Slovensko 1948–1973: Veda a výskumRozvoj modernej ekonomiky je v súčasnom období nerozlučne spätý s rozvojom výskumnej a vývojovej základne. Ekonomický a spoločenský rozvoj Slovenska v období socialistickej výstavby názorne potvrdil, že socialistická spoločnosť bola schopná z nepatrných základov vytvoriť solídnu výskumnú a vývojovú základňu, čo bolo možné iba v spojitosti so socialistickou výstavbou a industrializáciou Slovenska.+26Rast vedeckovýskumnej základne na Slovensku najlepšie charakterizujú tieto údaje: R. 1948 pracovalo vo vedecko-výskumnej základni okolo 3000 pracovníkov, dnes je to skoro 32 tisíc, z toho je 32 % žien. Tento takmer 11-násobný rast veľmi úzko súvisí s rozvojom materiálno-technickej základne na Slovensku.Už začiatkom 50. rokov stála československá ekonomika pred požiadavkou zabezpečiť rozvojom vedeckovýskumnej základne veľkolepé úlohy nášho národného hospodárstva, zahrnuté do I. a II. päťročného plánu. Industrializácia Slovenska, ktorá v tomto období prebiehala najrýchlejším tempom, ešte naliehavejšie stavala požiadavky na rozvoj vedeckovýskumnej základne na Slovensku. No aj v neskorších rokoch prudký rozvoj ekonomiky Slovenska sa odrazil v rýchlom rozvoji vedeckovýskumnej základne. Ak investície do vedy a výskumu r. 1948 predstavovali okolo 15 mil. korún, r. 1971 to už bolo 338 mil. — teda 23-krát viac. Za to isté obdobie vzrástli základné prostriedky zo 100 % roku 1948 na 628 % r. 1971.Výskum na Slovensku sa v prvých rokoch po oslobodení sústreďoval v rozhodujúcej miere na vysokých školách, kde sa pedagogickí pracovníci popri výučbe zaoberali aj výskumom. Na 4 vysokých školách a 15 fakultách pôsobilo v rokoch 1948/49 celkove 732 vysokoškolských učiteľov (177 bolo z nich profesorov a docentov), ktorí sa venovali výskumu a výchove vedeckých pracovníkov.Roku 1953 dostáva slovenská vedecko-výskumná základňa významnú podporu v založení Slovenskej akadémie vied. Vznik SAV mal podporiť predovšetkým rozvoj základného výskumu a v širokej miere vychovávať nových vedeckých pracovníkov. Do Smoleníc, ležiacich na úbočiach Malých Karpát, prichádzajú vedci z celého sveta. Zúčastňujú sa na významných sympóziách, konferenciách a poradách, usporiadaných v Domove vedeckých pracovníkov. Domov je umiestnený v bývalom pálfyovskom zámku uprostred krásnej malokarpatskej prírody.Pracoviská SAV sú zamerané na rôzne oblasti vedy. Archeológia pomáha odhaľovať a doplňovať neznáme stránky dejín obyvateľov Slovenska. Jedným z posledných objavov pracovníkov Archeologického ústavu v Nitre sú vykopávky v Páci, okres Trnava, kde sa odkryla značná časť rímskeho vojenského objektu zo IV. storočia. Rozsiahle vykopávky v okolí Chotína v Komárňanskom okrese odhaľujú históriu starú 2000 rokov.Zábery z archeologického výskumu na strednom hradisku Devínskeho hradu. Devín patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky v strednej Európe. Už oddávna priťahoval pozornosť archeológov svojou výnimočnou polohou a historickým významom. Súčasná etapa archeologického výskumu sa upriamuje nielen na hradný areál, ale aj na jeho okolie. Tu sa nachádzajú predovšetkým pamiatky zo slovanského obdobia.Geologické pracoviská majú za úlohu skúmať zloženie zeme a tak prispieť k objaveniu nerastných a surovinových ložísk. Pomáhajú však aj stavbárom pri plnení ich náročných úloh. Hydrogeologický výskum na Žitnom ostrove (Západoslovenský kraj) robí vrty až do hĺbky 250 metrov. Prieskum zistil v týchto hĺbkach štrkopiesky a tlak spodnej vody až 4 atmosfér. Výsledky prieskumu sa využijú najmä pri zakladaní vodohospodárskych stavieb.Astronomické pracoviská SAV slúžia poznávaniu vesmíru a zároveň vytvárajú predpoklady pre skvalitnenie predpovedí o počasí. Pozorovacia stanica na Lomnickom štíte.Vo Vysokých Tatrách sú viaceré vedecké pozorovacie stanice. V observatóriu Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese, najvyššie položenom pracovisku svojho druhu u nás (1673 m), zaoberajú sa výskumom Slnka, premenných hviezd a pozorovaním meteoritov, komét a umelých družíc. Zúčastnili sa aj na výskumoch v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku a Medzinárodného roku pokojného Slnka. Observatórium na Skalnatom plese a pozorovacia stanica na Lomnickom štíte.Observatóriá a pozorovacie stanice sú rozložené po celom Slovensku. Radarové stredisko na Malom Javorníku pri Bratislave je orientované na radiolokačnú meteorológiu a je zapojené aj do výskumu úloh súvisiacich s ochranou životného prostredia.Geologické a botanické pracoviská slúžia k lepšiemu poznaniu krajiny a prírody nielen doma, ale aj vo vzdialených krajinách. Zábery Arboréta v Mlyňanoch a z Botanickej záhrady v Bratislave, kde sa pestujú exotické cudzokrajné dreviny a rastliny.Pracoviská SAV spolu s výskumnou základňou na školách predstavujú 18 % z celkovej vedeckovýskumnej základne, čo je skoro 60 000 pracovníkov. Je len samozrejmé, že mnoho vedeckovýskumných pracovísk na Slovensku pracuje na technickom výskume, ktorý má slúžiť ako základ pomoci jednotlivým odvetviam národného hospodárstva. Ťažisko VVZ na Slovensku je v priemysle — pracuje tu 55 % z celkového počtu výskumných pracovníkov. Vedeckovýskumné pracoviská architektúry sú zamerané na výskum nových typov budov a na zdokonaľovanie životného prostredia. Maketa areálu Domu odborov, kultúry a techniky na Centrálnom trhovisku v Bratislave. Pätnásťposchodová budova už je postavená a stavajú sa ďalšie.Víťazné návrhy na výstavbu Presscentra, zahrňujúce architektonické a urbanistické riešenie kultúrno-spoločenského centra Bratislavy pri Dunaji.Chemický výskum rieši úlohy počínajúc základnými teoretickými problémami až po otázky bezprostredne aplikovateľné vo výrobe. Zábery nás zaviedli popri chemickom laboratóriu do poloprevádzky a odtiaľ k obsluhe linky na výrobu nového izolačného materiálu „texizolu“ vo Svite.Celý rad medzinárodných úspechov dosiahol známy Výskumný ústav zváračský v Bratislave.Jedným z úsekov, v ktorom Výskumný ústav zváračský v Bratislave dosiahol vysokú úroveň, je elektrotroskové zváranie, špeciálne najmä riešením technológie zvárania hladkých a hutníckych valcov, ako aj kladív drvičov. Vyvinuli tu laboratórne a prevádzkové zariadenia, ktoré sú svojím charakterom svetovou novinkou.Neustále zvyšovanie hektárových výnosov, zvyšovanie úžitkovosti zvierat je nerozlučne spojené s výskumom šľachtiteľských staníc a pracovísk. Zábery z nových odrôd cukrovej repy, vyšľachtenej na Hlavnej špecializovanej šľachtiteľskej stanici pre semená a okopaniny v Bučanoch. Šľachtiteľská stanica vo Veľkej Lomnici je jedinou na Slovensku, ktorá sa zaoberá šľachtením zemiakov. Aj pri zalesňovaní sa používajú vyšľachtené sadenice. Rozvoj chovu dobytka a zvyšovanie úžitkovosti hovädzieho dobytka sú tiež úzko spojené s výskumom.Slovensko odpradávna oplývalo drevnou surovinou. Dlhé roky však vyvážalo prevažne nespracované drevo. Dnes vďaka rozvinutému výskumu v tejto oblasti začína prevládať vývoz hotových výrobkov. Štátny drevársky výskumný ústav v Bratislave založili r. 1947 a má celoštátnu pôsobnosť. Hlavnú náplň výskumu tvorí ochrana, sušenie a spracovanie dreva.Virologický ústav SAV v Bratislave pracuje už 20 rokov. Patrí medzi špičkové útvary svojho odboru na svete. Skúma rôzne vírusy, ale špecializuje sa na vírusy prenášané kliešťami. Medzi úspechy ústavu patrí spoluobjav vírusu Kemerovo na Sibíri so sovietskymi virológmi. Podobný vírus nazvaný Tribeč objavili pracovníci ústavu na Slovensku. Najnovším úspechom ústavu je patentovanie spôsobu prípravy očkovanej látky proti kliešťovému zápalu mozgu. Výskum aplikácie kybernetiky v medicíne je náplňou Výskumného ústavu lekárskej bioniky v Bratislave. Ústav je jediným pracoviskom svojho druhu v ČSSR a v niektorých otázkach výskumu automatizácie zdravotníctva koordinuje vedecké bádanie v krajinách RVHP. Nepostrádateľným pomocníkom virológov sú pokusné zvieratá — očkovacie myšky. Pohľad do respiračnej vyšetrovne — pre základné funkcie, vyšetrenie pľúc vo Výskumnom ústave lekárskej bioniky.Široký rozvoj výroby liečiv na Slovensku sa opiera o výskumné zázemie. Výskum a výroba liečiv v Biotike Slovenská Ľupča.Potravinársky výskum sa zameriava na nové spôsoby zmrazenia a konzervovania potravín. Výskum nového spôsobu mrazenia mäsa vo Výskumnom ústave mraziarenskom v Bratislave.Rýchly rozvoj televízie, zavádzanie farebnej a priemyselnej televízie musí mať vybudované zázemie vo vedeckom výskume. Zábery z výskumu nových televíznych prijímačov.Široko rozvinutý je aj stavebnícky výskum. Výskumný ústav stavebníctva v Bratislave má už 22 rokov. Špecializuje sa predovšetkým na inžinierske stavby a zúčastňuje sa na riešení celého radu úloh v rámci RVHP. Zábery z Výskumného ústavu stavebníctva v Bratislave.Moderný výskum, ako aj moderné riadenie národného hospodárstva je dnes nemysliteľné bez širokého využívania počítačov. Na Slovensku bolo r. 1971 v prevádzke 82 počítačov, 353 tabelátorov, 147 kalkulačných a násobiacich dierovačov, 1272 dierovačov na dierne štítky, 494 triedičov a podobne. Zábery z Výpočtového strediska Ústavu systémového inžinierstva na Slovensku — koordinačné stredisko Prievidza. Príprava údajov a obsluha počítača. Strana a vláda venujú rozvoju vedeckovýskumnej základne na Slovensku zvýšenú pozornosť. Svedčí o tom nielen 23-násobný rast investícií do vedy a výskumu r. 1971 oproti roku 1948, ale aj rast pracovníkov v tomto odvetví׋›Slovensko 1948 - 1973 VI. Věda a výzkumVýrobceDBratislavaRok1973Délka31 okénekAutor kresebPetrášek Ján, Jakubík ViliamAutor textuVojtko Jozef, Doc.Ing., CSc.PředlohaDJOBOznačení5057Další diafilmy výrobceČeši a Slováci v boji s fašismem II. Formování protifašistických silUmělé dýchání z plic do plicSjednocená Arabská republikaSlovensko 1948 - 1973 IV. Školství
