernoláka: A tu je pomník Antona Bernoláka v záhrade pred farou, kde štyri roky kaplánoval. Odtiaľ ho preložili do Trnavy a neskôr do Nových Zámkov. Končíme putovanie po Západoslovenskom kraji. Milí záujemci, ktorí ste putovali s nami pri premietaní diafilmu, videli ste tu takmer stovku obrázkov. Nebola to maličkosť povyhľadávať všetky miesta, ktoré ste videli na našich obrázkoch. Neboli zriedkavé prípady, že ani len miestni obyvatelia nevedeli o pamätných miestach vo svojej obci, nik nám nevedel dať informácie, často sme hľadali z ulice do ulice, pozerali a hľadali z domu na dom, často nežičilo počasie, bolo treba hodiny, poldne, niekedy aj deň čakať, v stane prenocovať, aby sme vyčkali priaznivé počasie alebo osvetlenie. No našli sa aj obetaví ľudia, ktorí sa ponúkli, že nás povodia po meste, aby sme nemuseli dlho čakať. Tak bolo napríklad v Skalici, kde by sme boli museli oveľa dlhšie pobudnúť, nebyť miestneho súdruha učiteľa, ktorý poznal všetky pamiatky naspamäť a viedol nás od jednej k druhej. Nerobíme si nárok na úplnosť. Nájde sa ešte zopár miest, kde sme hádam mali zájsť, urobiť záber a ukázať vám ho tu. No diafilm je aj tak obsažný a nebolo by účelné ešte väčšmi ho rozširovať. Kto má úprimný záujem o pamiatky tohto druhu, nájde si ich. Dali sme mu impulz, ukázali cestu. A ak pri svojich výletoch alebo rekreačných cestách po Slovensku nájdete pamätné tabule, nechoďte okolo nich bez povšimnutia. A čo keby ste si urobili literárnu exkurziu podľa trasy, ktorú sme vám naznačili v tomto diafilme?׋›Po stopách slovenské literární minulosti - Západoslovenský kraj III. část Jihovýchodní a středníVýrobceDBratislavaRok1964Délka32 okénekAutor kresebJendeková HelenaAutor textuJánský LadislavPředlohaCJLITOznačení5882Další diafilmy výrobceLesní bylinyHlavní typy květů II.Embryonální vývoj obratlovcůHečko František
