Fraňo Kráľ – I. dielFraňo Kráľ v kresbe Maxa Schurmana a obálka sborníka o ňom: Otvárame knihu života statočného človeka - spisovateľa Fraňa Kráľa. Nie iba preto, aby sme obdivovali jeho bojovné, priekopnícke literárne dielo, ktoré zaujíma čestné miesto vo vývine novodobej slovenskej literatúry. Nie menej nás upútava aj životný príklad proletárskeho chlapca, ktorý sa zocelil v ustavičnom boji so životnými prekážkami a vyrástol v popredného bojovníka za práva slovenského ľudu.Liptov, kraj detstva Fraňa Kráľa: Rodičia Fraňa Kráľa - Michal a Eva Kráľovci - pochádzali z Liptova. Bieda a starosť o obživu rodiny vyhnali ich z liptovskej dedinky Smrečany do Ameriky. Fraňo sa narodil 9. marca 1903 v mestečku Barton-Ohio, kde jeho otec pracoval ako baník. Fraňov otec nemal zo svojho štvrtého dieťaťa veľkú radosť. O rodinu sa veľmi nestaral, a preto malý Fraňo a matka s dvojmesačnou Fraňovou sestričkou nastúpili už v roku 1905 cestu do starej vlasti.+49Smrečany, záber z obce: V Smrečanoch sa Fraňov život nelíšil od života ostatných chudobných detí. Chatrný drevený domček stal sa miestom jeho detských hier, aj svedkom častého hladovania celej rodiny. Len čo sa chlapec vedel postaviť na nohy, musel aj on pomáhať. Chodil s bratmi na drevo, huby a lesné ovocie. Matka prichádzala domov iba raz týždenne. Pracovala v garbiarni v Liptovskom Mikuláši. Stará mama, ktorá mala deti pod opaterou, chodila pracovať na polia sedliakom a deti sa o seba museli starať bez jej pomoci.Smrečany, pastviská: Na smrečianskych pastviskách pásaval Fraňo už v šiestich rokoch panské morky, o rok neskoršie bol pomocníkom paholka pri kravách, ako osemročný pásol husi z celej obce a za odmenu dostával každý deň obed u iného gazdu. Od jari do neskorej jesene bol na pastve, do školy mohol chodiť iba cez zimu.Smrečany, škola: V smrečianskej jednotriedke sa tlačilo viac než sto žiakov. Ustarostený učiteľ mal čo robiť, aby sa deti naučili obstojne čítať, písať a rátať. No Fraňova chuť do učenia stále rástla. Začal si vypožičiavať knihy od chromého strýka Mateja a z učiteľovej knižnice. Čítanie mu pomáhalo znášať všetky útrapy neradostného detstva.Fraňo Kráľ ako chlapec: Keď vyšiel Fraňo Kráľ ako dvanásťročný zo školy, začal sa učiť za tesára. Do jeho života zasiahla vtedy prvá svetová vojna. Starší bratia museli vtedy narukovať na front, otec sa túlal po svete a Fraňo, ako najstarší mužský člen domácnosti, musel pomáhať matke gazdovať. Oral doma aj na cudzom, cez žatvu vo dne kosil a v noci zvážal obilie. Po poľných prácach chodieval k drevorubačom na Čierny Váh, kde boli lepšie zárobky. A peňazí bolo doma treba.Liptovský Mikuláš: V tom čase si už Fraňo viac všímal vecí okolo seba. Rozprávanie robotníkov a vojakov, nedostatok potravín a keťasenie gazdov, to všetko pomáhalo Fraňovi orientovať sa v spoločenskom dianí. Veľkú úlohu hralo pritom mesto Liptovský Mikuláš, kde Fraňo najväčšmi prichádzal do styku s uvedomelými robotníkmi a kde sa aj zúčastnil na pamätnej prvomájovej slávnosti roku 1918. Vtedy slovenské robotníctvo pod priamym vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie prvýkrát vystúpilo otvorene so svojimi národnými a sociálnymi požiadavkami.Liptovský Mikuláš, 1. máj 1918: Utvorenie Československej republiky v októbri 1918 nezmenilo nič na živote slovenskej chudoby. Fraňo túžil za vzdelaním, musel však ďalej živiť rodinu. Pracoval na stavbe píly v Turanoch a spolu s ostatnými robotníkmi manifestoval 1. mája 1919 za socialistický štát. V tom čase bol už členom sociálno-demokratickej strany, odkiaľ v roku 1921 prešiel do radov Komunistickej strany Československa.Liptovský Mikuláš, škola: V roku 1919 sa vrátili z frontu Fraňovi bratia, aj otec prišiel z Ameriky bez peňazí. Rodina sa presťahovala do Uhorskej Vsi. Na stavbe grandhotela Hviezdoslav na Štrbskom Plese dozrelo jeho rozhodnutie ísť študovať. Rodina nebola odkázaná už iba na jeho zárobok. Na jeseň roku 1920 prijali Fraňa Kráľa do tretej triedy meštianskej školy v Mikuláši. Aj keď musel po vyučovaní pomáhať doma, učil sa veľmi dobre a na konci školského roku zložil aj skúšku za štvrtý ročník.Spišská Nová Ves, učiteľský ústav: Na jeseň roku 1921 stal sa Fraňo žiakom učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi. Rodina 8a zriekla neužitočného člena a Fraňo sa živil sám. Vždy cez prázdniny pracoval na stavbách a cez školský rok vyučoval slabších spolužiakov za odmenu. V januári 1922 vypukla v školskom internáte epidémia týfu, pri ktorej ťažko ochorel aj Fraňo.Študentský preukaz Fraňa Kráľa: Cez prázdniny Fraňa vyhodili zo stavby kasární v Mikuláši pre zorganizovanie štrajku. Neskoršie ho s trojkou z chovania vylúčili z internátu za to, že sa odvážil vystúpiť proti okrádaniu žiactva. Po maturite, ktorú zložil s vyznamenaním, nastúpil Fraňo vojenskú službu.Fraňo Kráľ vo vojenskej nemocnici: Z dôstojníckej školy v Košiciach poslali Fraňa Kráľa do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Následky podvýživy, vyčerpávajúcej práce a prekonaného týfu sa prejavili. V nemocnici u neho zistili silné príznaky tuberkulózy.Sanatórium v Tatranských Matliaroch: Z nemocnice poslali Fraňa ako vojenského invalida do sanatória v Tatranských Matliaroch. Namiesto podmienok pre tvorivú prácu dal mu vykorisťovateľský spoločenský poriadok do daru umieranie na zákernú pľúcnu chorobu.Fraňo Kráľ s priateľmi v okolí sanatória: Postupujúca zákerná choroba nevedela zlomiť Fraňovu vôľu. Zoznámil sa so spolupacientom - českým komunistom Františkom Duškom, ktorý mu umožnil hlbšie štúdium marxizmu-leninizmu.Škola invalidov v Tatranských Matliaroch: Fraňo Kráľ bol obľúbený aj u ostatných pacientov. Ako funkcionár vzdelávacieho spolku organizoval rozličné kultúrne podujatia a usporiadal pre pacientov aj kurz pravopisu.Skupina pacientov sanatória: V Matliaroch začal Fraňo písať prvé literárne práce. Boli to jednak revolučné verše, z ktorých niektoré uverejňoval v Pravde a Doraste chudoby, a verše o tuberkulóznych ľuďoch, ktoré sa zjavili v časopise invalidov Nový život.Skupina komunistických pacientov v Prosečnici: Veľký význam pre Kráľovu tvorbu malo jeho zoznámenie s českým prostredím a českou revolučnou literatúrou v sanatóriu v Prosečnici na Sázave, kam ho z Matliar poslali. Našiel tu aj veľa dobrých priateľov.Štrajk pacientov v Prosečnici: V Prosečnici sa Fraňo Kráľ ešte intenzívnejšie venoval politickej práci. Keď správa sanatória zle zaobchádzala s chorými a dávala im pokazené potraviny, zorganizoval Fraňo protestný štrajk pacientov.Pacientky so „slovenským Jánošíkom“: Po úspešnom štrajku sa Fraňo musel ako hrdina dňa dať odfotografovať s pacientkami. Správa sanatória sa mu menej tešila. Vyšikovali ho nazad do Tatranských Matliarov. A keď ani tam nepoľavil v politickej práci, prepustili ho jednoducho z ústavu ako vyliečeného.Škola v Okoličnom: Fraňo Kráľ sa uchýlil k svojmu bratovi Jozefovi do Svätého Jána, nechcel mu však dlho zostať na ťarchu. Len čo sa jeho zdravotný stav zlepšil, našiel si učiteľské miesto v Okoličnom pri Mikuláši.Škola v Peťove: Dlho sa z vyučovania na tejto škole netešil. O šesť týždňov zistil školský inšpektor, že Fraňo učí na podklade komunistických názorov a nasledovalo preloženie do zapadlej pohraničnej osady Peťov, kde mal založiť menšinovú školu.Škola vo Vyšnej Slanej: Po ročnom učiteľovaní v Peťove zakladal Fraňo ďalšiu školu v Kružnom-Molnárke a stade odišiel po dvoch mesiacoch do Vyšnej Slanej pri Dobšinej, kde potom učil dva roky.Fraňo Kráľ s deťmi vo Vyšnej Slanej: Pobyt vo Vyšnej Slanej bol veľmi dôležitý pre literárnu tvorbu Fraňa Kráľa. Sem neskoršie umiestil dejisko svojho románu "Cesta zarúbaná". Obyvatelia si Fraňa Kráľa veľmi obľúbili. Odoberal komunistickú tlač, besedoval s nimi o politických udalostich a pomáhal im vo všetkých ťažkostiach. Bol priateľom a radcom im a ich deťom.Titulky Pravdy a Dorastu chudobyPríspevky Fraňa Kráľa v Doraste chudoby: Básne s podpisom F. K. Smrečiansky zjavovali sa čoraz častejšie na stránkach Pravdy, Dorastu chudoby a iných pokrokových časopisov. Málokto tušil, že ich pisateľom je vyšnoslanský učiteľ Fraňo Kráľ.Peter Jilemnický a jeho venovanie F. Kráľovi: V čase pôsobenia vo Vyšnej Slanej zoznámil sa Fraňo Kráľ so spisovateľom Petrom Jilemnickým. Z tohto zoznámenia vyrástlo neskoršie pevné priateľstvo, ktoré podstatne ovplyvnilo aj ich tvorbu.Prvé vydanie zbierky Čerň na palete, 1930: Peter Jilemnický bol aj pri kolíske prvej knihy poézie Fraňa Kráľa, v ktorej boli pod názvom "Čerň na palete" uverejnené najlepšie jeho verše z rokov 1927 - 1930.Fraňo Kráľ a jeho zbierka Balt, 1931: S Petrom Jilemnickým a jeho ženou dostal sa Fraňo Kráľ v prázdninách 1930 k Baltickému moru. Z tohto zájazdu vznikla zbierka "Balt".Fraňo Kráľ s deťmi na modranských Pieskoch: Z Vyšnej Slanej dostal sa Fraňo Kráľ do drevorubačskej osady pri Modre, do Pieskov v malokarpatských vrchoch. Jilemnický vtedy učil v Trnave a priatelia sa mohli častejšie navštevovať.Škola na modranských Pieskoch a Fraňo Kráľ ako učiteľ: V škole na Pieskoch zameriaval sa Fraňo Kráľ na skúmanie nových pedagogických metód. V učiteľských časopisoch aj na pracovných zhromaždeniach zoznamoval učiteľov s pozoruhodnými výsledkami, ktoré dosiahol za veľmi ťažkých učebných podmienok.Kniha pre mládež "Jano" a ukážka ilustráciíZ ilustrácií J. Hálu v knižke "Jano": V Pieskoch napísal Fraňo Kráľ cez veľkonočné prázdniny 1931 poviedku "Jano", ktorá vyšla ešte v tom istom roku v Bratislave. Rozpráva v nej o živote chudobného chlapca z podtatranskej dedinky a pri opisovaní jeho príhod a zážitkov pripomína aj všeličo z vlastného detstva. Hľa, aspoň niektoré výjavy - hra detí na pastve, zo života na salaši a Jano na Štrbskom Plese.Bratislava, pohľad na mesto: V jeseni 1931 dosiahol Fraňo Kráľ konečne preloženie do Bratislavy. Príchod do politického a kultúrneho centra Slovenska mal veľkú dôležitosť pre jeho zapojenie sa do verejného života Slovenska.Komenského škola v Bratislave: Pôsobiskom Fraňa Kráľa sa stala novopostavená Komenského škola na Kalvárii, na ktorej potom vyučoval do roku 1938.Fraňo Kráľ s deťmi Komenského školy: Po štvorročnom putovaní po zapadlých osadách a dedinách mal Fraňo Kráľ príležitosť zoznámiť sa so životom bratislavských detí a dôkladne poznať mestské prostredie, v ktorom žili.Fraňo Kráľ s Hanou Gregorovou a J. Gregorom-Tajovským: Pre jeho literárnu tvorbu bolo veľmi priaznivé, že ho v bratislavskej bytovej núdzi prijal na byt spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. S ním a s jeho ženou, spisovateľkou Hanou Gregorovou, strávil Fraňo Kráľ mnohé chvíle v diskusiách o literatúre.Fraňo Kráľ a Jozef Gregor-Tajovský: Tajovský priviedol Fraňa Kráľa aj do najchudobnejšej časti Bratislavy, zvanej Židovňa. Táto štvrť sa stala jedným z dejísk novej Kráľovej knihy pre mládež - „Čenkovej deti“.Prvé vydanie Čenkovej detí, 1932: Nová kniha bola významným úspechom Kráľovej tvorby a celej pokrokovej slovenskej literatúry a stretla sa s veľkým ohlasom. Okrem Petra Jilemnického ju nadšene privítali v tlači Edo Urx, Július Fučík, Jozef Haken, Mária Majerová a ďalší pokrokoví kultúrni pracovníci.Ukážka ilustrácií z knihy - pán továrnik u mamky ČenkovejUkážka ilustrácií z knihy - Miško v BratislaveUkážka ilustrácií z knihy - Paľko v kotolni: Na príbehu štyroch detí mamky Čenkovej ukazuje Fraňo Kráľ biedu, v ktorej žili chudobné deti v Československej republike v období hospodárskej krízy na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov. Pripomeňme si aspoň tri výjavy z tejto knihy. Je to stretnutie pána továrnika s mamkou Čenkovou, Miškov život v Bratislave u majstra Kaspera a Paľkov rozhovor s kuričom vo fabrike.Titulok Pravdy chudoby s ukážkou Čenkovej deti: Knižkou "Čenkovej deti" zaradil sa Fraňo Kráľ spolu s Petrom Jilemnickým, ktorý vtedy vydal román "Pole neorané" na čelo slovenskej revolučnej literatúry.Fraňo Kráľ a Čenkovej detí v kresbe Jozefa Rybáka: Fraňo Kráľ o svojej knižke napísal v roku 1950 deťom: "Viem, že vám nepredkladám zábavné čítanie, ale verím, že na konci knižky rozjasnia sa vám obličaje v radostnom úsmeve šťastia a s uspokojením si vydýchnete. Tak, to bol hrozný včerajšok, ale my už žijeme v krásnom dnešku. A naučíte sa ešte vrúcnejšie milovať našu spravodlivosť a ešte horlivejšie pracovať na jej upevnení." V tom je dnešné poslanie knihy.Ukážka rukopisu Fraňa Kráľa: Zostrená politická situácia na začiatku tridsiatych rokov prinútila Fraňa Kráľa, aby sa zamyslel nad nebezpečenstvom fašizmu. V prednáške "Kultúra, čo teraz?" z roku 1933 vyjadruje obavy o osud pokrokovej kultúry a poukazuje na barbarskú tvár hitlerovského fašizmu v Nemecku.Fraňo Kráľ začiatkom 30. rokov: V priebehu roku 1933 začal Fraňo Kráľ písať knihu o súčasnej slovenskej dedine, poznačenej hospodárskou krízou. Nazval ju "Cesta zarúbaná".Časopis Tvorba s úryvkom Cesty zarúbanej: Už prvé ukážky, uverejnené v pokrokovej tlači, ukazovali, že ide o dielo neobyčajne závažné.Radzímske chatrče: V románe ožívali Fraňove učiteľské spomienky na účinkovanie vo Vyšnej Slanej. Aj názov dediny v románe - Radzímka - bol určený podľa názvu vrchu Radzím nad Vyšnou Slanou.Prvé vydanie "Cesty zarúbanej", 1934: "Cesta zarúbaná" sa stretla v celej republike s obrovským ohlasom. Pokrokové vrstvy obyvateľstva ju prijali s nadšením, reakčné ju odsudzovali a žiadali dokonca jej zhabanie.Fraňo Kráľ bojuje proti kapitálu: Spolu s románmi Petra Jilemnického „Pole neorané“ a „Kus cukru“ podala „Cesta zarúbaná“ opravdivý obraz slovenskej dediny za buržoázneho panstva a stala sa bojovým nástrojom robotníckej triedy.Robotnícke slovo s úryvkom Cesty zarúbanej: Význam románu zvýrazňuje aj fakt, že "Cesta zarúbaná" krátko po vydaní vychádzala na pokračovanie v pokrokovom časopise "Robotnícke slovo", ktorý vydávali naši krajania v Kanade.׋›Kráľ Fraňo I.VýrobceDBratislavaRok1959Délka53 okénekAutor kresebBachan KurtAutor textuKnězek Libor Dr.PředlohaOSOBOznačení4390Další diafilmy výrobcePamátná místa bojů v SNP III. Památníky a pomníky našich osvoboditelůPionýrská organizace V.I. Lenina v ZSSRJedlík Štefan - vědec, pedagog, technik a vynálezceŽivot rostlin I.
