Politika KSČ je politikou vernosti leninizmu – I. dielV. I. Lenin: Vývoj medzinárodného revolučného komunistického hnutia v 20. storočí je úzko spätý s teoretickou i praktickou činnosťou V. I. Lenina a uskutočňovaním revolučných úloh v boji za diktatúru proletariátu, skúsenou boľševickou stranou KSSZ. V. I. Lenin stál pri začiatkoch novej epochy. KSSZ presne definovala leninizmus a zdôraznila hĺbku jeho životnosti a internacionálny charakter. „Leninizmus – píše sa v Tézach ÚV KSSZ k 100. výročiu narodenín Lenina – to je marxizmus epochy imperializmu a proletárskych revolúcií, epochy likvidácie kolonializmu a víťazstiev národno oslobodeneckých hnutí, epochy prechodu ľudstva od kapitalizmu k socializmu a výstavbe komunistickej spoločnosti“. Leninizmus je marxizmom súčasnej epochy, pretože v teórii i praxi uplatňuje všeobecné zásady marxizmu a je návodom na konanie robotníckych a komunistických strán. Ohlas VOSR vo svete potvrdil medzinárodnú platnosť leninizmu.+37Zo života V. I. Lenina: Vývoj medzinárodného revolučného komunistického hnutia v 20. storočí je úzko spätý s teoretickou i praktickou činnosťou V. I. Lenina a uskutočňovaním revolučných úloh v boji za diktatúru proletariátu, skúsenou boľševickou stranou KSSZ. V. I. Lenin stál pri začiatkoch novej epochy. KSSZ presne definovala leninizmus a zdôraznila hĺbku jeho životnosti a internacionálny charakter. „Leninizmus – píše sa v Tézach ÚV KSSZ k 100. výročiu narodenín Lenina – to je marxizmus epochy imperializmu a proletárskych revolúcií, epochy likvidácie kolonializmu a víťazstiev národno oslobodeneckých hnutí, epochy prechodu ľudstva od kapitalizmu k socializmu a výstavbe komunistickej spoločnosti“. Leninizmus je marxizmom súčasnej epochy, pretože v teórii i praxi uplatňuje všeobecné zásady marxizmu a je návodom na konanie robotníckych a komunistických strán. Ohlas VOSR vo svete potvrdil medzinárodnú platnosť leninizmu.V. I. Lenin: Vývoj medzinárodného revolučného komunistického hnutia v 20. storočí je úzko spätý s teoretickou i praktickou činnosťou V. I. Lenina a uskutočňovaním revolučných úloh v boji za diktatúru proletariátu, skúsenou boľševickou stranou KSSZ. V. I. Lenin stál pri začiatkoch novej epochy. KSSZ presne definovala leninizmus a zdôraznila hĺbku jeho životnosti a internacionálny charakter. „Leninizmus – píše sa v Tézach ÚV KSSZ k 100. výročiu narodenín Lenina – to je marxizmus epochy imperializmu a proletárskych revolúcií, epochy likvidácie kolonializmu a víťazstiev národno oslobodeneckých hnutí, epochy prechodu ľudstva od kapitalizmu k socializmu a výstavbe komunistickej spoločnosti“. Leninizmus je marxizmom súčasnej epochy, pretože v teórii i praxi uplatňuje všeobecné zásady marxizmu a je návodom na konanie robotníckych a komunistických strán. Ohlas VOSR vo svete potvrdil medzinárodnú platnosť leninizmu.Dekréty o mieri a o pôde: Ohlas na VOSR v Čechách a na Slovensku bol veľký. Masové zhromaždenia robotníkov sa odvolávali na sovietsky príklad, na Sovietske dekréty o mieri, o pôde a energicky požadovali vyhlásenie práva národov na sebaurčenie. Pod vplyvom revolučných myšlienok Veľkého októbra sa rozvíjalo u nás štrajkové hnutie, vznikali vzbury vojakov, konali sa hladové pochody a demonštrácie.Prvomájové oslavy v Prahe roku 1918 sa konali v znamení hesiel VOSR: Ohlas na VOSR v Čechách a na Slovensku bol veľký. Masové zhromaždenia robotníkov sa odvolávali na sovietsky príklad, na Sovietske dekréty o mieri, o pôde a energicky požadovali vyhlásenie práva národov na sebaurčenie. Pod vplyvom revolučných myšlienok Veľkého októbra sa rozvíjalo u nás štrajkové hnutie, vznikali vzbury vojakov, konali sa hladové pochody a demonštrácie.V. I. Lenin: I S. K. Neumann v básni „Zpěv z dvacátých let“ kládol za vzor robotníckej triede víťazný Sovietsky zväz a revolučné myšlienky V. I. Lenina.Na Východě nám pevnost železnávzrostla, tyčí se mocná, vítězná.Největší maják nad ní a světemzjevuje cíl náš otcům i dětem.Největší zvon tu duní a zní:Sověty – sbratření! Sověty – zbratření.Nechť v bouři svět svíjí se den ze dne,jen zbabělec váhá, krčí se, bledne.Zahání nevěru, úzkost a stonLenin – maják, Lenin – zvon, Lenin – maják,Lenin – zvonmaják – zvon,Lenin!(Nové zpěvy, 1918)Titulné strany Leninových diel: Po VOSR hľadali pokrokoví a revoluční predstavitelia českej a slovenskej robotníckej triedy skúsenosti, príklady a podnety pre riešenie sociálnych, politických i hospodárskych problémov v dielach V. I. Lenina a v činnosti ruských boľševikov.Prvé vydanie Leninovho diela Štát a revolúcia na Slovensku: Leninovo dielo „Štát a revolúcia“ bolo zdrojom poučenia pre teóriu i prax ľavicovo orientovaných predstaviteľov sociálnodemokratickej strany v boji proti pravici a buržoázii. K. Gottwald vo svojich spomienkach na toto Leninovo dielo napísal: „Táto kniha byla pro mně jako zjevení. Jako by se mi byly otevřely oči. Najednou se mi zdálo mnohé jasnější, kolem čeho jsem chodil dlouhá léta jako slepý. To prožívaly i tisíce druhých dělníků. Říkali jsme si: ‚Kdybychom byli tohle znali dříve, před válkou, naši sekretáři a vůdcové by nás byli tak lehce nepodvedli‘“.B. Šmeral a jeho priepustka do Kremľa: Bohumír Šmeral – predstaviteľ ľavicových síl v sociálnodemokratickej strane – bojoval proti spolupráci sociálnej demokracie s buržoáznymi stranami. Šmeral cítil, že jedinou správnou cestou išli ruskí boľševici a preto v r. 1920 navštívil Sovietsky zväz. Vnímavo pozoroval všetko, čo sa tu dialo. Niekoľkokrát osobne hovoril s Leninom. Po návrate z Ruska vydal Šmeral knihu „Pravda o Sovětském Rusku“. V jej úvode napísal: „Přicházím z jiného světa, přicházím jako jiný člověk. Co se děje v Rusku je ohromné, závratné, poctivé, rozumné, nutné, nepřemožitelné. Nových věcí se nám rodí řád“. To bolo veľké povzbudenie pre našu robotnícku triedu, ktorá zo skúseností s. Šmerala poznala, že jej snahy napodobniť ruský proletariát sú správne a spravodlivé.B. Šmeral, J. Hybeš, A. Zápotocký, J. Haken, J. Kreibich, M. Čulen: Sociálnodemokratická strana v Československu zásluhou svojich pravicových predstaviteľov, oportunizmu a revizionizmu zradila revolučné robotnícke hnutie v boji o charakter československého štátu po roku 1918. Proti politike pravicových vodcov sociálnodemokratického hnutia sa postavili revolučné sily politicky organizovaného proletariátu. Revolučné myšlienky VOSR a Leninovo učenie o revolučnej robotníckej strane pomáhalo formovať ľavicovú opozíciu. Pod vedením s. B. Šmerala a A. Zápotockého, J. Hybeša, J. Hakena, J. Kreibicha, M. Čulena a ďalších sa formovala marxistická ľavica sociálnodemokratickej strany.V. I. Lenin na II. kongrese Komunistickej internacionály: Proces formovania a zjednocovania ľavicových síl v sociálnej demokracii urýchlilo najmä zasadanie II. kongresu Komunistickej internacionály, ktorý sa zišiel v lete 1920. Na základe Leninovho návrhu prijal kongres 21 podmienok pre vstup revolučných strán do Komunistickej internacionály. II. kongres Komunistickej internacionály výrazne pomohol diferenciácii v našom robotníckom hnutí a bol mocným impulzom v zápase za vytvorenie komunistickej strany na leninských princípoch aj v Československu.Delegáti XIII. zjazdu čsl. sociálnej demokracie; Program marxistickej ľavice čsl. sociálnodemokratickej robotníckej strany; Budova Lidového domu: Na XIII. zjazde Československej sociálnej demokracie sa v septembri 1920 vytvorila samostatná Československá sociálnodemokratická strana robotnícka (ľavica), ktorá prevzala majetok strany i Lidový dům.Demonštrácie pred Lidovým domem; Oznam o obsadení Lidového domu a výzva ku generálnemu štrajku: Predstavitelia pravice sociálnej demokracie za podpory a spolupráce s buržoáziou sa rozhodli zabrániť prechodu väčšiny politicky organizovaného robotníctva na pozície komunizmu. Za asistencie polície a četníctva obsadili sídlo ľavice – Lidový dům.Josef Hora: PROČ?Prosinec 1920Ulice dýchala krví.Na dvoře Lidového domukles večer prvý.Na dvoře Lidového domu,kde Rudý prapor zněl,špalírem bajonetůAntonín Němec šelpo tvé, ještě neuschlé krvi,ty prvý!Vždy širší jsou kruhy.Před parlamentem republikykrvácel ráno druhýa ty se ptáš, proč?Tí, kdo šli na ulice,vědí: padlo jich ještě více –mluvila kulka a bajonet,fundament, na němž lpí starý svět,a ty se ptáš, proč?Proto, že sláb jsi. Proto pouze.Proto, že vůdci tě zradili.Proto, že v pýše své, ješitné touzetvůj ideál zaprodat slíbili,protožes trpěl a odpouštěl,netrestat viny jsi dopouštěl –a sám se žalovaným stal.S buržoou zrádce tě soudí,co lichvář, jde klidně v svou skrýš,dělníku!A tvá to je krev, která proudía plá nad republikou v dál.Co odpovíš?(Srdce a vřava světa, 1922)Titulné listy brožúr o decembrovom štrajku; Pamätná doska decembrového štrajku na Lidovom dome: Na protest proti obsadeniu Lidového domu odpovedali revoluční robotníci decembrovým generálnym štrajkom. Proces formovania komunistickej strany sa urýchlil po generálnom decembrovom štrajku, keď sa čsl. buržoázii použitím moci a surového teroru podarilo upevniť svoju politickú moc. Vtedy si aj revoluční predstavitelia uvedomili, že cesta k proletárskej revolúcii bude dlhodobým procesom, v priebehu ktorého si musí robotnícka trieda osvojiť leninské učenie o výstavbe a poslaní svojej politickej strany.Kollárov dom v Ľubochni, v ktorom sa konal zjazd ľavice sociálnodemokratickej strany na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine; Oslavy 50. výročia ľubochnianskeho zjazdu; Rozhovor s účastníkmi ľubochnianskeho zjazdu: Dôležitým medzníkom pri formovaní komunistickej strany bol zjazd ľavice čsl. sociálnej demokracie Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny v Ľubochni 16. januára 1921. V rezolúcii zjazdu sa zdôrazňovalo, že zjazd úplne súhlasí s 21 podmienkami Komunistickej internacionály a vyhlasuje v mene organizovaného proletariátu Slovenska bez rozdielu národnosti, že považuje za svoje želanie a najvyššiu povinnosť postaviť sa na stranu proletariátu všetkých krajín, ktorý je organizovaný v III. komunistickej internacionále.Budova Obecného domu v Karlíne, kde sa konal ustavujúci zjazd KSČ: Boj ľavicových predstaviteľov čsl. sociálnodemokratickej strany robotníckej ľavice vyústil v založení novej revolučnej strany – Komunistickej strany Československa – v dňoch 14.–16. mája 1921 v Prahe. Založením KSČ sa uskutočnil základný predpoklad pre víťazstvo revolučnej alternatívy, pre dosiahnutie takého spoločenského usporiadania, aké ukazovalo marxisticko-leninské učenie a v praxi výsledky socialistického budovania po víťaznej proletárskej revolúcii v Rusku.Rudé právo s referátom B. Šmerala na ustanovujúcom zjazde KSČ: Na ustanovujúcom zjazde KSČ bol zvolený za jej prvého predsedu s. Bohumír Šmeral, ktorý vo svojom referáte prehlásil: „Soudruzi, vstupujeme na stupně III. internacionály a hlásíme se o přijetí. Dnes je Komunistická internacionála soustřeďujícím bodem revoluční armády dělnictva celého světa. Je výrazem praktických zkušeností všech dosavadních revolucí. Její hlavní principy, diktatura proletariátu a soustava sovětů, zůstanou již navždy základními pojmy zápasu za osvobození pracující třídy z jařma kapitalismu. Komunismus je organizace, pořádek, řád ducha, času, síly, hmoty a spolupráce...“.Delegáti ustanovujúceho zjazdu KSČ a časť rezolúcie: Delegáti ustanovujúceho zjazdu KSČ sa zaviazali „plniť povinnosti vyjadrené v 21 podmienkach Komunistickej internacionály za všetkých okolností, a to nielen v období dočasného pokoja zbraní, ale aj pri vyvrcholení triedneho boja, ktorý sa musí jedného dňa nevyhnutne vystupňovať do otvorenej vojny s imperializmom“.V. I. Lenin na zasadaní a pri prejave na III. kongrese Komunistickej internacionály: Vývoj po založení KSČ ukázal, že bolo potrebné, aby strana prešla ostrým vnútorným zápasom za zjednotenie rôznych prúdov komunistického hnutia v jednotnú internacionálnu stranu. Komunistická internacionála a osobne V. I. Lenin prispeli k vytvoreniu jednotnej internacionálnej KSČ. Na III. kongrese Komunistickej internacionály v roku 1921 prijali KSČ do tejto medzinárodnej revolučnej organizácie s podmienkou, že sa vytvorí jednotná internacionálna KSČ.Správy z V. kongresu Komunistickej internacionály: V ideových a politických diskusiách a bojoch si mohla KSČ osvojiť idey leninizmu a skúsenosti KSSZ, ktoré zovšeobecňovali hlavné podmienky úspešného a víťazného nástupu proletariátu v období imperializmu a všeobecnej krízy kapitalizmu. Komunistickej strane Československa teoreticky i politicky pomáhala Komunistická internacionála. Po V. kongrese Komunistickej internacionály roku 1924 sa začala aj v KSČ postupná boľševizácia jej členov v duchu úloh boľševizovať komunistické strany v kapitalistických štátoch.Protokol II. zjazdu KSČ: Konkrétne úlohy boľševizácie KSČ formuloval II. zjazd KSČ v jeseni 1924. Na zjazde sa dospelo k presvedčeniu, že „... jedinou cestou, ktorá vedie stranu k teoretickej jasnosti, je... propaganda teórie marxizmu a leninizmu a jej prehĺbenie v masách členstva strany. Konečné ideologické víťazstvo marxizmu a leninizmu nad pseudomarxizmom II. internacionály a nad celou malomeštiackou ideologickou starinou; hlboké zakorenenie marxizmu-leninizmu vo vedomí vedenia i členstva strany znamenajú tiež skutočnú boľševizáciu strany. Táto boľševizácia vytvorí zo strany cieľavedomú vodkyňu más, obmedzí možnosť ideologických, taktických a organizačných chýb na minimum a tak skráti cestu, vedúcu k oslobodeniu proletariátu.“Otvorený list exekutívy Kominterny – titulný list brožúry: Prekážkou budovania marxisticko-leninskej strany boli pravicovo oportunistické tendencie, ktoré sa postupne vyhrotili v pravicovo oportunistický smer. Proti tomuto smeru sa sformoval ľavicový prúd, ktorý viedol Klement Gottwald. Stanovisko ľavice podporil v roku 1929 otvorený list Exekutívy Komunistickej internacionály nazvaný: „Od oportunistickej pasivity k boľševickej aktivite“, ktorý sa stal východiskom k principiálnemu riešeniu situácie v KSČ.Článok Rudého práva o príprave V. zjazdu KSČ: Rozpory vo vnútri strany sa vyhrotili v roku 1929 a vyústili vo zvolaní V. zjazdu KSČ. V. zjazd KSČ znamenal rozhodujúci krok k premene KSČ v skutočne revolučnú stranu nového typu v organizačnom, ideovom a politickom zmysle. Vytýčil novú generálnu líniu strany v boji proti vláde buržoázie.Klement Gottwald v dvadsiatych rokoch: Na V. zjazde KSČ bol do čela strany zvolený s. Klement Gottwald. Nové vedenie strany, zvolené na V. zjazde viedlo nekompromisný boj proti oportunistom, revizionistom a likvidátorom. V duchu leninských princípov výstavby strany pristúpilo nové vedenie k budovaniu straníckych organizácií v závodoch. Zásadný obrat v organizačnej práci bol spojený aj s obratom v ideologickej práci strany. V úsilí prekonať oportunistickú pasivitu, nové vedenie všestranne zintenzívnilo svoju masovopolitickú prácu. V. zjazdom KSČ vstupovala strana do obdobia svojej politickej zrelosti. S novým marxisticko-leninským vedením nastúpila cestu, ktoré ju doviedla do čela našich národov a k víťazstvu socializmu.Zasadanie rozšíreného ÚV KSČ po V. zjazde KSČ; Úryvok z protokolu V. zjazdu KSČ: Na V. zjazde KSČ bol do čela strany zvolený s. Klement Gottwald. Nové vedenie strany, zvolené na V. zjazde viedlo nekompromisný boj proti oportunistom, revizionistom a likvidátorom. V duchu leninských princípov výstavby strany pristúpilo nové vedenie k budovaniu straníckych organizácií v závodoch. Zásadný obrat v organizačnej práci bol spojený aj s obratom v ideologickej práci strany. V úsilí prekonať oportunistickú pasivitu, nové vedenie všestranne zintenzívnilo svoju masovopolitickú prácu. V. zjazdom KSČ vstupovala strana do obdobia svojej politickej zrelosti. S novým marxisticko-leninským vedením nastúpila cestu, ktoré ju doviedla do čela našich národov a k víťazstvu socializmu.Klement Gottwald s delegátmi V. zjazdu KSČ; Antonín Zápotocký na tábore štrajkujúcich robotníkov v Karlovej huti; Obálka brožúry o výsledkoch VI. zjazdu KSČ: Nové vedenie KSČ v neúprosnom boji s politickými protivníkmi vo vnútri strany a najmä mimo nej prehĺbilo a rozšírilo svoj politický vplyv. V rokoch hospodárskej krízy stála KSČ na čele zbedačovaných robotníckych más. Pod heslami: „Za proletárske východisko z krízy“ a „Za chlieb, prácu, pôdu a slobodu“ mobilizovala strana do boja za splnenie požiadaviek nezamestnaných, priemyselných a poľnohospodárskych robotníkov, zbedačovaných roľníkov a utláčovaných národnostných menšín.Demonštrácia štrajkujúcich robotníkov v Moste; Rudá jazda, ktorá spájala vedenie štrajku s jednotlivými baňami a závodmi; K. Gottwald s členmi štrajkového výboru v Moste; Budova, kde sídlil štrajkový výbor v Moste: Úspechy KSČ v triednych bojoch sú dôkazom tvorivého prístupu Gottwaldovho vedenia k úlohám revolučného boja na princípoch marxizmu-leninizmu v podmienkach buržoáznej ČSR. V ohni týchto bojov a verná zásadám leninizmu vyrástla KSČ vo vedúcu politickú silu spoločnosti, odhodlanú a schopnú obhájiť základné životné záujmy robotníckej triedy a pracujúceho ľudu Československa.Štrajk robotníkov Mostecka sa konal aj napriek tomu, že bolo obsadené četníctvom a vojskom: Úspechy KSČ v triednych bojoch sú dôkazom tvorivého prístupu Gottwaldovho vedenia k úlohám revolučného boja na princípoch marxizmu-leninizmu v podmienkach buržoáznej ČSR. V ohni týchto bojov a verná zásadám leninizmu vyrástla KSČ vo vedúcu politickú silu spoločnosti, odhodlanú a schopnú obhájiť základné životné záujmy robotníckej triedy a pracujúceho ľudu Československa.Výňatok z prejavu poslanca KSČ s. Švermu v parlamente; Ukážky z časopisu Vojak: Súčasťou bojov KSČ boli aj jej zápasy za demokratizáciu armády a za demokratické práva vojakov. Príkladom ideologickej práce medzi vojakmi je článok K. Gottwalda „Vám, ktorí odchádzate“ uverejnený v časopise SPARTAKUS: „Opúšťate naše rady na čas, na dva roky, aby ste slúžili – vlasti. Ako robotníci zanecháte pluhy, kosáky, kladivá. Vtisnú Vám do ruky zbroj – šable, pušky, kanóny. Aby ste sa s nimi učili zaobchádzať. Aby ste sa naučili ich používať. Proti komu? Proti nepriateľom. Počujete, proti nie – priateľom. A budú Vás drezírovať – dlho, zo dňa na deň – ako sa pes drezíruje, aby sa na písknutie vrhol na zajaca. Budú sa snažiť vychovať z Vás zvláštny druh ľudí, odlišných od našich bratov, sestier, rodičov, ktorých ste doma zanechali ... Budú chcieť, aby ste zabudli, že ste kedysi boli robotníkmi, že ste slobodne premýšľali..., aby ste svojho brata v halene považovali za nepriateľa vlasti a národa. Nedopusťte to! Dušu si nechajte svoju. Ale zato vezmite uniformu a zbrane a učte sa s nimi zaobchádzať. Uniformy a zbrane sú zhotovené robotníkmi v potu tváre a je spravodlivé, že prichádzajú do rúk Vašich, tvrdých rúk to robotníckych. Nech sú u Vás dobre uschované. Lebo viete a budú Vás to učiť, že zbrane treba mať v dobrej opatere, aby vždy mohli byť použité proti nepriateľom – no – vlasti.“Obálky brožúr s vystúpeniami členov delegácie KSČ na VII. kongrese Komunistickej internacionály: Významnú úlohu zohrala KSČ i v boji proti fašizmu. Pred medzinárodným komunistickým hnutím po nástupe fašizmu v Nemecku roku 1933 stála naliehavá úloha vytvoriť široký ľudový front boja za prácu, slobodu a demokraciu, proti násilnej brutalite kapitálu, ktorú predstavoval fašizmus. KSČ vynaložila veľké úsilie na vytvorenie širokého, jednotného frontu protifašistických síl v duchu novej strategicko-taktickej línie VII. kongresu Komunistickej internacionály, ktorý sa zišiel v Moskve v r. 1935. Strana spojovala boj za sociálne oslobodenie, s bojom za demokraciu, za národnú slobodu a bezpečnosť ČSR.Brožúra s referátom s. K. Gottwalda na VII. zjazde KSČ a materiály k VII. zjazdu KSČ: Pod heslom „Za ľudový front na obranu mieru proti Hitlerovi, za chlieb a slobodu“ sa konal v apríli 1936 VII. zjazd KSČ, ktorý rozpracoval hlavné úlohy strany v boji proti fašizmu a vojne a za obranu republiky. Koncepciu obrany republiky a boja fašizmu prebojúvala KSČ vo významných masových akciách až do posledných dní prvej ČSR.Letáky vyzývajúce do boja za demokratické Španielsko: V rámci bojov KSČ proti fašizmu a za obranu republiky boli aj akcie, ktoré organizovala strana na pomoc bojujúcemu demokratickému Španielsku. Strana presviedčala pracujúcich, že boj španielskeho ľudu je súčasťou nášho boja za mier, za našu slobodu proti fašizmu.„Padají znovu, padli za svou vlast.Blahoslavení, do dějin se berou.Tisíce mrtvých leží pod Sierrou,tisíce živých jde jim život krást.Španělsko, obraze mé vlasti v světě jiné,Španělsko v nás, jež cloníš nás svým stínem...“(Josef Hora: Španělsko v nás)Batéria „GOTTWALD“ v Španielsku: V rámci bojov KSČ proti fašizmu a za obranu republiky boli aj akcie, ktoré organizovala strana na pomoc bojujúcemu demokratickému Španielsku. Strana presviedčala pracujúcich, že boj španielskeho ľudu je súčasťou nášho boja za mier, za našu slobodu proti fašizmu.„Padají znovu, padli za svou vlast.Blahoslavení, do dějin se berou.Tisíce mrtvých leží pod Sierrou,tisíce živých jde jim život krást.Španělsko, obraze mé vlasti v světě jiné,Španělsko v nás, jež cloníš nás svým stínem...“(Josef Hora: Španělsko v nás)Žižkovskí pracujúci išli v prvomájovom sprievode v r. 1938 spolu s vojakmi: KSČ bola najdôslednejším bojovníkom proti fašizmu a za obranu republiky. Jej zásluhou sa široké masy pracujúcich postavili v roku 1938 proti kapitalistickej politike vládnucej buržoázie. KSČ orientovala ľud Československa na jediného opravdivého spojenca, na ZSSR, ktorý bol ochotný ochraňovať práva a suverenitu československého štátu. Masové vystúpenia na obranu republiky potvrdili odhodlanosť ľudu brániť republiku so zbraňou v ruke proti fašistickej agresii. No čsl. buržoázia v mene svojich triednych záujmov zradila národné záujmy českého a slovenského ľudu a dovŕšila svoju kapitulantskú politiku prijatím hanebného mníchovského diktátu, ktorý bol jednostranným a protiprávnym aktom zo strany nacistického Nemecka, vnúteným ČSR za pomoci západných imperialistických mocností.Rudé právo v boji za obranu republiky: KSČ bola najdôslednejším bojovníkom proti fašizmu a za obranu republiky. Jej zásluhou sa široké masy pracujúcich postavili v roku 1938 proti kapitalistickej politike vládnucej buržoázie. KSČ orientovala ľud Československa na jediného opravdivého spojenca, na ZSSR, ktorý bol ochotný ochraňovať práva a suverenitu československého štátu. Masové vystúpenia na obranu republiky potvrdili odhodlanosť ľudu brániť republiku so zbraňou v ruke proti fašistickej agresii. No čsl. buržoázia v mene svojich triednych záujmov zradila národné záujmy českého a slovenského ľudu a dovŕšila svoju kapitulantskú politiku prijatím hanebného mníchovského diktátu, ktorý bol jednostranným a protiprávnym aktom zo strany nacistického Nemecka, vnúteným ČSR za pomoci západných imperialistických mocností.Demonštrácia občanov proti ústupkom vlády, ktoré urobila fašistickému Nemecku pred pražským parlamentom 22. 9. 1938, na ktorej prehovoril aj K. Gottwald: KSČ bola najdôslednejším bojovníkom proti fašizmu a za obranu republiky. Jej zásluhou sa široké masy pracujúcich postavili v roku 1938 proti kapitalistickej politike vládnucej buržoázie. KSČ orientovala ľud Československa na jediného opravdivého spojenca, na ZSSR, ktorý bol ochotný ochraňovať práva a suverenitu československého štátu. Masové vystúpenia na obranu republiky potvrdili odhodlanosť ľudu brániť republiku so zbraňou v ruke proti fašistickej agresii. No čsl. buržoázia v mene svojich triednych záujmov zradila národné záujmy českého a slovenského ľudu a dovŕšila svoju kapitulantskú politiku prijatím hanebného mníchovského diktátu, ktorý bol jednostranným a protiprávnym aktom zo strany nacistického Nemecka, vnúteným ČSR za pomoci západných imperialistických mocností.Mobilizácia na jeseň 1938: KSČ bola najdôslednejším bojovníkom proti fašizmu a za obranu republiky. Jej zásluhou sa široké masy pracujúcich postavili v roku 1938 proti kapitalistickej politike vládnucej buržoázie. KSČ orientovala ľud Československa na jediného opravdivého spojenca, na ZSSR, ktorý bol ochotný ochraňovať práva a suverenitu československého štátu. Masové vystúpenia na obranu republiky potvrdili odhodlanosť ľudu brániť republiku so zbraňou v ruke proti fašistickej agresii. No čsl. buržoázia v mene svojich triednych záujmov zradila národné záujmy českého a slovenského ľudu a dovŕšila svoju kapitulantskú politiku prijatím hanebného mníchovského diktátu, ktorý bol jednostranným a protiprávnym aktom zo strany nacistického Nemecka, vnúteným ČSR za pomoci západných imperialistických mocností.׋›Politika KSČ je politikou věrnosti leninizmu I.VýrobceDBratislavaRok1973Délka41 okénekAutor textuKorený František PhDr.PředlohaDJOBOznačení3681Další diafilmy výrobceMaróthy-Šoltésová ElenaDopravní značkyChoroby a škůdci polnohospodářských plodin II.Kmeť Andrej - průkopník slovenské přírodovědy
