Slovensko 1948–1973: KultúraDedičstvo, ktoré v tejto oblasti pripadlo mladému, socializmus budujúcemu štátu, bolo viac ako skromné. Nízka úroveň rozvoja výrobných síl sa nepriaznivo odrazila aj v kultúrnej sfére. Kultúra sa v minulosti organizovala väčšinou prostredníctvom rôznych verejných alebo súkromných organizácií, bez finančných príspevkov štátu. Sieť kín a divadiel bola nedostatočná, väčšiu aktivitu vykazovali nedostatočne vybavené ľudové knižnice a činnosť ochotníckych divadelných spolkov. Dramatický krúžok pri KSČ v Spišskej Belej a Kežmarku roku 1925 predviedol hru „Vyhlásenie Komúny r. 1871 v Paríži“.+28Komunistická strana napriek tomu, že sa za buržoázneho Československa mohla pri vydávaní svojej tlače opierať výlučne o vlastné finančné prostriedky získané z členských príspevkov, úrovňou novín, časopisov a kníh za tými, čo peniazmi oplývali, nezaostávala. Náš ľud mal jej tlač rád, lebo mu otvárala oči. Rozširovanie komunistickej tlače v Košiciach r. 1925.Zásadný obrat v kultúrnej oblasti na Slovensku nastal až po vzniku ľudovodemokratickej republiky. Rozsahom vydávania kníh a časopisov sa Slovensko zaradilo medzi kultúrne najvyspelejšie krajiny na svete. Na Slovensku dnes vychádza 12 denníkov, ktoré dosahujú 309,7 milióna výtlačkov ročne. Takto sa rodí PRAVDA, orgán ÚV KSS.Na Slovensku dnes vychádza 106 týždenníkov, 53 dvojtýždenníkov, 104 mesačníkov a 69 ostatných časopisov v celkovom rozsahu vyše 146 mil. výtlačkov ročne.Silne vzostupnú tendenciu mala aj slovenská knižná kultúra. Oproti roku 1953 sa zvýšil počet knižných titulov z 1452 na 2597 a počet výtlačkov z 11,9 milióna na 23 miliónov. Zábery z výstav kníh, ktorých sa u nás každoročne usporadúva veľký počet.Významnú úlohu v rozširovaní knižných publikácií majú stále ľudové knižnice. Hoci oproti roku 1948 ich rast čo do počtu bol pomerne malý (niektoré nevyhovujúce priestory sa zrušili a obsah sa sústredil do väčších zariadení), veľmi rýchly bol rast počtu zväzkov. Oddelenie detskej knihy v novej Obvodnej knižnici v Bratislave-Petržalke.Počet zväzkov v ľudových knižniciach vzrástol oproti r. 1948 skoro desaťnásobne. Interiér knižnice na Ostredkoch v Bratislave je vybavený moderným zariadením v hodnote 320 tisíc korún.Počet čitateľov v ľudových knižniciach vzrástol oproti r. 1948 3,3-krát a počet výpožičiek viac ako 10-krát. Zábery z miestnej ľudovej knižnice v Dolnom Pôtri.Veľmi rýchlym tempom rástol na Slovensku počet kín. R. 1948 bolo na Slovensku 361 kín, dnes ich je už 1096, z toho viac ako 200 so širokouhlou projekciou.Na Slovensku sa dnes uskutočňuje ročne viac ako 260 000 predstavení pre 30 miliónov návštevníkov. Pravidelne sa organizujú Filmové festivaly pracujúcich, ktorých cieľom je nielen zabávať, ale aj vychovávať divákov, cibriť ich vkus a rozširovať kultúrno-umelecký rozhľad. FFP je jedným z najmasovejších filmových festivalov na svete.Ako každý kultúrny národ aj Slováci sú nielen konzumenti, ale aj výrobcovia filmov. Ak sa r. 1948 vyprodukovali na Slovensku 3 filmy, z toho 1 celovečerný, r. 1971 ich už bolo 258, z toho 12 celovečerných. Zábery z natáčania filmu „Jánošík“.Divadlo vždy predstavovalo jeden zo základných stánkov kultúry. Na Slovensku sa po oslobodení venovala neobyčajná pozornosť tak rozvoju materiálnych, ako aj ideových stránok divadelníctva. R. 1948 bolo na Slovensku 6 profesionálnych scén a divadiel. Dnes ich iba Bratislava má 7 s 10 divadelnými súbormi. Pohľad na rekonštrukciu opery Slovenského národného divadla v Bratislave.Na Slovensku je dnes 17 profesionálnych scén s počtom 26 divadelných súborov. Exteriér a interiér SND pri otváracom predstavení po rekonštrukcii.Na Slovensku sa r. 1971 realizovalo 4334 divadelných predstavení, z toho bolo 119 premiér. Zábery z predstavenia opery „Krútňava“ od národného umelca Eugena Suchoňa. Vedľa jubilejné vystúpenie Lúčnice, obidvoje na scéne SND.R. 1949 bola v Bratislave založená Slovenská národná galéria, na ktorú dnes nadväzuje celá sieť galérií v ďalších mestách. Zábery z rekonštrukcie SNG v Bratislave, ktorá si vyžiada náklad 120 miliónov korún. Budú v nej uložené diela slovenských umelcov, ktorí ďaleko prekročili rámec národného významu.R. 1969 otvorili v Ružomberku galériu národného umelca Ľudovíta Fullu, ktorá uchováva dielo zachycujúce všetky hlavné vývojové etapy umelca, od najrannejších čias dodnes.Múzeum národného umelca Martina Benku obsahuje diela, ktorými tento vynikajúci umelec obohatil nielen národnú, ale aj celosvetovú umeleckú pokladnicu.V Slovenskej národnej galérii sa nachádzajú diela ďalšieho národného umelca Miloša Alexandra Bazovského. Diela z jeho posledného tvorivého obdobia.Mladšiu generáciu reprezentuje dvojnásobný laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda, zaslúžilý umelec Ján Kulich, ktorý dnes patrí u nás medzi najvýznamnejších predstaviteľov moderného realizmu v československom sochárstve.Na Bienále úžitkovej grafiky v Brne r. 1972 udelila medzinárodná porota Grand prix — zlatú medailu laureátovi Štátnej ceny Kl. Gottwalda Albínovi Brunovskému. Cenu získal v silnej medzinárodnej konkurencii 348 autorov zo 43 krajín. Záber jeho ilustrácie k Ovidiovmu dielu Umenie milovať.Po oslobodení nastal aj rozmach slovenského muzejníctva. Dnes je na Slovensku 64 múzeí, ktoré majú 54 pobočiek. Tieto zábery sú z Múzea umeleckých remesiel v Bratislave, z Vinohradníckeho a z Farmaceutického múzea.Slovenské hrady a zámky boli do r. 1945 úplne zanedbávané. Naša spoločnosť zachraňuje, čo sa dá zachrániť. Vynakladá veľké prostriedky, aby sa uchovali tieto pamiatky aj pre ďalšie generácie. V r. 1968 bol Bratislavský hrad po rekonštrukcii sprístupnený verejnosti.Rozsiahle rekonštrukcie sa uskutočnili aj na Zvolenskom hrade a na hrade Červený Kameň.Nie sú to však iba hrady a zámky, ktorým sa u nás venuje všestranná starostlivosť. Na záberoch vidíme reštaurovanú vzácnu románsku pamiatku z polovice XI. storočia pod Tribečom, Západoslovenský kraj.Najdynamickejšími odvetviami kultúry sú nesporne tzv. masové médiá — rozhlas a televízia. Venuje sa im preto aj najväčšia pozornosť. Počet rozhlasových koncesionárov vzrástol z 252 tisíc r. 1948 na 756 tisíc r. 1971. Počet hodín vysielaných rozhlasom dosiahol 17 258, čo je skoro trojnásobok r. 1948. Zábery sú z modernej budovy Čs. rozhlasu v Bratislave na Mýtnej ulici, ktorý po dokončení bude stáť viac ako 600 mil. korún.Prudko vzrástol aj počet televíznych koncesionárov. Oproti roku 1960, kedy ich bolo 84 tisíc, je ich dnes 746 tisíc. Televízne vysielanie začalo r. 1956, kedy sa vysielalo 99 hodín, dnes je to viac ako 3,5 tisíca hodín a od 9. mája 1973 sa začalo vysielať pravidelne vo farbe. Pohľad na televíznu vežu na Kamzíku v Bratislave, odkiaľ sa vysiela II. program a farebné vysielanie.Vo vyspelej socialistickej spoločnosti nie je možné úspešne rozvíjať výchovu a vzdelávanie ľudí a ich kultúrno-spoločenský život bez široko rozvinutej a dokonale organizovanej osvetovej práce. Osvetová práca prispieva k zvyšovaniu všestranného vzdelania pracujúcich, k výchove umením a k vytváraniu podmienok pre bohatý kultúrny a spoločenský život. KSČ venuje osvetovej činnosti veľkú pozornosť a všestranne podnecuje jej rozvoj. Zábery z vystúpení krúžkov, ktoré pracujú v rámci organizácií osvetovej činnosti na Slovensku.׋›Slovensko 1948 - 1973 IX. KulturaVýrobceDBratislavaRok1973Délka32 okénekAutor kresebPetrášek Ján, Jakubík ViliamAutor textuStolářová Lud.PředlohaDJOBOznačení2998Další diafilmy výrobceLidová architektura na SlovenskuHygiena zvířat a boj proti chorobámBonitace prasatZáklady ovocnářství II. pěstování nízkokmenných ovocných stromů
