Slovensko 1948–1973: PoľnohospodárstvoPredvojnové Československo patrilo medzi vyspelé priemyselné štáty, poľnohospodárstvo malo v jeho ekonomike druhoradý význam. Pracovalo v ňom asi 33 percent obyvateľstva. Iná bola situácia na Slovensku, kde v poľnohospodárstve pracovalo 56 % obyvateľstva.+24Rozhodujúca úloha v poľnohospodárstve pripadala veľkostatkom. Zaberali väčšinu poľnohospodárskej pôdy. Značnú časť poľnohospodárskej pôdy vlastnila tiež cirkev, ktorá ju prenajímala za polovicu alebo za dve tretiny úrody. V ostrom protiklade s týmito vzťahmi stála vrstva malých a stredných roľníkov, ktorí v snahe vyhnúť sa ďalšiemu zbedačeniu museli znižovať náklady na vlastnú obživu a ostatné potreby a mnohí z nich sa vysťahovávali za prácou do cudziny. Situáciu na dedine ešte viac zhoršila druhá svetová vojna. Hrubá poľnohospodárska výroba v roku 1945 dosiahla iba 60 percent predvojnovej úrovne.Situáciu na dedine ešte viac zhoršila druhá svetová vojna. Hrubá poľnohospodárska výroba v roku 1945 dosiahla iba 60 percent predvojnovej úrovne.Protirečenia, vládnúce na dedine, mala vyriešiť pozemková reforma, za ktorú viedli komunisti boj tak za predmníchovskej republiky, ako aj od prvých dní oslobodenia Československa. Z ich iniciatívy prijala SNR už vo februári 1945 a vláda v júni 1945 nariadenie o konfiškácii pôdy kolaborantov, ktoré bolo základom pre likvidáciu veľkostatkárskeho vlastníctva na dedine. S ďalšími návrhmi na riešenie roľníckej otázky vystúpila KSČ už na jeseň r. 1946 s osnovou 6 roľníckych zákonov a potom v apríli 1947 vo svojom roľníckom programe, ktorý je známy ako Hradecký program. Avšak uskutočňovanie poľnohospodárskych zákonov narážalo v praxi na veľké ťažkosti pre odpor buržoázie a jej predstaviteľov v mocenských orgánoch. Preto KSČ mohla do februára 1948 svoj program v agrárnej otázke realizovať iba čiastočne. Len po Februárovom víťazstve pracujúcich sa vytvorili podmienky pre dokončenie demokratickej pozemkovej reformy v krajine. Na obranu práv pracujúcich, ktoré sa pokúšala buržoázia vo februári 1948 ohroziť, zišlo sa 28. a 29. 2. 1948 do Prahy 170 000 roľníkov z celej krajiny, aby tu manifestovali za podporu politiky KSČ a za naplnenie Gottwaldovho hesla: „Robotník za roľníka, roľník za robotníka, a tam sa svet pohne, kde sa táto sila oprie!“ Nová vláda v snahe plniť vôľu roľníctva a upevniť zväzok robotníkov a roľníkov, utvárajúci sa v boji proti reakcii, prijala už v marci r. 1948 zákon o novej pozemkovej reforme.Na úseku roľníckej otázky sa po februári 1948 rýchle doháňalo to, čo buržoázia roky brzdila najmä na Slovensku. V priebehu niekoľkých mesiacov bol prijatý celý rad zákonov a opatrení na zlepšenie postavenia roľníkov. Úplne sa dokončila pozemková reforma a na jeseň mohli už noví majitelia obsiať pridelenú pôdu. Dostali ju do rúk tí, ktorí na nej skutočne pracovali.Vývoj pokračoval ďalej aj na dedine. KSČ spolu s roľníkmi uvažovali o socialistickej budúcnosti. Vedeli, že rozdelenie pôdy je iba počiatočné riešenie potrieb roľníkov. Bolo však treba konať v záujme racionalizácie a plánovitosti, aby sa poľnohospodárstvo stalo súčasťou socialistickej ekonomiky a plnilo potreby celej spoločnosti. Vo februári 1949 prijalo Národné zhromaždenie zákon o JRD, ktorý odstránil roztrieštenosť roľníckeho družstevníctva. Vytvoril náležité predpoklady pre prechod k vyšším výrobným formám v poľnohospodárskom družstevníctve.Aj keď myšlienka družstevníctva mala v Československu už bohaté tradície, pri rešpektovaní všetkých skúseností IX. zjazd KSČ vytýčil kvalitatívne novú úlohu, ktorú K. Gottwald vyjadril slovami, že nebude v ČSR socializmus bez prechodu dediny k socializmu. Zjazd zdôraznil, že pre splnenie tejto úlohy „základnou metódou je metóda názorného presvedčovania, lebo zväzok robotníctva so základnou masou roľníctva je pre prechod k socializmu nevyhnutný“. IX. zjazd KSČ uzatváral etapu prípravy dediny na socializáciu, ktorá sa začala uverejnením zákona o JRD a politickou diferenciáciou dediny. Vytýčil nové úlohy v rámci generálnej línie výstavby socializmu. V nej bolo veľmi dôležité prekonať obavy roľníkov o pôdu a vyvrátiť ohováračky dedinských boháčov, a takto získať malých a stredných roľníkov pre myšlienku kolektivizácie. Výsledky sa prejavili čoskoro po zjazde tak v zakladaní družstiev, ako aj v ich konkrétnej činnosti. Značný úspech družstevnej myšlienky, hoci tu vznikali stále náročnejšie problémy, bol zároveň porážkou nepriateľov cesty socialistickej budúcnosti československej dediny. Tak roky 1949—1960 vošli navždy do dejín československého roľníctva ako etapa búrlivých premien, počas ktorých sa vybudovali základy socializmu a podstatne sa zmenila tvár našej dediny.V rokoch 1953—54 zaznamenalo československé hospodárstvo určitú stagnáciu v socialistickej prestavbe dediny. KSČ však ďalej bojovala za dosiahnutie úlohy stanovenej IX. zjazdom KSČ. Po viacerých opatreniach, smerujúcich hlavne na zvýšenie kvalitatívnej stránky združstevňovania (zakladanie JRD vyššieho typu), bolo možné pokračovať v tejto línii. Preto už na X. zjazde KSČ v roku 1954 mohli komunisti konštatovať, že sa skončila neistota, dočasná prestávka v združstevňovaní. X. zjazd KSČ orientoval prácu celej strany tak, aby sa dosiahol obrat v budovaní socializmu na našej dedine. Rozhodol o zvýšení materiálnej a finančnej pomoci poľnohospodárstvu, bez ktorej sa toto odvetvie nemohlo rýchlejšie rozvíjať.Ďalšia etapa združstevňovania československej dediny sa teda uskutočňovala v pomerne lepších podmienkach ako počiatočná. Prispela k tomu tak zmierňujúca sa medzinárodná situácia, ako aj vnútorné ekonomické faktory, ktoré sa prejavili výrazným rozvojom priemyslu, a tak mohli byť uvoľnené oveľa väčšie prostriedky pre poľnohospodárstvo. V rokoch 2. päťročnice dostalo poľnohospodárstvo 52 000 traktorov, 18 000 sejačiek a iných strojov. Rozvojom chemického priemyslu sa zvýšila i produkcia umelých hnojív, ktoré významnou mierou prispeli k intenzifikácii poľnohospodárskej výroby. Tento proces priniesol zmenu i v charaktere robotnícko-roľníckeho zväzku. Kým v predchádzajúcom období malo toto spojenectvo prevažne politický charakter, teraz sa stále výraznejšie presúva i do ekonomickej sféry. Zmenu spôsobilo to, že pomocou robotníckej triedy mohlo poľnohospodárstvo postupne meniť charakter výroby, a tým i vyrovnávať životnú úroveň dediny s úrovňou mestského obyvateľstva.Za takejto situácie sa mohlo pristúpiť ku konečnému riešeniu kolektivizácie v poľnohospodárstve. Záverečný proces združstevňovania dediny výrazne ovplyvnil XI. zjazd KSČ v júni 1958, ktorý ako hlavnú úlohu v oblasti výrobných vzťahov postavil dosiahnutie víťazstva poľnohospodárskej družstevnej výroby a úplné odstránenie vykorisťovateľských tried. A tak rok 1960 bol dôležitým medzníkom na ceste československej dediny k socializmu. Bol výsledkom mnohoročnej intenzívnej práce KSČ, ktorá — opierajúc sa o teoretické tézy vypracované V. I. Leninom a prax z výstavby socializmu v Sovietskom zväze — uskutočnila aj základnú prestavbu poľnohospodárstva.Po dokončení združstevňovania sa ťažisko v poľnohospodárskej politike strany prenieslo na ekonomické problémy. Všetky opatrenia, vytýčené v tejto oblasti XII. a XIII. zjazdom KSČ sústreďovali sa na intenzifikáciu výroby.Osobitná pozornosť sa venovala zvyšovaniu úrodnosti pôdy, rozšíreniu chemizácie, melioráciám a komplexnej mechanizácii JRD a štátnych majetkov. Súčasne sa venovala pozornosť zdokonaľovaniu systému riadenia, plánovania a hmotnej zainteresovanosti pracovníkov v poľnohospodárstve.Neoceniteľnú pomoc nám pri intenzifikácii poľnohospodárstva poskytol Sovietsky zväz tak dodávkami potrebných strojov, ako aj poskytovaním kvalitných osív obilnín, ktoré podmienili rýchly rast ich hektárových výnosov.Od roku 1960 do roku 1968 sa na poľnohospodárstvo vynaložilo 61 miliárd Kčs. Postupne vzrástol podiel prostriedkov na stroje a zariadenie, ktorý koncom šesťdesiatych rokov dosiahol takmer polovicu všetkých poľnohospodárskych investícií. Za posledných 10 rokov vzrástli základné fondy v poľnohospodárstve viac ako dva razy.Tak napríklad traktorový park v republike vzrástol roku 1968 v porovnaní s predvojnovým obdobím 25 ráz, v porovnaní s rokom 1949 viac ako 10 ráz a v porovnaní s rokom 1960 viac ako dva razy. V tomto smere sa Československo priblížilo k úrovni vyspelých kapitalistických krajín.Stabilitu družstevného systému poľnohospodárskej výroby preverili i udalosti rokov 1968—69. Protisocialistickým silám sa nepodarilo oslabiť vplyv strany na poľnohospodárstvo a dedinu. V týchto mimoriadne ťažkých časoch pre Československo nerozpadlo sa ani jedno družstvo, roľníci nikde nevyšli s požiadavkou vrátiť sa k súkromnému hospodáreniu. Snahy o vnášanie cudzích ideológií medzi poľnohospodárov zvonku nenašli odozvu, a už vôbec nie aktívnu podporu. Nesplnili sa nádeje domácej a zahraničnej reakcie, že naša dedina bude slabým ohnivkom reťaze. Naviac, poľnohospodárstvo sa v týchto kritických rokoch prejavilo ako stabilné hospodárske odvetvie. Jeho pozitívne výsledky v značnej miere prispeli ku konsolidácii našej spoločnosti a potvrdili politickú vyspelosť nášho družstevného roľníctva.Vyspelosť poľnohospodárskej výroby v ČSSR dokazujú fakty, ktoré hovoria najpresvedčivejšou rečou. Naše družstevné poľnohospodárstvo vyrába dnes o pätinu viac ako pred vojnou, a to s tretinou pracovných síl. Produkcia na jedného pracovníka je štvrťnásobne vyššia v porovnaní s obdobím samostatného hospodárenia. Významnou skutočnosťou je, že za posledných 6—8 rokov vzrástla poľnohospodárska výroba na Slovensku o viac ako 25 percent a zvyšovala sa dvojnásobne rýchlejšie ako je svetový priemer.Intenzita poľnohospodárskej výroby v ČSR predstihla dnes v mnohých smeroch popredné kapitalistické štáty. Tak napríklad v úrodnosti pšenice z 1 ha ČSSR predbehla Taliansko a Rakúsko a priblížila sa Francúzsku a NSR. Vo výrobe mäsa z 1 ha Československo predbehlo Švédsko, Rakúsko a Taliansko. Veľkú úlohu pri dosiahnutí týchto úspechov nášho poľnohospodárstva zohrala spolupráca s členskými krajinami RVHP.Tak napríklad v r. 1971 sa 71 percent plôch určených pre pšenicu osialo vysoko produktívnymi odrodami, ktoré poskytol Československu Sovietsky zväz. Vysokú výkonnosť pri zbere úrody dosahujú československí poľnohospodári so strojmi, ktoré vyrobili v ZSSR a NDR. Rozvoj poľnohospodárstva podnietil i rast nášho stredného a vysokého poľnohospodárskeho školstva, ktoré vychováva pre toto odvetvie kvalitné kádre.Ďalšie ekonomické perspektívy družstevnej poľnohospodárskej výroby sú načrtnuté v smerniciach XIV. zjazdu KSČ k 5. päťročnému plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1971—1975 a v Rezolúcii XIV. zjazdu KSČ.Zjazd komunistickej strany konštatoval, že naše poľnohospodárstvo vstupuje do novej etapy svojho vývoja, v ktorej má dosiahnuť ďalší vyšší stupeň rozvoja výrobných síl cestou spriemyselnenia a využívaním vedeckotechnického pokroku.V období 5. päťročnice sa má dodať poľnohospodárstvu 65 000 traktorov, 8000 obilných kombajnov na zber zemiakov, ako aj zariadenie na komplexnú mechanizáciu živočíšnej výroby. Naďalej bude rásť konzervárenský potravinársky priemysel a pod. Tieto perspektívy vytýčuje komunistická strana reálne a uvážlivo.Sú povzbudzujúce a majú veľký význam pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva. Dávajú veľké nádeje do budúcnosti, lebo história plne potvrdila správnosť doterajšieho postupu KSČ v roľníckej politike v duchu marxisticko-leninského učenia, vďaka ktorej má dnes československé poľnohospodárstvo jasnú perspektívu.׋›Slovensko 1948 - 1973 II. ZemědělstvíVýrobceDBratislavaRok1973Délka28 okénekAutor kresebPetrášek Ján, Jakubík ViliamAutor textuVeselý ĹudovítPředlohaDJOBOznačení5384Další diafilmy výrobcePětiletka I. Rozvoj národního hospodářství jako celkuDunaj - důležitá dopravní tepnaCo je morálka?10. výročí osvobození
