Lesné dreviny – I. dielSmrek obyčajný – Picea excelsa Link: Ihlice – má štvorhranné, dlhé 12–27 mm, zahrotené, postavené na vetvičke špirálovite. Kvet – Smrek je jednodomá drevina. Kvety má jednopohlavné. Sú to zoskupenia do klasovitého súkvetia – jahňady. Samčie kvety sú červené jahňady pozostávajúce z tyčiniek s dvoma peľovými vrecúškami, v ktorých sú peľové zrná opatrené vzdušnými vakmi. Sú rozložené pravidelne po celej korune. Samičie kvety sú šišticové jahňady zložené zo špirálovite postavených plodolistov, na vrchnej strane ktorých sú dve obrátené vajíčka. Sú prevažne v hornej časti koruny a sú vzpriamené. Kvitne v máji až v júni. Plod – Zdrevnatením plodolistov samičích kvetov vzniká šiška dlhá 10–16 cm, hnedá; na strome je ovisnutá. Semená – Smrek je nahosemenný. Semená dlhé 4–5 mm sú v šiške za zdrevnateným plodolistom; začínajú dozrievať v októbri a zberáme ich až do konca februára. Semená samy vypadávajú až na jar. Ich priemerná klíčivosť je 80 %. Semenáčik – má praslen 6–10 ihlicovitých klíčnych lístkov na hranách s drobnými ostňami, ktoré opadávajú koncom druhého roku. Prvé vetvičky vyrastajú v treťom až štvrtom roku. Sadia sa sadence 2–4 ročné.Jedľa biela – Abies alba Mill: Ihlice – má ploché, na konci tupé, zvrchu lesklé, tmavozelené, na spodku s dvoma bielymi pásikmi /prieduchmi/; sú špirálovite usporiadané. Kvet – Samčie kvety bývajú zoskupené v spodnej časti vlaňajších vetví. Tvoria žltkasté šištice zložené z množstva tyčiniek, ktoré majú po dvoch oranžových váčkoch; tieto pri pukaní priečnou škulinou uvoľňujú peľové zrnká opatrené vzdušnými vakmi. Peľ sa na samičie kvety prenáša vzduchom. Samičie kvety sú podlhovasté zelené šištice, umiestnené na vrchnej strane vlaňajších vetvičiek. Skladajú sa z podporných šupín a ružovkastých plodolistov, na ktorých sú po dve vajíčka. Plod – Po opelení sfarbí sa šištička do modrozelena. Plodolisty prerastajú podporné listene, ktoré aj s plodolistami zdrevnatejú, šiška zhnedne, dorastie do dĺžky 8–20 cm a má na sebe kvapôčky živice; na vetvách je vzpriamená. Dozrieva už v septembri a v októbri. Šupiny so semenom opadávajú v októbri, prípadne aj neskoršie, pričom vreteno zostáva na strome. Semená – sú svetlohnedé, trojhranné, dlhé 7–11 mm a široké 4–5 mm, živicnaté, spojené s krídlom dlhým 8–13 mm. Sú roznášané vetrom. Klíčivosť, ktorá je priemerne 50 až 60 %, počas roku prudko klesá. Semenáčik – vytvára v prvom roku praslen zo 4–8 klíčnych lístkov /obyčajne 5/, aj prvý praslen ihlíc vyrastajúcich z konečného pupeňa. Rast semenáčikov podporuje zatienenie. Sadíme sadence 2–4 ročné.+24Smrekovec opadavý – Larix decidua Mill: Ihlice – mäkké, svetlozelené, dlhé asi 1–5 cm, široké 0,5 až 1,5 mm sa vytvárajú na bočných vetvičkách /brachyblastoch/ vo zväzkoch po 25 i viacej. Opadávajú každý rok. Kvet – rozkvitá súčasne s rozvíjaním ihlíc, hlavne od konca apríla do polovice mája. Samčie kvety sú zoskupené do žltých šištičiek, majú špirálovite usporiadané tyčinky s krátkymi nitkami a dvoma peľovými váčkami. Peľové zrnká nemajú vzdušné váčky. Samičie jahňady sú červené, zriedka zelené, s veľkými podpornými listeňmi /brakteami/ a drobnými plodolistami s dvoma obrátenými vajíčkami. Po opelení vetrom plodolisty prerastajú podporné listene a premieňajú sa na šupiny šišiek. Plod – Šišky sú najčastejšie hnedé, zriedka inej farby a veľké 1,5–4 cm x 2–2,25 cm. Zostávajú niekoľko rokov na strome. Semená – dlhé 3–4 mm dozrievajú v októbri, ale vypadávajú po odchýlení šupiniek až za suchých a veterných dní na jar budúceho roku. Sú svetlohnedé, lesklé, priemernú klíčivosť 38 % si udržujú aj po 3–4 rokoch. Semenáčik – máva 6 /4–8/ zelených klíčnych lístkov v praslene. Už v priebehu prvého roka dorastá do výšky 30 cm, os sa rozvetvuje na druhý rok, na tretí rok dosahuje často výšku aj 1 m. Sadence sadíme 1–3 ročné. Borovica Banksova – Pinus banksiana Lamb: Ihlice – má svetlozelené, jemne pílkovité, dlhé 2–4 cm, výrazne kosákovite zahnuté, tuhé, zahrotené; sú dvojpočetné /vo zväzku/, výnimočne aj jednopočetné, od vetvičiek nepravidelne /poprekrúcane/ odstávajú na všetky strany. Na vetve zostávajú 2–4 roky. Kvety – Samčie sú žlté, samičie tmavopurpurové, často vo dvoch skupinách na tom istom letoraste. Plody – šišky dlhé 3–5 cm sú najčastejšie dve naproti, zriedkavejšie až 3 v praslene alebo i jednotlivo; sú hnedé, neskoršie sivé, kužeľovité a hákovite zakrivené, vzpriamené, alebo odstávajú od vetvy. Zostávajú mnoho rokov na vetvách. Plodí veľmi mladý, už v piatom roku. Semená – sú malé, dlhé 2,5–4,5 mm, čiernohnedé, s krídlom dlhým asi 12 mm. Semenáčik – má spočiatku veľmi rýchly rast.Borovica sosna – Pinus silvestris L.: Ihlice – sú po dvoch na brachyblastoch /vyrastajúcich v pazuchách šupín/, 4–8 cm dlhé, 1,5–2 mm široké, tuhé, ostré, na rube tmavozelené, na líci sivozelené, ploché; na vetve zostávajú 2 až 4 roky. Zväzočky ihlíc prisadajú na vyduté vankúšiky. Tvar, dĺžka i farba ihlíc je premenlivá a líši sa podľa klimatypov, ekotypov i jednotlivých foriem. Kvety – samčie a samičie sú na tom istom strome /jednodomé/, ale nepravidelne rozdelené. Samčie jahňady sú vajcovité, sírovožlté, dlhé 6–8 mm; na strednej osi majú špirálovite zostavené početné tyčinky, z ktorých každá má drobný, okrúhly, konektívový výrastok a dva peľové váčky. Vyrastajú vo väčšom počte na mieste brachyblastov; sú obalené šupinami. V máji sa zo zrelých váčkov vysypáva značné množstvo peľu. Každé peľové zrnko má dva vzdušné vaky, ktoré uľahčujú roznášanie vzdušnými prúdmi na veľké vzdialenosti /až 60 km/. Po odpadnutých samčích kvetoch zostávajú na vetvách viditeľné jazvy. Samičie jahňady sú po 1–2 na konci tohoročných výhonkov; sú to vlastne červené guľovité šištičky /5–6 mm v priemere/ zložené z okrúhlych plodolistov. Tieto nesú na spodku dve obrátené vajíčka a medzi nimi je tenký menší podporný listeň /braktea/. Plod – Na jeseň prvého roku sa šišky obracajú dolu; sú malé asi ako lieskové oriešky, no v budúcom roku narastajú do dĺžky 4–5 cm; v apríli a máji sú ešte zelené, ale do konca októbra dostávajú konečné sfarbenie a veľkosť a dozrievajú. Zrelé šišky sú ovisnuté, kužeľovite vajcovité, s krátkou stopkou. Sú svetlohnedé, na vnútornej strane tmavohnedé. Šupiny majú sivohnedý nelesklý kosoštvorcový štítok s plochým alebo vyklenutým políčkom. Uprostred štítku vyniká malý lesklý svetlohnedý pupok. Z úplne zrelých šišiek semeno vypadáva v treťom roku na jar. Prázdne šišky zostávajú na strome ešte celé leto, ba i do jesene. Semená – sú po dvoch za každou šupinou; sú vajcovité, podlhovasté, dlhé 3–4 cm, špicaté, sploštené, sivé až černasté, alebo svetlohnedé až sivomodré, s blanitým lesklým hnedastým krídlom dlhým 12–20 mm. Klíčivosť semien je 70–85 %; udržuje asi 3–4 roky. Semenáčiky – Vytvárajú sa červenkastým hypokotylom so 4–7 členným praslenom klíčnych lístkov. V prvom roku sa tvorí prevažne len konečný púčik, ihlice vyrastajú v druhom roku; až v treťom roku vyrastajú bočné vetvičky z praslena púčikov založeného v predošlom roku.Borovica čierna – Pinus nigra Arnold: Ihlice – sú 8–15 cm dlhé, po dvoch vo zväzku, tmavozelené, tuhé, slabo lesklé. Kvety – samčie sú bledožlté a v hustých valcovitých hlávkach. Plody – šišky sú sediace, 4–10 cm dlhé, vajcovité až kužeľovito vajcovité, lesklé, žltohnedé, so širokými, svetlohnedými štítkami. Horné pole tejto apofýzy silne vyniká. Pupok je uprostred. Sú po 2–4 v praslene; dozrievajú na tretí rok. Semená – sú sivej farby /5–7 mm dlhé/, krídla hnedo priečkované, 4 až 5 ráz dlhšie než samo semeno. Semenáčik – má 5–7 klíčnych lístkov, až v druhom roku sa vytvárajú dvojice ihlíc.Borovica horská /kosodrevina/ – Pinus mugo: Ihlice – sú 2–15 cm dlhé, po dvoch vo zväzku, živozelené, často kosákovite zahnuté a tupé. Na strome sa udržia 5 rokov. Kvety – tyčinkové jahňady sú valcovité, zreteľne stopkaté, asi 15 mm dlhé, živožlté. Tyčinky majú zubatý konektívový výrastok. Samičie jahňady sú valcovité, tmavofialové, zostavené po dvoch i viac v praslene, podporné listene majú dlhšie než plodolisty a podlhovasté. Plody – Šišky sú dlhé 2–2,5 cm, sediace alebo krátko stopkaté, lesklé, vajcovité až vajcovito guľaté. Štítok šupín je kosoštvorcový až štvorcový, buď plochý alebo s vyklenutým horným poľom, pupok je veľký, svetlosivý, s čiernym okrajom. Šišky sú v jeseni vzpriamené; po vypadnutí semien zostávajú na vetvách až 20–30 rokov. Semená – Sú dlhé 5 mm, so žltohnedým alebo čiernohnedým blanitým krídlom. Semenáčik – Vytvára 3–6 klíčnych lístkov, prvý rok rastie rýchlejšie než semenáčik borovice sosny.Borovica limba – Pinus cembra L.: Ihlice – sú tmavozelené, tuhé, 5–9 cm dlhé, tupo zahrotené, na hranách jemno pílovité; po piatich vo zväzočku, ktorý je obklopený úzkymi opadavými hnedočervenými šupinami. Na strome zostávajú až 5 rokov. Zväzočky ihlíc sú na brachyblastoch, ktoré nie sú od seba veľmi vzdialené. Kvitne – neskoro; medzi 50.–60. rokom. Kvety sa vytvárajú v júni až júli. Samčie peľové šištičky sú sediace, živožlté alebo červené, dlhé 1 cm. Samičie šištičky sú vzpriamené, tupé, kužeľovité, dlhé vyše 1 cm, s krátkou stopkou, niekedy v praslene až po šesť na konci vetvy. Mäsité šupiny majú po dvoch vajíčkach. Plody – Šišky vznikajú zo samičích šištičiek, ktoré po opelení sfialovejú; zrelé sú škoricovohnedé. V prvej jeseni dosahujú veľkosť lieskovca, na druhý rok dorastajú do 6–8 cm. Plodné šupiny sú hrubé s trojhranne okrúhlym štítkom, ktorý má na hornom okraji slabo vyvinutý nízky pupok. Semená – sú 8–12 mm dlhé oriešky, bezkrídle, jedlé; zo šišiek vypadávajú až na jar tretieho roku. Plodné obdobia sú 6–8 ročné. Semenáčik – má 8–12 zelených klíčnych lístkov. V lete vyrastá ešte krátky článok s primárnymi ihličkami v hustom praslene a s púčikom pre budúci rok. V druhom roku vyrastajú ďalšie brachyblasty s ihlicami, ale pravidelné prasleny vetvy vznikajú až po piatom roku. Rastú veľmi pomaly. V štvrtom roku dosahujú v škôlke výšku len 15–25 cm.Borovica Weymouthova /vejmutovka/ – Pinus strobus L: Ihlice – má sivozelené, veľmi tenké, chybné, mäkké, 6–14 cm dlhé vo zväzočku po 6. Opadávajú po 2–3 rokoch. Kvety – samčie sú žlté s purpurovým nádychom v elipsoidných kláskoch. Rozvíjajú sa v máji. Plody – Šišky, dlhé 8–15 cm a široké až 4 cm sú valcovité, úzke, často zakrivené, v prvom roku fialovej farby, neskoršie hnedé, živicové; sú jednotlivo /zriedka 2–3/ na stopke dlhej 2,5 cm a ovisnuté. Ich široké ploché šupiny majú na konci svetlohnedé, trojhranné, okrúhle apofýzy s nepatrne vyčnievajúcim pupkom. Dozrievajú v jeseni druhého roku, keď sa hneď roztvárajú a v ďalšom roku i so stopkou opadávajú. Semená – sú malé, dlhé 5–6 mm, široké 4 mm, hnedé, s tupo uťatým hnedým čiarkovaných krídlom, dlhým 18–20 mm. Semenáčik – má 6–10 dielov.Douglaska tisolistá – Pseudotsuga taxifolia Britt.: Ihlice – má 17–30 mm dlhé, mäkké, voňavé, podobné ihliciam jedle. Často sú aj vo dvoch radoch. Na strome zostávajú 4–6 rokov. Kvety – Samčie šištičky sú podlhovasté; peľové zrnká nemajú vzdušné vaky. Plody – Oplodnené samičie kvety dozrievajú v nerozpadavé, vakovité, ovisnuté, hnedé šišky /5–10 cm x 3–4 cm/ zložené zo širokých, strechovite sa kryjúcich šupín /plodolistov/, medzi ktorými vynikajú podporné listene /braktey/, s trojitým zahrotením, vrátane dlhého stredného ostnatého hrota. Semená – sú stlačené, červenohnedé, dlhé 7 mm, s klinovitým krídlom dlhým 7–10 mm, svetlohnedým, ktoré tesne prilieha na jednu stranu semena. Semenáčik – vytvára sa s 5–7 klíčnymi lístkami.Tis obyčajný – Taxus baccata L.: Ihlice – má čiarkovité, dlhé 2–3,5 cm a široké až 2 mm, zahrotené, lesklé, tmavozelené, na spodku /kde sú prieduchy/ žltozelené, špirálovite postavené, na bočných vetvách /ktoré sú opatrené dýchacími prieduchami – jediný prípad pri ihličnanoch/. Opadávajú po 6–8 rokoch. Kvety – Tis je dvojdomá drevina. Kvitne každý rok. Samčie kvety sú na spodku vlaňajších vetvičiek, vo vajcovitých krátkych šištičkách zložených z 8–10 štítkovitých tyčiniek, na spodnej strane ktorých je 5–9 žltých peľových puzdier čiastočne prirastených k strednej nitke peľovej šupiny. Rozvíjajú sa pred samičími piestikovými kvetmi v marci alebo apríli. Steny peľových váčkov po dozretí peľu sa odtrhávajú od strednej nitky a žltý peľ sa za suchého počasia vysypáva škulinami. Samičie kvety, podobné púčikom, sú v pazuchách listov na spodku vlaňajších vetvičiek. Vajíčko je v kvete kryté troma pármi šupín, z ktorých vyniká podlhovastou mikropile /peľovým vchodom/. Plodolist chýba. Pri zrelom vajíčku sa na mikropyle vylučuje kvapka tekutiny, do ktorej sa vzduchom prenáša peľ. Vysychajúc vťahuje sa kvapka do mikropyle i s peľom, ktorým je vajíčko oplodnené a premieňa sa na plod. Plod – dužinatý, asi 1 cm dlhý červený miešok, ktorý je sladkastý a jedlý, poloobjíma semeno s tvrdým drevnatým osemením a olejnatým endospermom. Semeno – uzrieva medzi augustom a septembrom, v chladnejších polohách od septembra až do začiatku novembra. O rozšírenie semien sa starajú vtáky /drozdy, u ktorých semeno tisu prechádza zažívacím ústrojom bez straty klíčivosti/. Klíčivosť si udržuje dlho. V prvom roku takmer neklíči /obyčajne len v druhom roku/. Semenáčik – sa podobá jedľovému. Má zavčasu zdrevnatejúci hypokotyl s dvoma klíčnymi lístkami podobajúcimi sa ihličkám; s tupým alebo zakriveným hrotom; neskôr vyrastajú prvé ihličky, ktoré sa celkove nelíšia od normálnych.Borievky obyčajná – Juniperus communis L: Ihlice – má ostro zahrotené, tuhé, úzko kopijovité, dlhé 1–2 cm a široké 1–2 mm, na hornej strane vyduté, v trojpočetných praslenoch; na vetvách sa udrží až 4 roky. Kvety – Samčie sú vajcovité žlté šištičky dlhé 3–4 mm, zložené z trojhranných štítkov; nesú po 3–6 pozdĺžne pukajúcich peľových váčkoch. Samičie kvety sa podobajú púčiku, zloženému z niekoľkých trojpočetných praslenov šupín, z ktorých najhornejšie nesú po 1–2 vajíčkach. Po opelení plodolisty zdužnatejú, zrastajú do čiernej, modro oinovatenej bobuľovitej šištičky. Plody – bobule /bobuľovité šištičky/ s 3 /1–2/ semienkami, sú 6–10 mm dlhé, 4,5–6 mm široké, s malými jazvami na vrcholku. V jeseni sú ešte zelené, až v júni druhého roku dozrievajú v čierne plody a v zime a na jar tretieho roku opadávajú. Nádržky zdužnatených plodolistov obsahujú okrem cukru, bielkovín, vosku, gumy aj éterický olej, majú horkastú aromatickú chuť. Požierajú ich vtáky a trusom /endozoicky/ ich roznášajú a rozširujú. Semeno – je trojhranné, hnedé, s tvrdým osemením. Semenáčik – vytvára sa s dvoma klíčnymi lístkami, po ktorých nasleduje štvorpočetný praslen prvých listov.Dub letný – Quercus robur L.: Listy – sú vždy krátko stopkaté, zvrchu sýtozelené, na rube svetlejšie. Majú laločnatu vykrojovanú čepeľ. Sú podlhovasté, najširšie v hornej tretine; na spodku sú väčšinou uškaté. Bočné žilky idú do výrezov i lalokov. Listy sa rozvíjajú neskoršie než na iných drevinách /obyčajne v máji/, prevažne sú vo zväzkoch na konci vetvičiek; spočiatku sú často červenkasté. Kvety – Dub je jednodomá drevina. Kvety sú jednopohlavné. Tyčinkové /samčie/ jahňady vyrastajú na vlaňajších vetvičkách v ústí nových vetvičiek; kvietky sú drobné, žlté so 6 tyčinkami a 6 okvetnými šupinkami. Samičie kvety /jahňady/, ktorých počet je 2–3 vyrastajú v pazuchách listov tohoročných vetvičiek na spoločnej stopke. Sú podopreté podporným listeňom a dvoma podpornými listencami; majú spodné trojpuzdrové semenníky s krátkou čnelkou a veľkou 3–4 laločnou červenkastou bliznou; okvetie je nepatrné, svetlohnedé, šesťcípe. Začínajú kvitnúť v 40–50 rokoch. Kvety sa vyvíjajú spolu s rozvíjajúcimi listami v máji. Dub môže kvitnúť každý rok, ale väčšie úrody semien bývajú v 3–4 ročných obdobiach. Plod – je nažka, tzv. žaluď, ktorá sedí asi z 1/3 alebo 1/4 v miskovitej čiaške s plochými šupinami; čiaška je umiestnená na stopke dlhej 1–16 cm, na ktorej býva po 1–5 žaluďov. Semeno – žaluď vzniká zo semenníka o jednom plodoliste. Má tenké blanité až kožovité oplodie, tesne primknuté, ale nezrastené k jadru semena. Na povrchu je lesklý, jemne pozdĺžne ryhovaný, vajcovito podlhovastého tvaru, dlhý 1,5–5 cm. Je bez endospermu a má hrubé klíčne lístky. Dozrieva koncom septembra a v októbri vypadáva. Zrelý žaluď je svetlohnedý až žltkastý. Priemerná klíčivosť je 70 %, ktorú si udržuje len krátky čas, pol roka až rok. Semenáčik – sa vyvíja o 4–6 týždňov po vysiatí. Žaluď klíči hypogeicky, čiže podzemne, čo znamená, že klíčne lístky zostávajú pod zemou uzavreté v žalude /v oplodí/, neasimilujú a korienok sa obracia do zeme. Len potom sú klíčne lístky slabo viditeľné a nad zem vyrastá mladá os, prvý rok do dĺžky až 20 cm, na ktorej je niekoľko /5–8/ primárnych, väčšinou červenkastých listov. V druhom roku dorastá do dĺžky až 50 cm a zakladajú sa už bočné osi. Potom sa na vrchole vytvára hlúčkovite 4–6 lístkov normálneho tvaru, ktoré sú však menšie. Vysádza sa 1–2 ročný.Dub zimný – Quercus petraea Liebl.: Listy – sú dlho stopkaté s laločnatu vykrajovanou eliptickou čepeľou, najširšou uprostred a k spodku klinovite zúženou. Žilky idú len do lalokov. Listy sú silne lesklé, laločnaté. Rozvíjajú sa v druhej polovici mája, /pričom sú sfarbené viac do zelena než pri dube letnom/, trochu neskoršie ako dub letný /niekedy však na mladších jedincoch badať rozvíjanie trochu skôr ako pri dube letnom/. Listy sú na vetvách hustejšie a rovnomerne rozložené. V jeseni sa sfarbujú a opadávajú skôr než listy duba letného. Kvety – Dub zimný kvitne v 40.–50. rokoch. Kvety sa rozvíjajú v máji, asi o 14 dní neskoršie ako u duba letného. Piestikové kvety bývajú ojedinele alebo po 2–5 pohromade; sú sediace alebo na krátkych stopkách. Z nich sa po opelení vyvíjajú žalude uzavreté asi do 1/3 v miskovitej čiaške s plochými šupinami. Plody – žalude sú krátko stopkaté alebo sediace, sú menšie a trochu kratšie ako pri dube letnom /2,5–3 cm/. Čerstvé sú bez pozdĺžnych rýh. Sú horkastej chuti. Klíčia veľmi ľahko ešte hneď v jeseni, a preto horšie prezimujú. Semenáčik – sa len málo líši od dubu letného; je menej náročný na svetlo ako dub letný.Dub cerový /cer/ – Quercus cerris L.; Dub červený – Quercus rubra L. /Q. borealis Michx.f./: Dub cerový /cer/ – Listy – má podlhovasté až obrátenovajcovité, stopkaté, vykrajované, so zahrotenými lalokmi. Za mladi sú zvrchu sivo chlpkaté, neskoršie sú jasno zelené. Rozvíjajú sa od polovice apríla do začiatku mája. Kvitnutie – kvitne a rodí oveľa skôr než ostatné duby. Plody – žalude sú koncom prvého roku veľmi drobné. Dorastajú a dozrievajú až na druhý rok do jesene. V porovnaní s inými dubmi dosahujú takmer najväčšiu veľkosť. Sú takmer do polovice ponorené v čiaške, pokrytej šidlovitými odstávajúcimi šupinami. Dub červený – Listy – sa v jeseni zafarbujú do oranžova a hnedočervena. Sú podlhovasté, hlboko laločnaté, laloky zubaté ostnaté a zahrotené. Plody – žalude sú vajcovitého tvaru, na báze sploštené a jasnejšie zafarbené. Sú ponorené asi z 1/3 do čiašky s krátkou, alebo hrubou stopkou. Okraj čiašky je brvitý.Buk lesný – Fagus silvatica L.: Listy – má vajcovité, mierne zahrotené, na spodku klinovité, zriedka zaokrúhlené, niekedy jemne zúbkaté, za mladi na oboch stranách jemne chlpaté, na vrchu lesklé, tmavozelené, na rube svetlejšie. Úzko kopijovité prílistky skoro opadávajú. Listy sa rozvíjajú koncom apríla až začiatkom mája, opadávajú v októbri, pričom sú spočiatku žlté, neskoršie hnedé. Kvet – Kvitne medzi 40.–50. rokom. Kvety má vetroopelivé. Tyčinkových jahniad býva viac než piestikových; majú 4 až 12 tyčiniek v pohárikovitom 4 až 6 cípom kvetnom obale. Guľovité samčie jahňady visia na dlhých, hodvábne chlpatých stopkách. Piestikové kvety sú na dlhých výhonkoch vždy po dvoch v červenej vzpriamenej šupinatej a plstnatej čiaške. Každý samičí kvietok má spodný trojpuzdrový semenník, s čnelkou rozdelenou na tri dlhé nitkovité blizny; vytrča z drobného šesťcípeho okvetia. Plod – V puzdrách sa z dvoch vajíčok vyvíja po opelení len jedno v nažku, takže v ostnatej tvrdej hnedej čiaške sú dve semená. Čiaška dozrieva v septembri a v októbri, keď aj puká a uvoľňuje bezbielkové semená. Semená – bukvice si udržujú klíčivosť /70–80 %-nú/ pol roka. Semenáčik – Pri klíčení nažka puká tlakom klíčnych lístkov. Z klíčiaceho semena rastie do zeme hlavný koreň, potom sa hypokotyl narovnáva a zdvíha obal s klíčnymi lístkami nad zem. Z obalu vytrčajú celistvookrajové lesklé líčne lístky, uprostred ktorých je osový vrcholček s púčikmi prvotných pílovitých lístkov /2–3/ s prílistkami.Hrab obyčajný – Carpinus betulus L.: Listy – sú vajcovité až vajcovito kopijovité, ostré, dvakrát pílovité, na konci trochu zahrotené so 7–14 pármi žiliek, striedavo postavené vo dvoch radoch. Rozvíjajú sa skoro po odkvitnutí koncom apríla a začiatkom mája. Kvet – Hrab kvitne pomerne skoro, už v 20.–30. roku. Početné samčie jahňady na predvlaňajších vetvičkách, obklopené na spodku obalnými šupinami, sú zložené zo širokých šupín, za ktorými je väčší počet tyčiniek /6–12/ s krátkou nitkou; na dlhých spájadlách nesú po peľovom váčku. Samičie jahňady sú na vlaňajších vetvičkách postavené nad samčími, sú dlho stopkaté, štíhle. Za úzkymi podpornými listeňmi nachádzame dva bočné kvety a pod nimi drobné listence. Na semenníku s dvoma vajíčkami a dvoma nitkovými bliznami sú na vrchu zvyšky okvetia. Plod – po opelení sa semenník premieňa na jednosemenný sploštený vajcovitý a rebrovitý oriešok, dlhý 5–8 mm, ktorý je podopretý trojcípym listencom. Plody sú vo zväzkoch dlhých asi 15 cm. Oriešky dozrievajú v októbri; niekedy zostávajú na strome až do jari. Semeno – oriešok – je bezbielkový s rovným embryom. Klíčivosť až 80 % si udržuje cca 2–2 roky. Semeno je prelíhavé, čo znamená, že semená vysiate v jeseni klíčia nasledujúceho roku, ak sú však vysiate až na jar vyklíčia až o rok. Preto ich pred sejbou stratifikujeme. Semenáčik – Hrab klíči nadzemne, čiže epigeicky. Semenáčik má hrubé vajcovité okrúhle klíčne lístky vychádzajúce nad zem. Nasledujúce /prvé/ lístky majú už tvar normálneho listu.Javor horský – Acer pseudoplatanus L.: Listy – sú dlhostopkaté, čepeľ je rozoklaná na päť tupých, nerovnako pílkovitých širokých lalokov; na rube je sivozelená, lysá, na líci lesklo tmavozelená. Kvety – má žltkastozelené, päťpočetné. Sú usporiadané do ovisnutých zložených strapcov spravidla tak, že z troch blízko stojacích kvetov býva prostredný obojpohlavný a postranné samčie /kvety polygamické, čiže mnohomanželské/. Kvitne medzi 25–30 rokom. Plody – dvojnažky majú krídla zohnuté dolu, takže sú takmer rovnobežné. Semená – Dozrievajú v septembri, opadávajú v októbri alebo v zime. V nížinách semení každoročne, vo vyšších polohách v dvojročných až trojročných intervaloch. Semená klíčia nasledujúcu jar po vysiatí. Klíčivosť si udržujú najviac trištvrte roka. Semenáčik – má klíčne lístky jazykovité, prvé lístky podlhovasto srdcovité, hrubo pílkovité.Javor mliečny – Acer platanoides L.: Listy – dlhostopkaté, stopky na vrchu červenkasté, pri nalomení vylučujú mliečnu šťavu. Čepele sú tenké, 8–12 cm dlhé, 9–12 cm široké, na spodku väčšinou srdcovité, obyčajne až do polovice dlaňovito laločnaté, delené na 3–5 lalokov, ktoré sú buď laločnato-zúbkaté alebo celistvookrajové a pretiahnuté do dlhých hrotov; po oboch stranách sú rovnako sfarbené. Pri pučení sú často červenkasté. Na jeseň sa zafarbujú zlatožlto. Kvety – sú polygamické /mnohomanželské/, päťpočetné, zelenožlté; rozvíjajú sa v apríli a v máji zároveň s listami, alebo krátko pred nimi. Sú v krátkych vzpriamených, celkom lysých chocholíkoch /kvetovitých metlinách/, obklopených zospodu svetlozelenými pučikovými šupinami. Korunné lupienky sú len trochu dlhšie než kalich. Tyčinky, ktorých býva 8 /5–10/, sú kratšie než korunné lupienky. Vrchný semenník je dvojkarpelový a dvojpuzdrový, piestik je s jednoduchou čnelkou a dvoma bliznami. Javor má piestikové kvety obyčajne s 8 drobnými nevyvinutými tyčinkami a tyčinkové s nevyvinutým piestikom a s 8 normálnymi tyčinkami. Plody – sú krídlaté dvojnažky, krídla sú dlhé 4–6 cm, takmer vodorovne odstávajúce, so silnou žilnatinou, sú ploché, dozrievajú v septembri. Semená – sú hladké, striebrolesklé, dozrievajú v auguste, opadávajú hromadne v októbri po prvých mrazoch. Klíčivosť 50–60 %. Semenáčik – má dlhé jazykovité klíčne lístky; prvé lístky sú srdcovité a trojlaločné. Rastie trochu rýchlejšie než javor horský.Javor poľný – Acer campestre L.: Listy – stopkaté /stopky pri poranení vylučujú mliečnu šťavu/, čepele s 3–5 tupými, takmer celistvookrajovými lalokmi. Za mladi sú listy plstnaté, neskoršie sú aspoň na vrchnej strane lysé alebo na spodnej strane trvalo chlpkaté až plstnaté. Čepele sú dlhé 3–7 cm, široké 4–10 cm, na jeseň sa sfarbujú do žlta až červena. Kvety – sú zelenkasté, päťpočetné, vo vzpriamených, neskoršie kvietkovitých metlinách na krátkych stopkách. Rozvíjajú sa hneď po listoch alebo súčasne s nimi. Tyčinky sú v žľaznatom strede. Plody – sú dvojnažky, ktorých zelené krídla zvierajú priamy uhol. Semená – sú holé alebo zamatovo chlpkaté. Dozrievajú v druhej polovici augusta až začiatkom októbra. Semenáčik – má kratšie klíčne lístky než ostatné javory, široko stopkaté, na vrchu matnozelené, na spodku svetlozelené, s troma súbežnými žilkami, často priečne zloženými. Prvé lístky sú vajcovité, zahrotené, na spodku slabo srdcovité, celistvookrajové, s jemnými bielymi chĺpkami.Jaseň štíhly – Fraxinus excelsior L.: Listy – sú krížovite protistojné s dlhými stopkami, dlhé až 40 cm, nepárnoperovité 9–15 početné. Lístky sú veľmi krátko stopkaté, sediace, kopijovité, zahrotené, drobno a ostro pílkovité, zvrchu holé, sýtozelené, na spodku na stredných žilkách a hrubších bočných žilkách plstnato chlpaté alebo takmer holé, jasnomodrastozelené. Listové vreteno je brázdité a v brázde chlpaté. Kvety – sa vyvíjajú z bočných púčikov v bohatých, sprvu vzpriamených, neskôr ovisnutých metlinách. Sú bez kvetných obalov a sú veľmi rozmanité: mnohomanželské, obojpohlavné, len samčie alebo len samičie. Obojpohlavné kvety majú 2–3 tyčinky s nápadne nachovočervenými peľnicami, dvojkarpelový vrchný semenník s krátkou čnelkou a dvojlaločnou bliznou. Samčie kvety majú len tyčinky, samičie piestik a jalové skoro opadávajúce tyčinky. Niektoré stromy sú čisto samčie, iné zas len čisto samičie. Kvitne v apríli a v máji pred pučaním listov. Plody – sú ploché nažky s rovnobežne žilkovaným blanitým jazykovitým krídlom na tenkých stopkách vo zväzkovitých strapcovitých metlinách. Sú lesklo hnedé, slabo točivé, jemno semenné. Celý plod s krídlom je dlhý asi 3 cm. Semeno – Oriešok je dlhý až 1,5 cm, uložený na konci krídla. Je úzko čiarkovite zahrotené, okrúhle alebo s priamo uťatým vrcholom, tmavohnedé, pozdĺžne pásikové. Zreje v septembri až v októbri a ostáva dlho na strome. Semenáčik – má dva dlhé jazykovité klíčne lístky s jednou hlavnou žilkou. Prvé lístky sú nedelené, vajcovité, na okraji pílkovité; len v druhom páre vyrastajú trojdielne nepárnoperovité listy.Brest hrabolistý – Ulmus carpinifolia Gled: Listy – krátkostopkaté, elipsovité alebo obrátenovajcovité, uprostred najširšie, krátko zahrotené, na spodku srdcovito vykrojené, nesúmerné, na okraji dvakrát pílkovité, na líci hladké, trochu lesklé, na rube chlpkaté. Kvety – má drobné, krátkostopkaté, takmer sediace a spojené po 6–20 v malých zväzočkoch. Zvončekovité okvetie je päťcípe až šesťcípe, purpurové, na okraji biele, brvité. Tyčinky v počte 3–4 sú dvakrát až trikrát dlhšie než okvetie; uprostred je piestik s vrchným semenníkom a dvoma brvitými bliznami. Kvety sú proterogynické a postupne rozkvitajú. Sú vetroopelivé, ale opeľujú ich aj včely. Kvitne v marci alebo v apríli. Plody – malé nažky /1–2 cm/ dozrievajú a opadávajú koncom mája a začiatkom júna. Sú krátkostopkaté, holé, nesúmerne vajcovité, posunuté k hornému okraju, s krídlatou obrubou. Krídlo je blanité, široké, viac alebo menej srdcovité; oriešok je posunutý k hornému okraju krídla. Semeno – oriešok. Produkcia semien býva značne veľká. Nažky roznáša vietor, čomu napomáha krídlatá obruba, ktorej bunky sú naplnené vzduchom. Klíčivosť 30–40 %, ktorá rýchle klesá. Pri neskorom výseve semeno niekedy preleží. Semenáčik – má zo začiatku drobné klíčne lístky, v prvom roku sú listy súmerné, protistojné, až od druhého roku sú nesúmerné. Rýchle rastie a už v prvom roku dorastá do výšky 20 cm i viac.Brest horský – Ulmus montana Stokes: Listy – krátkostopkaté, veľmi premenlivé, vajcovité, elipsovito podlhovasté, tiež obrátenovajcovité, nad prostriedkom najširšie, dlho zahrotené, často význačne trojcípe, ostré, dvojnásobne pílkovité, na spodku srdcovité, nesúmerne vykrajované. Na líci sú tmavozelené, trochu lesklé, drsné, na rube svetlozelené, s drsne chlpatými nervami. Rozvíja sa po úplnom dozretí plodov. Kvety – sú takmer sediace, nakopené, často i viace než po 20 do guľovitých zväzočkov. Sú podobného charakteru ako pri breste hrabolistom, ale okraje okvetia sú hrdzavohnedé, brvité. Majú 5–6 tyčiniek, ktoré sú takmer dvakrát dlhšie než okvetie. Kvitne na konci marca a začiatkom apríla, o niekoľko dní skôr než brest hrabolistý. Plod – je krátkostopkatá okrúhla až oválna nažka uprostred krídla. Krídlo je blanité, lysé a široké. Semená – nažky – oriešky /uprostred krídla/ rozširuje vietor; klíčia po roku. Klíčivosť 50–80 %.Brest väz – Ulmus effusa Willd: Listy – sú vajcovité, podlhovasté alebo široko obrátenovajcovité, uprostred alebo nad stredom najširšie, zahrotené alebo prišpicatené, značne asymetrické, s krátkou, jemne plstnatou stopkou. Na spodku sú na jednej strane srdcovito vykrojené, na druhej strane ostro zbiehavé. Za mladi sú mäkko plstnaté, neskoršie na líci holé, lesklo zelené a na rube husto plstnaté až lysé, na okraji ostro dvakrát pílkovité. Kvety – sú v ovisnutých zväzkoch nerovnako dlhé, stopkaté, v päťcípom až osemcípom holom, zelenopurpurovom poháriku, s rovnakým počtom tyčiniek s dlhými nitkami a fialovo sfarbenými peľnicami, s piestikom o vrchnom semenníku zloženom z dvoch plodolistov. Sú proterogynické, čo znamená, že blizna sa rozvíja /a je schopná opelenia/ skôr než tyčinky. Sú vetroopelivé, niekedy aj hmyzoopelivé. Kvitne v marci a v apríli. Plody – sú okrídlené, dlhostopkaté nažky, ovisnuté, vo zväzkoch, okrúhle až srdcovito vajcovité, s brvnitým okrajom krídla. Semeno – dozrieva začiatkom júna. Klíčivosť 45–85 %. Klíči v tom istom roku v priebehu 14 dní. Semenáčik – má okrúhle klíčne lístky, prvé protistojné lístky sú symetrické, podlhovasté a zubkaté. Rastú pomalšie.Breza bradavičnatá – Betula verrucosa Ehrh; Breza plstnatá – Betula pubescens Ehrh: Breza bradavičnatá – Listy – dlhostopkaté, mladé, trochu lepkavé, majú kosoštvorcovú až trojhrannú vajcovitú čepeľ; sú dvakrát ostro pílkovité. Kvety – tyčinkové jahňady bývajú po 2–3 na konci vlaňajších vetvičiek; sú úzko valcovité, ovisnuté, dlhé 8–10 cm. Piestikové jahňady sa zakladajú na jar; zo začiatku sú vzpriamené, neskoršie ovisnuté. Sú vetroopelivé. Plody – valcovité šištičky, ktoré dozrievajú v auguste a sú 2–3 cm dlhé, sa v jeseni rozpadávajú na nažky, ktoré sú po dvoch za trojlaločnou zdrevnatenou šupinou. Krídla sú širšie než sám plod. Bočné laloky podporných listencov sú naspäť ohnuté, okraje obrvené. Prostredný lalok je užší než bočné laloky a je zahrotený. Klíčivosť stráca veľmi skoro. Semenáčik – máva pozdĺžne sediace zelené klíčne lístky. Prvý laločnatý lístok je drobný, len s 3 až 5 pármi žiliek a skoro vyrastá. Nasledujúce listy sa už viac podobajú listom dospelej dreviny. Má 6 lístkov. Tieto sú prvé dva roky plstnaté a skoro sa vytvárajú i lepkavé žľazy. Rastie rýchle, v prvom roku dosahuje až 33 cm. Breza plstnatá – Listy – sú veľmi premenlivé, okrúhle, vajcovité až kosoštvorcové, v mladšom veku na rube mäkko chlpaté, neskoršie v uhloch žiliek fúzaté, na líci tmavozelené, na rube žltozelené. Kvety – samičie šištičky, dlhé 3 cm, sú na stopkách dlhých až 1 cm. Plody – tvoria šištičkovité plodstvo, dlhé 2,5–3 cm, ktoré sa v čase zrelosti úplne rozpadá. Sú ukryté pod šupinami, s bočnými lalokmi, ktoré sú vzpriamené, kratšie a širšie než prostredný lalok. Plod je 2–3 mm dlhá vajcovitá nažka – oriešok – zboku stlačený a opatrený dvoma priehľadnými krídelkami, ktoré sú raz až dvakrát širšie než sám plod.Jelša lepkavá – Alnus glutinosa Gaertn: Listy – sú so stopkou 1–2 cm, čepeľ je okrúhla až okrúhlo obrátenovajcovitá, k spodku klinovite zúžená; hore sú tupé alebo vykrojené, na okraji nepravidelne vykrojené, až dvojite vrúbkovano pílkovité. Za mladi sú lepkavé, neskoršie zvrchu lesklé, tmavozelené, zo spodku svetlejšie zelené, lysé, na žilkách plstnaté. Prílistky skoro opadávajú. Listy opadávajú bez žltnutia, časť z nich zaschne na strome. Kvety – jelša je jednodomá; samčie i samičie jahňady sú na spoločnej stopke, ktorá vzniká na vetvičke vedľa konečného púčika alebo sa konečný púčik pretvára na stopku nesúcu samičie kvety a vedľa stopky nesie samčie jahňady. Horná časť tejto stopky má samčie, spodná omnoho menšie samičie súkvetie. Samčie kvety – jahňady sú postavené po 3–6 kusov a sú zložené z trojpočetných dvojramenných vrcholíkov. Každý kvet má štvoršupinkové okvetia a tyčinky s rozdelenými peľnicami. V čase kvitnutia sa jahňady predlžujú, majú červené až fialové podporné listene; obsahujú veľké množstvo žltého peľu. Po vypeľení horná časť stopky so samčími jahňadami odpadáva, spodná časť so samičími zostáva. Samičie jahňady, po 3–5 na stopkách, obyčajne dlhších, sú krátke, vajcovité, priame, dlhé 5–10 mm, zo začiatku fialovohnedé, neskôr zelenkasté. V nich sú kvety bez okvetia; tvorí ich len piestik zložený z dvoch plodolistov s dvoma vajíčkami a dvoma červenými bliznami. Plody – Listene zrastajú, drevnatejú a na jeseň vznikajú olivovozelené, neskoršie tmavohnedé a čierne guľovité vajcovité šištice, drevnaté, nerozpadavé, na dlhej stopke. Za suchého počasia sa otvárajú, za vlhkého zavierajú. Semeno dozrieva v októbri a vypadáva často až na jar. Šištice zostávajú po vypadnutí semien ešte dlho na strome. Semená – sú okrúhle ploché nažky o priemere 2–4 mm; sú červenohnedé, lesklé, tupo hranaté, s úzkou kožovitou blanou, ktorá má v rohoch vzdušné pletivo umožňujúce roznášanie vetrom alebo vodou. Priemerná klíčivosť je 50 % a uchováva sa 2–3 roky. Semenáčiky – majú klíčne lístky drobné, vajcovité, široko oválne, s krátkymi stopkami a zreteľne žilkované. Prvé lístky striedavé, zahrotené, hlboko pílkovite zubaté, s tromi až štyrmi veľkými široko kopijovitými zubmi, zo spodku zelené, zvrchu a na okraji drobno chlpaté. Ďalšie lístky sú zhodné s normálnymi listami. V prvom roku dorastajú do 10–20 cm, v druhom 1–1,5 m, v treťom až 3 m. Porovnanie s jelšou sivou – Alnus incana Moench. Jelša sivá má listy za mladi sivoplstnaté, neskoršie na líci lysé a tmavozelené, na rube význačne sivozelené a plstnaté; čepeľ je zhora zahrotená. Samčie jahňady majú výraznejšie žlté peľnice, preto sú pestrejšie ako pri jelši lepkavej. Plody sú elipsovité šištice, trochu menšie /okolo 1 cm/, čiernohnedé a s dlhšou stopkou než plody jelše lepkavej. Semená sú hranaté, svetlé až tmavohnedé, s uzučkými lesklými tmavými krídelkami. Klíčivosť 15–25 % trvá 1 rok. Semenáčky s dvoma klíčnymi lístkami sú drobnejšie a okrúhlejšie než pri jelši lepkavej. Prvé lístky sa početnejšími zubami sú na vrchu sivé, zo spodku matné, na okraji brvité. Ďalšie listy sú podlhovasté a plstnaté.׋›Lesní dřeviny I.VýrobceDBratislavaRok1962Délka28 okénekAutor kresebAmenová-Hreblayová M.Autor textuAnčák Ján Inž.PředlohaPRIROznačení5287Další diafilmy výrobceRažení průkopů v panelové výstužiSlovenské národní povstání II diafonSlovenské národní povstání 1 ilegální činnost KSS a příprava povstáníSlovenská republika RÁD
