Zemepis Slovenska XIII. – DopravaMapa hlavných smerov železničnej a cestnej dopravy: Rozvoj výroby podmieňuje dobre organizovaná doprava tovaru a osôb. Poznáme dopravu pozemnú (železničnú, cestnú a potrubnú), ďalej vodnú (námornú a riečnu), vzdušnú a telekomuničnú (pošta, telegraf, telefón, rozhlas, televízia). U nás je najdôležitejšia doprava železničná a cestná. Hlavné smery tejto dopravy vidíme na mape.+21Hlavná stanica v Bratislave: Na obrázku vidíme budovu hlavnej osobnej stanice v Bratislave. Cez Bratislavu prechádzajú hlavné železničné spoje zahraničné, a to do juhovýchodnej Európy a do Viedne. Cez Bratislavu prechádzajú aj vnútroštátne hlavné trate ako Bratislava–Brno–Praha, Bratislava–Žilina, Košice, Bratislava–Zvolen–Plešivec–Košice, Bratislava–Nové Zámky–Štúrovo atď. Železnice musia prekonávať nerovnosti terénu mostami a tunelmi.Elektrický rušeň na stanici v Spišskej Novej Vsi: Parné stroje sa nahradzujú elektrickými a dieselovými. Tieto sú rýchlejšie, lacnejšie, zabezpečujú čistotu najmä v osobnej doprave a sadzami neznečisťujú vzduch. U nás sa zavádza elektrifikácia železníc. Už je elektrifikovaná železnica Praha–Púchov–Žilina–Košice–Čierna n./Tisou. Na tejto trati na stanici v Spišskej Novej Vsi vidíme elektrickú lokomotívu na obrázku. Tam, kde nebude možné hneď elektrifikovať železnicu, parné stroje nahradia dieselovými.Stanica v Margecanoch: Na mnohých staniciach sa križujú železnice rôznych smerov. K hlavným tratiam sa pripájajú vedľajšie. Takouto stanicou sú aj Margecany, ktoré vidíme na obrázku, kde sa schádzajú trať zo Žiliny do Košíc a zo Zvolena cez Červenú Skalu do Margecian.Most na Trati mládeže: Železničná doprava vyžaduje dobre udržiavať a dobudovávať železničnú sieť. V tomto pomohla aj naša mládež. Miesto úzkokoľajnej trati z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice vybudovala novú trať, z ktorej most vidíme na obrázku. Okrem toho pomohla pri zdvojkoľajnení Trate družby, ako voláme trať spojujúcu nás s bratským Sovietskym sväzom cez Čiernu n./Tisou.Pionierska železnica v Košiciach: Naša doprava potrebuje stále viac a dobre pripravených ľudí. Mládež má rada cestovanie a zaujíma sa o železnice. V Košiciach je vybudovaná prvá Pionierska železnica, ktorú obsluhujú pionieri. Tu sa učia pracovať v doprave a nejeden sa už z nich stal dopravníkom. Na obrázku vidíme stanicu Črmeľ na tejto Pionierskej železničnej trati.Cesta úzkou dolinou (v Demänovskej doline): Nákladná automobilová doprava prepravuje predovšetkým tovar na bližšie vzdialenosti. Autobusová doplňuje železničnú osobnú dopravu. Niet už skoro dediny, kde by nebola aspoň autobusová doprava. Rozmáha sa aj doprava osobnými automobilmi. Pre automobilovú dopravu sú dôležité dobré cesty, ktoré najmä v horskej oblasti prekonávajú mnoho prekážok. Na obrázku vidíme, ako sa cesta vinie dolinou.Cesta v prierve (pri Strečne): Na tomto obrázku vidíme, ako cesty vedú popri riekach úzkymi tiesňavami,Cesta rovinou (pri Nitre): aby sa rozbehli do rovín, ako vidíme na obrázku cestu pri Nitre.Osobná loď na Dunaji v Bratislave: Pre našu vlasť má význam riečne spojenie po Labe a po Dunaji. Po Dunaji sa prepravuje väčšia časť našej lodnej dopravy. Prepravujú sa náklady medzi podunajskými štátmi a plávajú do námorných prístavov, kde nadväzujú na námorné spoje. Máme aj námorné lode. Dunajská riečna doprava nadväzuje na rumunské prístavy. Na Dunaji prepravujú osobné lode, ako vidíme na obrázku.Nákladná loď na Dunaji: Väčšinou sa tu plavia nákladné lode, ako vidíme na obrázku, ktoré zaobstarávajú prepravu najmä objemných tovarov, ktoré nepodliehajú skaze, ako obilie, drevo, stroje, ruda, ropa a i.Bratislavský prístav: Lode majú svoje domovské prístavy. V prístavoch sú skladištia na uskladňovanie tovarov. Z prístavov sa riadi doprava. Naším najväčším prístavom je bratislavský prístav, ktorý vidíme na obrázku.Remorkér s vlečnou loďou v Komárne: Naším druhým prístavom na Dunaji je Komárno. Na obrázku vidíme ťažnú loď – remorkér. Remorkér má vo vleku 1 až 3 vlečné člny. Tieto vlečné člny majú obsah 1.000 ton (100 nákladných desaťtonových vagónov).Plavebná komora v priehrade na Váhu pri Novom Meste n./V.: Do budúcna sa počíta aj so splavnením Váhu od Komárna až po Žilinu. Preto sa už teraz pri stavbe nových priehrad stavajú aj plavebné komory, ako to vidíme na obrázku.Bratislavské letisko: Pre rýchlu osobnú aj poštovú dopravu je veľmi výhodná letecká doprava. Ňou sa dopravuje aj skaze rýchle podliehajúci spotrebný tovar. Strediskom vnútornej leteckej dopravy na Slovensku je bratislavské letište, ktorého časť vidíme na obrázku.Lietadlo: Na našich leteckých linkách prepravujú lietadlá najnovších typov, ako vidíme na obrázku. Hlavné smery leteckých spojov z Bratislavy sú Bratislava–Brno–Praha, Bratislava–Košice a ďalšie.Pozemná lanová dráha na Hrebienok: Zlepšili sa aj dopravné podmienky turistov v dôležitých turistických oblastiach. Na Hrebienok vo Vysokých Tatrách vedie pozemná lanovka, ktorú vidíme na obrázku.Vysutá lanovka na Skalnaté pleso: Tam, kde príroda kladie väčšie prekážky, prepravuje sa vysutou lanovkou. Na obrázku vidíme pohľad na vysutú lanovku vedúcu na Skalnaté pleso a Lomnický štít. Táto stavba je smelou a zaujímavou technickou konštrukciou.Sedačkový výťah na Skalnatom plese: Na prepravu turistov a športovcov sa ďalej používa v horských oblastiach sedačkový výťah, ako vidíme na obrázku, alebo vlek.Cesta lanovky z Jasnej na Chopok: Vedenie lanoviek je priame, ako vidíme na obrázku zachycujúcom priesek, cez ktorý vedie lanovka z Jasnej na Chopok. Táto doprava sa už v našich turistických oblastiach značne rozšírila, čo napomáha rozvoju turistického ruchu.Pohľad na stavbu ropovodu Družby: Medzi významnú zložku dopravy patrí potrubná doprava pre prepravu plynu, ropy, vody a i. Na obrázku vidíme záber zo stavby Ropovodu družby, ktorým do Vlčieho hrdla v Bratislave tečie ropa zo Sovietskeho sväzu. Je dlhý vyše 4.000 km.׋›Zeměpis Slovenska XIII. DopravaVýrobceDBratislavaRok1961Délka25 okénekAutor kresebJendeková, Záchenský, BachanAutor textuManica Dušan, Roško P.PředlohaZEMPOznačení5104Další diafilmy výrobceSeverní oblohaBratislava, hlavní město SSR II. Rozvoj města po osvobození a perspektivy je dalšího rozvojeAranžérské písmoLesní dřeviny I.
