Hospodársky dôležité kvitnúce rastliny – II. dielRasca /Carum carvi L./: Je naša najdôležitejšia siličnatá rastlina, ktorá sa pestuje na semeno. Rasca pestovaná na poli je vlastne rasca lúčna, od ktorej sa líši len tým, že v lepšom prostredí tvorí väčšie semená. Semená rasce sa používajú ako korenie do chleba, syrov, polievok a pod. Rascová silica sa využíva ako liečivo, ďalej v likérnictve, vo voňavkárstve a v mydlárstve. Rasca je dvoj- až trojročná rastlina. Patrí do čeľade mrkvovitých. Semená /c/ obsahujú 4–7 % silice a 10–12 % tuku. Byľ /a/ za priaznivých podmienok dosahuje až 1 m. Biele kvietky s ružovým odtieňom sú usporiadané v zloženom okolíku /b/.+31Fenikel obyčajný /Feniculum vulgare Mill./: Semená fenikla sa podobne ako semená rasce používajú najmä v potravinárstve, likérnictve a lekárstve. Okrem silice dáva fenikel aj olej, používaný ako technický olej. Fenikel je dvojročná i viacročná mrkvovitá rastlina. Plod /c/ je hnedá rebrovitá nažka väčšia ako nažka rasce; obsahuje 3–6 % feniklovej silice a asi 12 % tuku. Byľ /a/ dorastá do výšky 1–2 m. Kvety /b/ sú drobné, žlté, usporiadané v zloženom okolíku.Bedrovník aníz /Pimpinella anisum L./: Je to jednoročná mrkvovitá rastlina. Byľ /a/ je vysoká 50 cm, semeno /c/ je vajcovitá zelenosivá rebrovitá nažka; používa sa ako korenie v domácnosti a v potravinárskom priemysle. Anízová silica využíva sa v lekárstve a vo voňavkárstve. Obsahuje 2–6 % anízovej silice a 18 % tuku /oleja/. Byľ /a/ je porastená trojakými listami. Spodné sú okrúhle, obličkovité, stredné jednoducho perovité a horné perovito strihané. Biele kvety /b/ sú usporiadané v zloženom okolíku.Koriander siaty /Coriandrum sativum L./: Koriander je jednoročná mrkvovitá rastlina s byľou /a/ vysokou 40–70 cm. Semeno /c/ je guľaté, sivohnedé. Používa sa ako korenie a silica v potravinárskom priemysle, v likérnictve, v lekárstve a vo voňavkárstve. Obsahuje 0,2–0,8 % koriandrovej silice. Biele až jasnoružové kvety /b/ sú usporiadané v okolíku. Rastlina zapácha po bzdochách /najmä v čase kvitnutia/.Chmeľ /Humulus lupulus L./: Je našou veľmi dôležitou priemyselnou rastlinou. Je nevyhnutnou surovinou pri výrobe piva, v ktorom pôsobí chuťove i konzervačne. Chmeľ je trváca rastlina z čeľade konopovitých. Kultúrny chmeľ vznikol dlhoročným výberom z chmeľu divého, ktorý rastie v kroviskách na brehoch potokov a riek. Je to dvojdomá rastlina. Hospodársky význam majú len samičie /piestikové/ rastliny. Ich súkvetie sa premieňa na hlávky /b/, pre ktoré sa chmeľ pestuje. Zberáme neoplodnené hlávky, pretože majú najpriaznivejšie chemické zloženie. Ak sa samičie kvety oplodnia, vytvoria sa z nich plody /c/ – nažky /„kôstky“/. Chmeľ sa rozmnožuje nepohlavne /vegetatívne/ odrezkami alebo sadivom. Hlávku /b/ tvoria listene /s 2–3 kvietkami/, ktoré sa prekrývajú ako škridlica na streche. Na povrchu vnútornej plochy listeňov sú žliazky miskovitého alebo pohárikovitého tvaru naplnené žltým lesklým výlučkom – lupulínom. Hlávka obsahuje asi 14–16 % silice. Tieto látky dodávajú pivu chuť a stálosť.Tabak /Nicotiana tabacum L./: Tabak má medzi priemyselnými rastlinami osobitné miesto. Nie je to úžitková rastlina v bežnom zmysle slova, pretože obsahom alkaloidov v listoch /najmä nikotínu/ pôsobí na ľudský organizmus skôr nepriaznivo, narkoticky a vo väčšom množstve dokonca prudko jedovato, v každom prípade organizmus oslabuje. Z listov tabaku vyrába sa fajčivo, menej nikotín, kyselina citrónová a jablčná. Zo semien /d/ sa získava stolný a technický olej. Tabak je vysoká jednoročná rastlina z čeľade ľuľkovitých. Byľ /a/ je valcovitá, priama, porastená veľkými vajcovitými listami, ktoré sú pokryté žľaznatými chĺpkami a majú typickú vôňu. Obsahujú alkaloidy, najmä nikotín. Kvety /b/ sú zoskupené do metliny. Majú ružovú, žltú prípadne aj ináč sfarbenú lievikovitú korunu. V dvojpuzdrej tobolke /c/ je veľké množstvo malých semien /d/. Zrelé semeno obsahuje 35–45 % oleja a 25–28 % bielkovín. Semeno /d/ nikotín neobsahuje.Ďatelina lúčna /Trifolium pratense L./: Ďatelina lúčna a lucerna sú základné ďatelinoviny, lebo dávajú bohatú úrodu akostného a veľmi chutného krmu. Ďatelina obsahuje v čase kvitnutia 2,3 % bielkovín. Ďatelinu lúčnu pestujeme tam, kde lucerna dáva menšie úrody, t. j. v chladnejších a vlhkejších polohách. S úspechom sa pestuje aj v miešankách s trávami. Ďatelina lúčna je dvoj- až viacročná rastlina s dlhým rozkonáreným kolovitým koreňom. Na koreňoch sú hrčky, v ktorých žijú hrčkotvorné /symbiotické/ baktérie. Byľ /a/ je priama, vysoká asi 50 cm, porastená trojpočetnými lístkami. Kvety /b/ sú nakopené v guľatej hlávke. Majú trubkovitý chlpatý kalich a červenkastú korunu, ktorá je dolu tiež trubkovitá. Plod /c/ je struk obsahuje 1–2 semená sfarbené prevažne fialovo, niekedy s tmavými odtieňmi.Ďatelina plazivá /Trifolium repens L./: Ďatelina plazivá /nesprávne biela/ je veľmi akostná a chutná krmovina bohatá na bielkoviny. Je to nízka viacročná ďatelinovina, vytvárajúca početné plazivé nadzemné výbežky. Kvetná byľ /a/ je vysoká až 30 cm. Koreňovú sieť zväčšujú vedľajšie korene, ktoré vyrastajú z uzlov výbežkov. Listy majú dlhé stopky, belavú polmesiačikovitú škvrnu. Rastlina má malé hlávky /b/ bielych kvetov. V malom struku /c/ sú 1–3 drobné citrónovožlté semená.Bôľhoj lekársky /Anthyllis vulneraria L./: Je veľmi skromná i keď podradnejšia krmovina, ktorá dáva menej chutné horkasté krmivo. Preto sa pestuje tam, kde akostnejšie ďatelinoviny nedávajú istú úrodu krmu, t. j. v drsných polohách a chudobných kamenistých pôdach. Bôľhoj je dvoj- až viacročná rastlina. Má hrubý kolovitý koreň. Riedko olistená byľ /a/ je vysoká 20–50 cm. Vrchné listy sú nepárnoperovité. Hlávka /b/ je nápadne veľká. Kalich je nafúknutý, koruna žltá. V stručku /c/ je jedno semeno žltej farby, pri korienku zelenkasté.Lucerna siata /Medicago sativa L./: Je vynikajúca ďatelinovina. Ako krmovina je nenahraditeľná najmä v repných a kukuričných oblastiach. Je trváca, dáva veľkú a istú úrodu veľmi akostného krmu bohatého na bielkoviny. Lucerna obsahuje najviac bielkovín zo všetkých ďatelinovín /2,6 % i viac/ a veľa minerálnych látok, najmä vápnika, fosforu a vitamínov. Byľ /a/ je priama, vysoká 60–90 cm, s trojpočetnými lístkami a tmavofialovými kvetmi /s rozličným odtieňom/ v riedkom strapci /b/. Na struku /c/, ktorý je špirálovite dva až tri razy stočený, býva 3–6 semien obličkovitého tvaru žltej farby.Vičenec siaty /Onobrychis viciaefolia Scop./: Vičenec sa u nás pestuje pomerne málo. Na vhodnom stanovišti je to však dôležitá krmovina. Význam má predovšetkým na vysychavých pôdach zásobených vápnom, kde lucerna ani ďatelina lúčna nedávajú istú úrodu. Vičenec je viacročná až trváca ďatelinovina. Byľ /a/ je vysoká 60–100 cm, porastená nepárnoperovitými listami. Ružové kvety /b/ sú v strapcoch s dlhými stopkami. Vičenec je aj veľmi dobrou medonosnou rastlinou. V ostnom nepukavom struku /c/ je jedno pomerne veľké semeno obličkovitého tvaru hnedožltej farby; je najväčšie zo semien všetkých ďatelinovín.Ľadenec rožkatý /Lotus corniculatus L./: Ľadenec rožkatý je trváca, otužilá, nenáročná ďatelinovina, ktorá odoláva mrazu i suchu, lebo sa hlboko zakoreňuje. Dáva veľmi dobrú a istú úrodu akostného krmu, a to aj v extrémnych pôdnych a klimatických pomeroch. Veľký význam má najmä na dočasných a trvácich lúkach a pasienkoch. Byľ /a/ je vysoká 20–60 cm, priama alebo mierne poliehavá, porastená trojpočetnými listami. Žlté kvety /b/ sú umiestnené v riedkych hlávkovitých okolíkoch. Zrelé struky /c/ pukajú a vypadávajú z nich drobné tmavohnedé semená.Komonica biela /Melilotus albus Desr./: Komonica biela má ako krmovina malý význam, lebo okrem bielkovín obsahuje aj mnoho horkého kumarínu, pre ktorý ju dobytok nerád žerie. Ako nenáročná rastlina pestuje sa takmer výlučne na zelené hnojenie, lebo vytvára veľa organickej hmoty a pôdu obohacuje o dusík. Komonica biela je prevažne dvojročná rastlina. Má značne hrubý a rozkonárený koreň, ktorý preniká do veľkej hĺbky. Byľ /a/ je vysoká až 3 m, porastená ozubenými trojlístkami. Biele kvety /b/ sú usporiadané v dlhých strapcoch. Je aj medonosnou rastlinou. Struky /c/ obsahujú zelenkastožlté semená.Vtáčia noha siata /Ornithopus sativus L./: Vtáčia noha siata /seradela/ sa u nás pestuje zriedkavejšie, lebo dáva malú úrodu. Je to však akostná krmovina bohatá na bielkoviny /1,6 %/. Ako podsev vysieva sa v teplejšom a vlhkejšom podnebí v nížinách a podhorských oblastiach. Je to predovšetkým krmovina ľahkých pôd. Vtáčia noha siata je jednoročná vikovitá rastlina. Byľ /a/ je vysoká až 50 cm, listy má nepárnoperovito zložené. Kvety /b/ sú jasnoružové, v riedkom strapci. Semená /c/ sú vlastne plody. Sú to články štvor- až šesťsemenného struku zakončeného pazúrikom /odtiaľ názov rastliny/. Na povrchu sú struky hnedosivé, brázdované a na priereze žlté.Kapusta hlávková /Brassica oleracea var. capitata L./: Patrí do čeľade kapustovitých /Brassicaceae/. Je to dvojročná rastlina, ktorá vytvára v prvom roku hlávku /a/, čo sú vlastne premenené listy. V druhom roku vytvára konárovite rozložené byle /b/ so žltozelenými štvorpočetnými kvetmi. Plody /c/ sú podlhovasté guľaté šešuľky, ktoré bývajú dlhé i 10 cm. Semeno /d/ je guľaté, červenkastohnedej farby. Konzumná časť hlávky obsahuje 92 % vody, 8 % sušiny, vitamín C, B₁ a provitamín A. Neobsahuje vitamín B₂.Kel hlávkový /Brassica oleracea var. sabauda L./: Je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku podobne ako kapusta vytvára hlávku zvinutých listov, v druhom roku kvety a semená. Listy tvoriace hlávku sú zvráštené a na okraji mierne zvlnené. Hlávky /a/ nebývajú také pevné ako hlávky kapusty. Súkvetie /b/, kvety i plody /c/ má kel podobné ako kapusta. Semeno /d/ je guľaté, červenohnedé. Kel hlávkový obsahuje 91 % vody a 9 % sušiny. V popolovine je mnoho drasla, fosforu, síry a horčíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamín B₂, B₁ a C. Z hľadiska chemického zloženia kel je výživnejší ako kapusta hlávková.Karfiol /Brassica oleracea var. botrytis L./: Karfiol je dvojročná rastlina. Na semeno sa pestuje i ako jednoročná rastlina. Jeho významným charakteristickým znakom je, že na skrátenej osi vytvára ružu zdužinateného súkvetia, ktoré je vlastnou konzumnou časťou. Ružica /a/ je zásobným orgánom rastliny a skladá sa z niekoľko tisíc drobných zdužnatených kvietkov. Asimilačné listy sú husto zoskupené na skrátenej byli – hlúbe. Kvetné osi vyrastajú obyčajne len z obvodových kvietkov karfiolovej ružice a bývajú široko rozkonárené. Kvety sú žlté, plod /b/ je šešuľa. Semeno /c/ je podobné ostatným hlúbovinám. Pre svoju jemnosť, chutnosť a výživnosť sa karfiol zaraďuje medzi najlepšiu pestovanú zeleninu.Kaleráb /Brassica oleracea var. gongyloides L./: Kaleráb je obyčajná a obľúbená dvojročná zelenina. Od ostatných hlúbovín sa líši tým, že jeho byľ je v spodnej časti modifikovaná v buľvu /a/, ktorá je zásobným orgánom rastliny a konzumnou časťou spotrebiteľa. Listy na buľve sú špirálovite usporiadané. V druhom roku vyrastajú z buliev rozkonárené byle vysoké asi 1 m so žltými kvetmi /b/. Plodom /c/ je šešuľa. Semená sú guľaté, hnedej farby. Konzumná časť /buľva/ obsahuje pomerne veľa glycidov /uhľohydrátov/, menej bielkovín, tukov, z vitamínov vitamín C, provitamín A a B₁.Uhorka obyčajná /Cucumis sativus L./: Uhorka je jednoročná teplomilná rastlina z čeľade tekvicovitých. Pravdepodobne pochádza z východnej Indie. Byľ /a/ je plazivá alebo ovíjavá, opatrená tvrdými pichľavými chĺpkami. Listy sú dlaňovitodielne, troj- až päťlaločnaté. Kvety sú jednodomé a vytvárajú sa v pazuchách listov. Samičie kvety sú obyčajne na bočných výhonkoch za druhým až tretím listom. Samčie kvety sú na hlavnej byli. Plod /b/ je bobuľa podlhovastého tvaru. Semeno /c/ má žltobielu farbu, je ploché, vajcovito pretiahnuté. Uhorka obsahuje 95 % vody, 0,03 % dusíkatých látok, 0,5 % vlákniny, 0,45 % popola, vitamín C a B.Melón /Cucumis melo L./: Pochádza z juhovýchodnej Ázie a patrí do čeľade tekvicovitých. Je to jednoročná plazivá rastlina, dlhá niekoľko metrov. Byľ /a/ je štvorhranná, posiata ostrými chĺpkami. Listy sú veľké, trojlaločnaté. Rastlina má mnoho úponiek. Kvet sa podobá kvetu uhorky. Plod /b/ je guľovitá až vajcovitá bobuľa rozličnej farby a veľkosti. Semeno /c/ sa tvarom podobá uhorkovému. Žlté melóny majú však semeno hnedé, kým melóny vodné /dyne/ majú semeno čierne. Melóny sú obľúbenou plodovou zeleninou najmä počas letných horúčav.Rajčiak /Solanum lycopersicum L./: Patrí do čeľade ľuľkovitých. Je to jednoročná rastlina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá rozkonárená byľ /a/ porastená žľaznatými chĺpkami. Listy sú pretrhávané, nepárno perovito zložené. Kvety sú päťpočetné, usporiadané v strapcovitom súkvetí. Plod /b/ je bobuľa rozličnej farby a rozličného tvaru. Semená /c/ sú ploché, obličkovitého tvaru. Rajčiaky sú dnes veľmi obľúbenou zeleninou, pretože majú veľmi hodnotné biologické vlastnosti. Pre vysoký obsah vápnika a železa sú vhodné pre málokrvných a pre deti trpiace krivicou.Paprika /Capicum annuum L./: Patrí do čeľade ľuľkovitých. Je to jednoročná lysá bylina /a/ vysoká 40–60 cm. Pochádza z tropickej Ameriky. Listy sú stopkaté, vajcovitého tvaru. Kvety vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Plodom /b/ je vysýchavá dutá bobuľa s množstvom malých obličkovitých semien /c/, obsahuje pálivý alkaloid kapsicín, silicu a červené farbivo. Rozomleté zrelé a usušené plody dávajú červený pálivý prášok, známe korenie papriky. Veľa paprík sa tiež konzervuje. Paprika patrí medzi zeleninu najbohatšiu na vitamín C.Cibuľa kuchynská /Allium cepa L./: Patrí do čeľade ľaliovitých. Je to dvojročná rastlina, pochádza z Prednej Ázie. V prvom roku vytvorí v zemi sukňovitú guľatú cibuľu obalenú blanitými šupinami. Celá rastlina obsahuje ostro zapáchajúcu silicu. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá uprostred zväčšená byľ /a/ s guľatým bohatým okolíkom belavých kvetov. Plod /b/ je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená /c/. Cibuľa sa už od dávna pestuje ako zelenina a súčasne ako liečivá rastlina. Dôležitý je i vysoký obsah vitamínu C a menšie množstvo vitamínu B₁ a B₂.Pór /Allium porum L./: Je to otužilá dvojročná zelenina. Na spodnom konci osi má guľatú alebo podlhovastú belavú cibuľu /a/, z ktorej vyrastajú dužinaté korienky. Listy sú ploché, čiarkovité až podlhovasté. Kvetná os /b/ vyrastá až v druhom roku. Nesie okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka /c/ so semenami podobnými cibuli. Biologickou zvláštnosťou póru je, že nemá obdobie pokoja. Rastie dlho do jesene, i v miernych zimách neuzaviera cibuľu, ani mu neodumierajú listy.Cesnak kuchynský /Allium sativum L./: Je to trváca zelenina pochádzajúca z Afganistanu. V pôde má cibuľu /a/, ktorá sa skladá z niekoľkých strúčikov, t. j. malých jednoduchých cibuliek. Listy sú ploché, celistvookrajové. Celá rastlina obsahuje cesnakovú silicu. Kvitne v roku vysadenia a vytvára byľ vysokú 70–100 cm, ktorá namiesto kvietkov nesie pacibuľky. Kvety cesnaku sú v okolíku, zriedka kvitne. Namiesto nich sa tvoria malé cibuľky /b/. Tieto cibuľky sa niekedy vysievajú. Podľa najnovších výskumov obsahuje cesnak veľmi účinné fytocídy; používa sa pri výrobe liečiv.Hlávkový šalát /Lactuca sativa L. var. capitata/: Patrí do čeľade astrovitých. Je to jednoročná rastlina, ktorá má v pôde zväzkovitý koreň. Listy /a/ sú široko vajcovité, stlačené do prízemnej ružice; vytvárajú pevnú guľovitú hlávku. Hlávky šalátu zberáme na konzum. Ak šalát necháme na semeno, vyrastá z hlávky vysoká byľ s drobnými bledožltými úbormi /b/ usporiadanými v chocholíkovitej metline. Plod /c/ je nažka vajcovito-klinovitého tvaru s dlhým nitkovitým zobákom s vencom chĺpkov. Šalát je rastlina dlhého dňa, preto v lete vyrastá do kvetu.Špenát siaty /Spinacia oleracea L./: Patrí do čeľade mrlíkovitých. Pochádza z Orientu. Je to jednoročná dvojdomá rastlina. Listy /a/ majú dlhé stopky, sú podlhovasté, trojhranné, zriedka perovité. Špenát je rastlina dlhého dňa, takže rýchlejšie nasadzuje kvety /b/. Semená /c/ sú obyčajne hranaté. Špenát obsahuje 93,3 % vody, 2,3 % bielkovín, 0,5 % tuku, 3,5 % glycidov, 1 % buničiny a 2 % popolovín, ďalej vitamíny A, B₁, B₂, C a stopy jódu.Mrkva karotka /Daucus carota L./: Patrí do čeľade mrkvovitých. Je to dvojročná rastlina európskeho pôvodu. Listy sú chlpaté, perovito zložené. V druhom roku vyrastá z koreňa /a/ chlpatá vysoká až 1 m byľ; na nej sú kvety usporiadané v okolíkoch /c/. Plod /d/ je dvojdielna ryhovaná nažka. Konzumnou časťou zeleniny je koreň, pre ktorý mrkvu pestujeme. Koreň má rozličný tvar, ktorý je znakom jednotlivých odrôd.Petržlen záhradný /petroselium hortense L./: Patrí do čeľade mrkvovitých. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklú listovú ružicu s dužinatým koreňom /a/, v druhom roku byľ zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíku /b/. Semeno /c/ je dvojdielna nažka. Okrem vitamínov A, B₁, B₂ obsahuje pomerne málo vitamínu C. Je bohatý na mangán. Vňať obsahuje glykozid apiín, ktorý pôsobí diureticky.Zeler voňavý /Apium graveolens L./: Pochádza zo zeleru, ktorý divo rastie na pobreží Stredozemného mora. Tvorí koreňovú buľvu /a/ váhy až 1 kg. Listy sú tmavé, lesklé, perovito laločnaté. Kvetná os sa vytvára v druhom roku. Kvety sú drobné, biele usporiadané v oddelených okolíkoch /b/. Rozkvitajú predpoludním. Z jedného kvetu sa vyvinú obyčajne dve semená. Plod /c/ je dvojnažka hnedosivej farby. Semeno má päť rebier, medzi ktorými sú kanáliky s éterickým olejom. Pre vysoký obsah minerálnych látok a vitamínov je zeler veľmi zdravou zeleninou s liečivými a výživnými účinkami.׋›Hospodářsky důležité kvetoucí rostliny II.VýrobceDBratislavaRok1970Délka35 okénekAutor kresebStruhár AlojzAutor textuĎurka Jozef Inž.PředlohaPRIROznačení2414Další diafilmy výrobceZelinářství I.Lesní dřeviny I.Kráľ Fraňo I.Památná místa bojů v SNP III. Památníky a pomníky našich osvoboditelů
