Slovensko 1948–1973: Rozvoj ekonomickej základneV úvode tejto kapitoly sa k vám prihovoríme slovami básnika, ktorý velebí metamorfózu Slovenska na hospodársky, sociálne a kultúrne vyspelú časť Československej socialistickej republiky: „Slovensko vstáva z prašiviny bied. Z úhorov dvíha betónové čelo. Nad minulosťou hladomorných liet úroda dužie a týči sa dielo, čo nedovolí nikdy cúvnuť späť.“ (J. Kostra, Básne, str. 386) Socialistická premena Slovenska patrí k najvýznamnejším úspechom, ktoré dosiahla robotnícka trieda a s ňou všetok ľud Československa pod vedením Komunistickej strany Československa.+28Nepriaznivé podmienky dejinného vývinu Slovenska najmarkantnejšie charakterizuje jeho stáročná podradenosť inému národu, jeho vykorisťovanie feudálnymi a neskôr kapitalistickými pijavicami. Ešte aj v roku 1910 zo sto pracujúcich 64 patrilo k poľnohospodárstvu a len 18 k technicky zaostalému priemyslu. Iba 45 % rudy vyťaženej na Slovensku sa tu aj spracovalo.Vznik Československej republiky znamenal po hospodárskej stránke spojenie dvoch rozdielne vyvinutých ekonomík, ktoré sa uskutočnilo po kapitalisticky — na úkor slabšieho. Český kapitál vytláča maďarský, zbavuje sa konkurencie likvidovaním mnohých závodov, ktoré sa demontovali a ich zariadenie sa zo Slovenska odviezlo. Pohľad na starý závod v Krompachoch, kde bola výroba po vzniku ČSR zastavená. Masové demonštrácie proti nezamestnanosti a biede.Zo Slovenska sa stáva zásobáreň lacných pracovných síl. Ale aj najhoršej a najslabšie platenej práce je málo. A ľud chce pracovať, lebo chce žiť. Keď niet práce doma, nájde sa nejaká v cudzine. Aká je vlastne tá cudzina? Sú to argentínske farmy, kanadské lesy, americké bane. Otrocká robota, ale človek za ňu predsa niečo dostane. Za toto „niečo“ si môže kúpiť chlieb, oblečenie, strechu nad hlavou. Zo Slovenska sa počas predmníchovskej ČSR vysťahovalo takmer 220 000 ľudí! Tí, čo ostali doma, živoria naďalej. Vláda však vytrubuje do sveta, že sa o nich „stará“. Jeden z prejavov starostlivosti — žobračenka. Za takýto „tuzexový bon“ bolo možné dostať až pol druha kilograma chleba!Po oslobodení Československa r. 1945 bolo treba riešiť mnohé a neľahké úlohy. Jednou z nich je premena Slovenska. Premena ekonomicky, technicky a kultúrne zaostalej krajiny na krajinu bohatšiu, kultúrnejšiu a sebavedomú. — Slovensko potrebuje priemysel! — volá Komunistická strana Československa a ľud v oboch častiach republiky to po nej opakuje. Český robotník slovenskému žičí a všestranne mu pomáha budovať nové Slovensko v štáte dvoch rovnoprávnych národov. Na Slovensko sa hneď po vojne premiestnili mnohé závody a nemálo bolo aj tých, ktoré sa za spolupráce českých súdruhov od gruntu vystavali a uviedli do prevádzky. A to je ešte len začiatok, predfebruárové obdobie, v ktorom ešte šarapatí reakcia.Priaznivé podmienky plánovitého budovania socialistického Slovenska sa vytvorili až po úplnom víťazstve robotníckej triedy — po Februári 1948. V r. 1955 (po rokoch konsolidácie a prvej päťročnice) sa už rysuje tvár nového Slovenska. Jeho ekonomická zaostalosť je už prakticky zlikvidovaná. Takúto rýchlu kvalitatívnu premenu nenájdeme ani v histórii najvyspelejších krajín. Veď len počas 1. päťročnice sa na Slovensku uviedlo do prevádzky 125 nových a zrekonštruovalo 100 starších závodov. K závodom vybudovaným v rokoch 1. päťročnice patrí aj Vagónka v Poprade.Ďalším podnikom, ktorý sa dobudoval v 1. päťročnici, sú Lodenice Gábora Steinera v Komárne. Táto, pre slovenský priemysel nezvyklá profesia, ujala sa veľmi dobre. Tu postavené lode brázdia mnohé rieky i moria. Naším najväčším zahraničným odberateľom lodí z Komárna je Sovietsky zväz.Východoslovenské strojárne, závod Sovietskej armády v Košiciach v r. 1973 oslávili svoje dvadsiate piate narodeniny.Závod Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, náš najväčší výrobca hliníka, začal robiť svoje prvé krôčky taktiež v čase 1. päťročnice.Ďalšia pýcha slovenského priemyslu — Mostáreň Brezno. Vyrobila už doposiaľ okolo dva a pol tisíca stavebných žeriavov, vodových, šplhacích a skladacích. Na zábere je zváranie dielcov žeriavu MB 80 — A.Výstavba Slovenska, rast jeho ekonomického potenciálu pokračoval rýchlym tempom v ďalších rokoch. Značka Calex je už dnes pojmom nielen doma, ale aj v zahraničí. Calex v Zlatých Moravciach vyrobil v r. 1972 až 38 000 kusov moderných chladničiek.Banskobystrická Smrečina vyváža svoje výrobky do viac ako 30 štátov. Dnes má už 13 závodov a ich hrubá ročná výroba presahuje ročne 3 milióny korún.V Závode 1. mája v Liptovskom Mikuláši sa ročne spracuje najmodernejšími výrobnými postupmi okolo 850 tisíc kusov jahňacích a ovčích kožušín.Na Slovensku sa nezabudlo ani na výstavbu podnikov potravinárskeho priemyslu. Pribudlo veľa nových a staršie boli prispôsobené duchu doby. Na týchto záberoch vidíme plnoautomatickú linku na umývanie a plnenie mliečnych fliaš a návštevu zahraničných expertov v Bratislavských mraziarňach.Po oslobodení a v rokoch socialistickej industrializácie Slovenska sa mimoriadny dôraz kládol na prednostné budovanie hutníckeho a chemického priemyslu. Niklová huť v Seredi. Pohľad do haly elektrolýzy a na obrovské kontajnery. Pre československé národné hospodárstvo prúdi odtiaľ elektrolyticky získaný nikel.Hutníci Kovohút v Istebnom pri práci.Oproti roku 1948 vzrástla na Slovensku čierna metalurgia 19-krát, farebná dokonca 26-krát. Na tomto veľkom vzraste má najväčší podiel gigantický metalurgický kombinát Východoslovenské železiarne v Košiciach.Chemický gigant — Slovnaft v Bratislave. Spracúvaním ropy zo ZSSR rozhodujúcim podielom prispieva k rastu chemickej výroby na Slovensku, ktorá oproti r. 1948 vzrástla viac ako 28-krát.Rozvoj chemického priemyslu v celej ČSSR, ale najmä na Slovensku je nemysliteľný bez dodávok sovietskej ropy, ktorá je základnou surovinou nášho chemického priemyslu. Zábery z konečnej stanice sovietskej ropy v Slovnafte. Putuje k nám nielen ropovodom, ale aj vlakmi a dosť často aj na lodiach.Chemický priemysel sa rozvíja aj na východe Slovenska. Na záberoch je pohľad na vstup do závodu Chemko v Strážskom a pohľad na objekt štiepárne a výperovne.Od roku 1948 vzrástla na Slovensku výroba elektrickej energie asi 12-krát. Už v roku 1966 prekonal objem hrubej výroby odvetvia energetiky a tepla na Slovensku produkciu celej Československej republiky z r. 1958. V máji 1974 sa dokončí výstavba druhej časti elektrárne vo Vojanoch. Po dokončení bude najvýkonnejšou československou parnou elektrárňou.Na Slovensku, v Jaslovských Bohuniciach je už v prevádzke prvá atómová elektráreň, ktorá výdatne prispeje k zvýšeniu výroby elektrickej energie.Moderná ekonomická základňa nie je mysliteľná bez modernej dopravy. Najdôležitejšími dopravnými tepnami sú železnice. Hodne sa však využívajú aj letecké a vodné tepny a najmä doprava automobilmi. Na Slovensku je už vyše 22 % železničných tratí elektrifikovaných.Dunaj sa stal dôležitou dopravnou tepnou aj pre Československo. Jej využívanie stúpa z roka na rok.Moderná ekonomická základňa Slovenska sa prejavuje v produkcii širokého sortimentu výrobkov pre domáci trh i pre zahraničie. Zo Slovenska sa vyváža obuv z Partizánskeho, motocykle z Považskej Bystrice, motorové rušne a valcovacie stolice z Dubnice a rôzny iný tovar.Moderná ekonomická základňa Slovenska mohla vyrásť iba vďaka veľmi rozsiahlym dodávkam surovín zo ZSSR, ktoré k nám prichádzajú cez náš najväčší suchozemský prístav v Čiernej nad Tisou. Dodávky zo ZSSR sú aj zárukou rastu ekonomickej základne Slovenska v budúcnosti. Za 25 rokov, ktoré nás delia od Víťazného februára 1948, sa na Slovensku vybudovala moderná materiálno-technická základňa, ktorá vtlačila kedysi zaostalému Slovensku ráz priemyselne vyspelej krajiny. Iba málo krajín sa môže pochváliť takým prudkým a trvalým vzostupom ekonomického potenciálu. V období socialistickej industrializácie Slovenska sa podstatne zmenila aj sociálna štruktúra obyvateľstva. Ak v r. 1950 prislúchalo robotníkom a ostatným zamestnaniam 60,6 % z celkového počtu obyvateľstva pri 32,2 % podiele roľníkov, roku 1970 už robotníci a ostatní zamestnanci predstavovali 85 % a drobní roľníci 13,7 %. Takáto premena, spolu so značným zblížením mesta a dediny sa veľmi pozitívne odráža aj v zmýšľaní obyvateľstva Slovenska. Osvojuje si politickú líniu KSČ a svojou prácou ju premieňa na skutočnosť.׋›Slovensko 1948 - 1973 III. Rozvoj ekonomické základnyVýrobceDBratislavaRok1973Délka32 okénekAutor kresebPetrášek Ján, Jakubík ViliamAutor textuVojtko Jozef, Doc.Ing., CSc.PředlohaDJOBOznačení3273Další diafilmy výrobceSlovensko 1948 - 1973 IX. KulturaAktuálnost boje proti současnému antikomunismu I.Po stopách slovenské literární minulosti-Středoslovenský kraj I. Martin a okolíHoluby Jozef Ľudovít
