Choroby a škodcovia poľnohospodárskych plodín II. dielVeľké škody na obilninách každoročne spôsobujú sneti. Na obrázku je prašná sneť jačmenná. Huba rozrušuje vnútrajšok obiliek a premieňa ich na čiernu práškovitú hmotu, ktorú vietor roznáša po poli. Sú to zárodky huby, ktorými sa choroba rozširuje počas vegetácie na poli. Napadnuté klasy zostávajú na poli s holými vretenami a so zvyškami pliev. Rovnako nebezpečná je aj mazľavá sneť. Obilky napadnuté mazľavou sneťou dajú sa ľahko prstami rozmliaždiť na čiernu zapáchajúcu hmotu. Kým proti snetiam prašným treba osivo moriť horúcou vodou, ktorá zničí zárodok sneti vo vnútri obilky, proti mazľavým snetiam bojujeme morením osív chemickými prípravkami. Pri morení osív moridlami ničíme zárodky sneti nachádzajúce sa na povrchu obiliek.+39Obrázok predstavuje zdravé obilky a obilky napadnuté plesňou snežnou, umele vypestovanou v laboratóriu. Choroba sa prejavuje na porastoch obilnín, najmä na raži a pšenici na jar, po roztopení snehu. Jednotlivé rastlinky sú potiahnuté tenkými vláknami huby. Obilky napadnuté plesňou snežnou sú menšie, scvrknuté, s hnedou špičkou. Straty na obilí sa pohybujú od 20—40%. Boj proti tejto nebezpečnej chorobe, ktorá sa prenáša najmä osivom, spočíva v morení osív či už suchým moridlom agronalom alebo mokrým moridlom agrostanom. Moriť treba asi 10 minút tak, aby všetky obilky boli pokryté jemnou vrstvou moridla. Na 100 kg osiva treba počítať s 200 g moridla.Pravidelne každoročne značné škody spôsobuje na obilninách hrbáč obilný. Na obrázku je chrobák, jeho larva a poškodený trs. Chrobák je charakteristický svojím vyklenutým štítom, telo larvy sa dozadu zužuje a je zakončené dvoma výrastkami. Ako chrobák tak aj larva poškodzujú obilniny. Chrobáky poškodzujú nielen mladé siatiny, ale neskoršie vyžierajú zrná. K požerkom chrobákov a lariev dochádza hlavne v noci. Cez deň je škodca v pôde. Poškodenie obilnín hrbáčom je typické. Poznať ho podľa rozžuvaných chuchvalcov a do pôdy pozaťahovaných listov. Napadnuté porasty treba izolovať od ostatných zdravých vykopaným hlbokým jarkom s hladkými kolmými stenami. Dno jarku treba vysypať vápenným prachom, žieravým hnojivom alebo prípravkami DDT a HCH. Priamy boj spočíva v postreku napadnutých porastov 1—2% chloridom bárnatým alebo v poprašovaní ozimín prípravkom HCH v dávke 40 kg na 1 ha.Strapky sú drobný, asi 2—3 mm dlhý cicavý hmyz, ktorý v období kvetu obilnín alebo v dobe mliečnej zrelosti vyciciava výživné látky obiliek. Na ľavej strane obrázku vidieť klasy pšenice poškodené strapkami. Niekedy strapky vyciciavajú aj vretená klasov, plevy kláskov, ba aj steblá, takže predčasne krpatejú. Treba dodržiavať agrotechnické opatrenia, načas vykonať podmietku, hlbokú orbu, hnojiť draslom a fosforom. Na pravej strane obrázku je klas pšenice, poškodený zelenoočkou pásikavou. Larvičky tejto malej mušky sa zavrtávajú do srdiečka obilnín, kde prezimujú. Druhá generácia napadá steblá, ktoré sa nevyklasia. List prerastá nevyklasený klas a veje nad ním. Postrek chemickými látkami nepomáha. Odporúča sa včasné siatie jarín a neskoré siatie ozimín. Pri silnom výskyte treba zamorené miesto vykosiť a vymlátiť, všetky zvyšky, najmä plevy s úhrabkami zobrať a skŕmiť. Strnisko treba ihneď zaorať.Nebezpečnou hubovitou chorobou kukurice je sneť kukuričná. Na steble, listoch a klase možno pozorovať nádory rôznej veľkosti, pokryté spočiatku hladkou striebrobielou blanou. Táto blana neskôr pukne a z nádorov sa sype čierna kyprá hmota. Sú to výtrusy, ktoré vietor roznáša na veľké vzdialenosti a ktoré sú pôvodcom ďalších nákaz počas vegetácie. Citeľné škody vznikajú najmä vtedy, ak zhubné nádory vznikajú priamo na šúľku. Z ochranných opatrení zostáva účinné len odrezávanie nádorov, prv než dozrejú a popraskajú. Odrezané nádory treba zozbierať na jedno miesto a spáliť alebo hlboko zakopať.Najnebezpečnejším živočíšnym škodcom kukurice je obaľovač kukuričný. Húsenice obaľovača kukuričného, v dospelom stave až 3 cm dlhé, žijúce v steble, spôsobujú lámavosť kukurice a poškodzujú zrná vyžieraním. Motýľ po spárení kladie až 1200 vajíčok, z ktorých sa liahnu húseničky. Húseničky sa zatvárajú do stebiel, vyžierajú tu chodby smerom hore i dole. Prezimujú v spodnej časti byle kukurice. Pomáha iba odrezávanie a spaľovanie všetkých napadnutých častí. Postrek napadnutých porastov chemickými látkami nepomáha, pretože húsenice žijú po celú dobu vo vnútri bylí. Na jar treba všetky zvyšky kukurice zozbierať a spáliť. Nestačí len zaoranie strniska.Za najnebezpečnejšie choroby zemiakov treba pokladať choroby vírusové. Okrem zvinutky vážne ohrozujú pestovanie zemiakov aj ďalšie vírusové choroby: čiarkovitosť a kučeravosť zemiakov. Na ľavej strane obrázku je trs napadnutý čiarkovitosťou. Rastlina žije iba menším počtom horných listov, spodné listy žltnú, hnednú, vysýchajú a opadávajú, alebo zostávajú visieť. Na spodnej strane listov vznikajú najmä na nervoch drobné nekrotické čiarky, bodky. Pri kučeravosti dochádza zas k deformácii listov. Kučeravé, poskrúcané listy majú konce ohnuté nadol. Trsy sú zakrpatené. Proti obom nebezpečným virózam pomáha len pestovanie zdravého osiva, ktoré možno získať iba svedomitým negatívnym výberom počas vegetácie.Povrch niektorých hľúz zemiakov je často popukaný, pletivo šupky na puklinách korkovatie, vznikajú chrasty s väčšími-menšími priehlbinkami. Túto chorobu zapríčiňuje huba Actinomyces scabies a choroba sa volá obyčajne chrastavitosť zemiakov. Na obrázku sú na ľavej strane hľuzy napadnuté obyčajnou chrastavitosťou, kým na pravej strane vidieť hľuzy napadnuté korkovitou čiže spongospórovou chrastavitosťou. Príznaky spongospórovej chrastavitosti sú také isté ako pri obyčajnej, rozdiel je iba v tom, že ostrovčeky na povrchu šupky sú prehĺbené, okraje majú silne vyvýšené. Spongospórová chrastavitosť je nebezpečnejšia ako obyčajná, pretože sa prenáša sadivom. Prvou podmienkou dopestovania zdravých hľúz zemiakov je použitie zdravého sadiva. Pôdu pred sadením treba riadne pripraviť a pohnojiť, zamokrené pôdy odvodniť a porast plečkovať. Zemiaky napadnuté obyčajnou chrastavitosťou treba pestovať podľa možnosti v slabo kyslých pôdach.Na ľavej strane obrázku je list repy napadnutý hubovitou chorobou cerkosporiózou. Je to takmer každý rok silne rozšírená choroba, pri ktorej sa objavujú na listoch repy menšie okrúhle škvrny, olemované červenohnedým pásikom. Časom škvŕn pribúda a listy zasýchajú. Ochrana spočíva v postreku napadnutých porastov, a to 1% kuprikolom. Na pravej strane obrázku vidieť hubovitú chorobu koreňomorku zemiakovú a černanie bylí, ktoré je bakteriálneho pôvodu. Typickým príznakom koreňomorky je biely plesňovitý povlak na spodnej časti byle pri zemi. Černanie bylí sa prejavuje čiernymi škvrnami na koreňoch i byliach pri zemi. Pletivo v mieste škvŕn hnije, spodné listy žltnú a hynú. Choroba sa prenáša sadivom. Ako v prvom tak aj v druhom prípade treba dbať hlavne na správnu agrotechniku a na používanie zdravého sadiva.Veľmi častá choroba klíčiacej repy je spála repy. Chorobu spôsobujú ako nepriaznivé klimatické a pôdne vplyvy, tak aj niektoré druhy húb (Phoma sp., Pythium sp. ap.). Príznaky choroby možno pozorovať na klíčiacich rastlinkách, na listoch i na bulvách. Najnebezpečnejšie sa prejavuje choroba na klíčiacich rastlinkách. Listy žltnú, hnednú a černejú, na koreňoch v mieste, kde repa prechádza v listovú časť, vidieť čiernohnedé škvrny, koreň v tom mieste je značne zúžený. Treba dbať na správnu agrotechniku, zabrániť tvorbe prisušku častejším bránením a plečkovaním a semeno treba moriť. Siať len zdravé, kvalitné semeno s vysokou energiou klíčivosti.Zo živočíšnych škodcov okopanín treba pokladať za nebezpečných drôtovce — larvy chrobákov kováčikov a húsenice siatice oziminnej. Na obrázku vidíme chrobáka kováčika a jeho larvu zvanú drôtovec. Drôtovec sa zavrtáva do hľúz zemiakov, buliev repy, vyžiera steblá obilnín pri zemi. Na pravej strane obrázku je motýľ a húsenice siatice oziminnej. Húsenice sú veľmi žravé. Cez deň sú ukryté v pôde, v noci vyliezajú na povrch a požierajú listy i prízemné časti rôznych poľnohospodárskych plodín. Z repných buliev vyžierajú veľké otvory, poškodená repa zahníva. Ako drôtovce tak aj húsenice siatice oziminnej žijú v pôde. Boj proti nim je preto veľmi obťažný. Pomáha dezinfekcia pôdy prípravkami HCH, používanie priemyslových žieravých hnojív, organizovaný zber húseníc školskou mládežou, vyvážanie hydiny na polia v pojazdných kurínoch, prípadne postrek napadnutých kultúr otravnými látkami. Postrek sa vzťahuje iba na boj proti siatici oziminnej.Z chrobákov najviac poškodzujú repu nosatce. Patrí sem ryhonos repný a lalokonos ligurčekový. Na obrázku je chrobák a larva ryhonosa repného. Chrobák aj larva dosahujú dĺžku približne 2 cm. Chrobák prezimuje v pôde a na jar sa sťahuje z minuloročných repnísk na mladú repu. Z vajíčok vyložených do pôdy vyliahnu sa larvy, ktoré vyžierajú bulvy repy. Rovnako škodí aj chrobák, ktorý požiera aj nadzemné časti repy. Ryhonosa repného treba pokladať za najnebezpečnejšieho škodcu repy. Chrobáky treba ničiť postrekovaním porastov 3—5% roztokom chloridu bárnatého. Účinný je aj zber chrobákov školskou mládežou. Z dotykových prípravkov účinnejšie sú prípravky HCH. Pomáha aj vykopávanie ochranných priekop, najmä na začiatku výskytu škodcu.Na obrázku je chrobák a larva lalokonosa ligurčekového, ktorý patrí tiež medzi nosatce. Na rozdiel od ryhonosa repného chrobák je o niečo kratší a širší, larvy sú vypasené, rožtekovite ohnuté, s hnedožltou hlavou. Chrobáky prezimujú na starých zoraných lucernoviskách, v apríli až začiatkom mája prechádzajú na mladé repné porasty. Larvy požierajú korene a bulvy repy, chrobáky požierajú listy i ostatné nadzemné časti repy. Pomáha vykopávanie ochranných priekop s kolmými stenami. Na dno priekop popadané chrobáky treba ničiť utĺkaním alebo poprášením prípravkom HCH. Účinný je aj zber chrobákov na poli. Poprašovanie repných porastov prípravkom HCH je účinnejší ako prípravkom DDT.V posledných rokoch čoraz väčšie škody zapríčiňujú na repe vošky. Je to najmä voška maková, ktorá žije v kolóniách na spodnej strane listov. Vyciciava šťavu, prenáša vírusové choroby. Napadnuté listy sa skrucujú, deformujú, zaostávajú vo vzraste, zastavuje sa rast buliev, cukornatosť sa znižuje. Preto boj proti voškám musí sa diať čo najzodpovednejšie a najradikálnejšie. Najväčšie nebezpečie však hrozí rozšírením vírusových chorôb, proti ktorým je veľmi ťažko bojovať. Proti voškám na repe treba bojovať ihneď, keď sa objavia prvé výskyty vošiek. Porasty treba striekať syntetickými prípravkami, napr. systoxom, ekatinom, alebo paratiónovými prípravkami, napr. ekatoxom, prípravkom E 605, ktoré vykazujú 100% účinnosť. Nikotínové prípravky účinkujú iba vtedy, ak sú vošky zasiahnuté.Najznámejšou chorobou maku je červivosť makovíc. Spôsobuje ju skrytonos makový. Chrobáčik kladie vajíčka do vopred vyvŕtaných otvorov na makoviciach. Belavé larvy vyžierajú nezrelé semená a vyplňujú makovicu trusom. Keď larvy dospejú, opúšťajú zničené makovice a zaliezajú do pôdy. Na obrázku je poškodená makovica celá a v reze. Škodca spôsobuje každoročne veľké škody. Účinné je poprašovanie porastov maku prípravkom dynocidom, a to prvýkrát tesne pred kvetom a druhýkrát ihneď po odkvitnutí dávkou 40—50 kg na 1 ha. Tento spôsob ochrany bol preskúšaný a dobre sa osvedčil. Červivosť maku bola znížená až o 90%.Medzi najdôležitejších škodcov repky olejky patrí blyskáčik repkový (na ľavej stráne obrázku). Je to malý chrobáčik, ktorého larvy vyžierajú vnútrajšok šešuliek. Škodí však aj chrobáčik, ktorý vyžiera kvetné ústroje repky. Proti škodcovi treba porasty repky olejky poprašovať dynocidom, a to v dávke 25—30 kg na 1 ha. Poprašovať však treba pred kvitnutím, pretože neskoršie je nebezpečenstvo otravy včiel. Na ďateline pestovanej na semeno je vážnym problémom nosatčík ďatelinový, ktorý kladie vajíčka do kvitnúcich hlávok ďateliny (na obrázku vpravo). Larvičky škodcu vyžierajú semienka ďateliny, úroda klesá. V boji proti škodcovi sa odporúča zbierať semeno ďateliny z druhej kosby, prvú kosbu vykonať včas a na miestach, kde sa škodca pravidelne vyskytuje, prášiť porasty pred kvitnutím prípravkom DDT.Na obrázku je stolbur alebo bezsemennosť tabaku. Ide o jednu z najnebezpečnejších vírusových chorôb tabaku. Hlavným príznakom stolbura tabaku, ktorý sa môže vyskytnúť aj na iných poľnohospodárskych plodinách, napr. na rajčiakoch, zemiakoch a pod., je degenerácia kvetných orgánov, v dôsledku čoho dochádza k bezsemennosti rastliny. Chorobný stav je zrejmý aj z celkového vzhľadu viróznej rastliny, ktorá je vo vzraste zaostalejšia, degeneračné známky sú zjavné aj na iných častiach rastliny. Ochrana proti stolburu spočíva najmä v preventívnych, ochranných opatreniach. Treba používať len semeno zo zaručene zdravých rastlín, udržiavať čistotu pri pestovaní priesady v parenisku i na poli. Včas odstraňovať choré alebo z choroby podozrelé rastliny, aby nedošlo k nákaze ostatných zdravých rastlín.Medzi najnebezpečnejšie choroby zeleniny treba pokladať virózy, čiže vírusové choroby. Na obrázku je stolbur papriky, jedna z chorôb, ktorá môže vážne ohroziť pestovanie papriky, prípadne iných poľných plodín. Pri stolburovom ochorení nedochádza k tvorbe semien, plody sú degenerované, scvrknuté, úroda je nízka, málo kvalitná. Listy chorých rastlín sú redukované, chlorotické (odfarbené). Pestovaním papriky zo semien postihnutých virózami dochádza k zosilňovaniu príznakov a k úplnej degenerácii rastlín. Ochrana proti virózam spočíva v používaní zdravých semien, vo včasnom odstraňovaní chorých rastlín a dodržiavaní prísnych hygienických opatrení.Na ľavej strane obrázku vidieť deformáciu plodu papriky, ktorej pôvodcom je vírus mozaiky tabaku. Na pravej strane je trs rajčiaka, napadnutý bakteriózou. Pri bakterióze rajčiakov vznikajú na listoch drobné hnedé hnijúce škvrny, na plodoch možno pozorovať okrúhle hnedé až čiernohnedé škvrny. Plody neskoršie opadávajú a za vlhka hnijú. Celá rastlina vädne a odumiera. Proti bakteriózam sa možno chrániť najmä morením semien pred sejbou, dezinfekciou pôdy formalínom alebo sterilizáciou pôdy horúcou parou, dezinfekciou nástrojov, náradia, skleníkov a parenísk.Medzi najnebezpečnejšie choroby fazule a hrachu patrí antraknóza fazule a hrachu. Na obrázku je antraknóza fazule. Ide o hubovitú chorobu, ktorú zapríčiňuje huba Colletotrichum Lindemuthianum. Ako na listoch a byliach tak aj na strukoch a semenách vznikajú podlhovasté, prehĺbené hnedé škvrny s vyvýšeným okrajom. Pri silnejšom výskyte škvrny navzájom splývajú. Choroba sa prenáša semenom, k infekcii môže však dôjsť aj na poli počas vegetácie. Napadnuté semeno sa nehodí ani na siatie ani na konzum a priemyselné spracovanie. Ochrana spočíva vo vysievaní zdravého semena, ktoré treba pred sejbou namoriť. Na morenie používame suché moridlo značky Agronal. Porast treba striekať v čase prvého výskytu škvŕn, a to niektorým z meďnatých prípravkov (napr. 1% kuprikolom).Pomerne častou chorobou kapustovej zeleniny, najmä kapusty a kelu je hlienka kapustová (na obrázku je na pravej strane). Na koreňoch kapustovitej zeleniny vznikajú rôzne veľké nádorčeky, ktoré sú vyplnené redšou hmotou, prerastenou hubou. Podobné nádorčeky spôsobujú aj larvy skrytonosa kapustového (tiež na pravej strane obrázku). Vo vnútri nádorčekov však na rozdiel od nádorovitosti zapríčinenej hlienkou kapustovou možno vidieť larvičky chrobáka skrytonosa kapustového. Vo vnútri koreňov kapustovitej zeleniny sa môžu vyskytovať larvy skrytonosa repkového (obrázok vľavo). Chrobák preletuje z repky olejnatej na hlúbovitú zeleninu, kladie vajíčka do vopred vyvŕtaných otvorov. Vyliahnuté larvy prevrtávajú korene a neskoršie prežierajú aj byľ. Kým proti hlienke kapustovej sa bránime správnym osevným postupom a odvodňovaním zamorených pozemkov, proti larvám skrytonosa kapustového treba v jeseni odstrániť a zničiť zamorené huby, ktoré by mohli byť zdrojom ďalšej nákazy. Proti skrytonosovi repkovému sa bránime opakovaným poprašovaním hlúbovitej zeleniny prípravkami DDT.Väčšie škody ako skrytonosy zapríčiňuje na hlúbovitej zelenine kvetovka kapustová. Na obrázku vidieť jej jednotlivé vývojové štádiá. Larvičky tejto malej mušky, podobnej muche domácej, zavrtávajú sa do koreňov hlúbovitej zeleniny a odtiaľ vyžierajú vnútrajšok koreňov i byle, ba prenikajú až do hrubších stopiek listov. Napadnuté kultúry hynú. Ochrana spočíva v niekoľkonásobnom poprašovaní ohrozených porastov prípravkami DDT a HCH. Prášime prv, než sa z vajíčok vyliahnu larvy. Prípravky HCH, ktoré sú účinnejšie, možno však použiť len do doby tvorby hlávok alebo ružice. Neskoršie prášime len prípravkami DDT, ktoré na zelenine nezanechávajú nepríjemný plesňový zápach.Takmer každoročne sa opakujú holožery na kapuste i na iných hlúbovitých zeleninách. Holožery zapríčiňujú húsenice mlynárika kapustového. 3—4 cm dlhé húsenice sú farby sivozelenej, čierno bodkované, so žltou čiarou na chrbte. Mlynárik kapustový má do roka dve generácie. Nebezpečnejšia je druhá generácia, pretože je silnejšia ako prvá. Na poliach zostávajú trčať len stopky a hlavná žilkovatina listov. Prípravky DDT a HCH účinkujú len na mladé húseničky. V malom možno rozmliažďovať vajíčka na listoch. Účinné je aj kropenie napadnutých listov soľným roztokom vody.Známym škodcom hrachu je zrniarka hrachová. Chrobák kladie vajíčka na kvety alebo mladé struky. Vyliahnuté larvičky sa zavrtávajú do jednotlivých zŕn, kde si vyhlodajú komôrku a pretrvajú celý svoj vývoj. Na obrázku sú zdravé a larvami zrniarky hrachovej napadnuté zrná hrachu. Napadnuté zrná možno od zdravých ľahko rozpoznať podľa tmavšej okrúhlej škvrny na povrchu šupky. V mieste škvrny je komôrka s larvou zrniarky, ktorá sa po zakuklení mení na chrobáka, a niekedy už na jeseň, inokedy až na jar vylieza zo zrna von. Proti zrniarke hrachovej treba bojovať takto: Vysievať len zdravé osivo hrachu, tesne po odkvitnutí treba hrach poprašovať prípravkami DDT v dávke 25—30 kg na 1 ha. Napadnuté osivo hrachu treba zbaviť zrniarky sterilizáciou alebo dezinfekciou.Na obrázku je jabĺčko a hruška napadnutá moniliózou alebo hnedou hnilobou. Na plodoch sa táto nebezpečná choroba prejavuje hnedými škvrnami, na povrchu ktorých sa neskoršie objavia biele, neskôr až sivé koncentricky usporiadané kôpky výtrusov. Napadnuté plody opadávajú a hnijú alebo zostávajú visieť na stromoch, pričom sa scvrknú, stvrdnú a sčernejú. Choroba však napadá aj listy a vetvičky, ktoré odumierajú. Ochrana spočíva v zostrihnutí všetkých vyschnutých vetvičiek, ktoré treba spolu so strhnutými mumifikovanými sčernenými plodmi spáliť alebo skompostovať s nehaseným vápnom. Stromy treba pravidelne striekať, a to aspoň raz pred kvetom a druhýkrát po odkvitnutí meďnatým alebo sírnatým prípravkom, napr. 1% kuprikolom alebo sulkou.Na obrázku sú jabĺčka napadnuté chrastavitosťou čiže fuzikládiom. Je to jedna z najrozšírenejších chorôb jabloní a hrušiek. Na plodoch vznikajú najprv drobnejšie hnedé škvrny, ktoré skorkovatejú a zasýchajú. Pletivo v mieste škvŕn praská. Popraskané miesta sú vstupnou bránou zárodkom húb. Huba prerastá aj na pletivo výhonkov a listov. Pletivo napadnutých konárov praská, výhonky aj staršie konáre vysýchajú. Ochrana spočíva v postreku meďnatými prípravkami, a to prvýkrát v čase pred rozpukom pukov, druhýkrát pred kvetom a tretíkrát po odkvete. Meďnaté prípravky možno kombinovať s dynolom, čím sa súčasne bojuje aj proti živočíšnym škodcom.Rovnako ako jabĺčka postihuje chrastavitosť aj hrušky. Príznaky ochorenia stromu i jeho plodov sú rovnaké. Pletivo v mieste škvŕn sa trhá, vznikajú otvorené rany. Ochrana je ako pri chrastavitosti jabĺk. Stromy treba pravidelne striekať, najlepšie kombináciou 1% kuprikolu alebo sulky s 1% dynolom. Najúčinnejší je postrek pred kvitnutím a po odkvitnutí stromov.Zo živočíšnych škodcov ovocných stromov, a to jabĺk, hrušiek a orechov, je najnebezpečnejší obaľovač jablčný. Škodca spôsobuje tzv. červivosť jabĺk, hrušiek a orechov. Na južnom Slovensku má obaľovač jablčný dve generácie. Motýľ obaľovača jablčného kladie vajíčka v čase kvitnutia alebo po odkvitnutí na kališné listky alebo na mladé plody. Húseničky sa zavrtávajú do plodov a spôsobujú známu červivosť. Červivé plody predčasne opadávajú a hnijú. Straty zapríčinené obaľovačom jablčným sú každoročne veľmi veľké. Červivosť plodov možno znížiť na minimum postrekom stromov v čase asi dvoch týždňov po opadnutí korunných listkov. Striekať treba 1% dynolom a postrek treba opakovať po dvoch týždňoch. Rovnako treba bojovať aj proti druhej generácii, ktorá sa však vyskytuje len na území južného Slovenska.V čase pučania a rozvíjania listov ohrozujú ovocné stromy húsenice priadkovca obrúčkového a mlynárika ovocného. Kým húseničky priadkovca obrúčkového sa liahnu z prezimujúcich vajíčok až na jar, húseničky mlynárika ovocného prezimujú v skrútených zničených listoch, visiacich na strome na pevnom zväzku pavučinových vlákien. Na obrázku vľavo je skupinka vajíčok priadkovca obrúčkového usporiadaná do prstenca. Na pravej strane je zimné hniezdo húseníc mlynárika ovocného. Proti obom škodcom je účinný postrek stromov v čase rozvíjania listov, a to 1% dynolom. V zime treba hniezda mlynárika ovocného strhávať a páliť. Bojovať treba organizovane v celej zamorenej oblasti.Na obrázku je skupina húseníc mníšky veľkohlavej, z ktorých je už čiastka zakuklená. Mniška veľkohlavá prezimuje vo forme vajíčok, naukladaných v skupinkách na kôru stromov. Húsenice majú veľkú hlavu, na chrbte tri pozdĺžne tenké žlté pásy, na prvých piatich článkoch tela je po dvoch modrých bradavkách, na ostatných po dvoch červených. Telo húseníc je pokryté dlhými chlpmi. Húsenice sú veľmi žravé, požierajú rozvíjajúce sa puky i listy. Ochrana spočíva v postrekoch, a to v období vegetačného pokoja 4—5% emuldrinom, počas vegetácie, v období výskytu húseníc 1% dynolom.Na ľavej strane obrázku je zimné hniezdo mníšky zlatorítky. Na pravej strane je vetvička jablone pokrytá kolóniou vošky krvavej. Mníška zlatorítka prezimuje vo forme celkom maličkých húseničiek v skrútenom lístí, opradenom jemnou pavučinkou. Húsenice mníšky zlatorítky možno od iných rovnako nebezpečných húseníc rozpoznať podľa toho, že na 9. a 10. článku bruška majú na vrchnej strane červenú bradavku. Zimné hniezda treba zostrihovať a páliť, v čase výskytu húseníc treba stromy striekať 1% dynolom. Proti voške krvavej, ktorá vyciciava šťavu z vetvičiek a konárov jabloní a ktorá je aj pôvodcom rakoviny, treba bojovať postrekom stromov florónom, ku ktorému pridáme mazľavé mydlo a denaturovaný lieh, aby roztok lepšie prilipol na hladký voskovitý povrch tela vošiek, pokrytý bielym vatovitým povlakom. Miesta výskytu vošiek treba natierať denaturovaným liehom alebo silnejším roztokom ovocného karbolínea.Okrem červca sanjoského, ktorého pokladáme za najnebezpečnejšieho škodcu ovocných stromov, vysýchanie stromov môžu zapríčiniť aj červec čiarkovitý a puklica slivková. Vľavo je červec čiarkovitý, uprostred so štítkami silne zväčšenými, vpravo je konárik slivky so štítkami puklice slivkovej. Červec čiarkovitý má telo chránené podlhovastým štítkom, asi 3—4 mm dlhým, puklicu slivkovú chráni okrúhly vypuklý štítok. Obaja škodcovia prezimujú vajíčkami, ktoré samička vykladie ešte počas svojho života pod štítok. Škodia vyciciavaním štiav. Napadnuté stromy postupne vysýchajú. Účinný je jedine predjarný postrek, a to niektorým ovocným karbolíneom alebo organickým farbivom (napr. 2% nitrosanom). Striekať treba ešte pred pučaním, pretože neskoršie hrozí popálenie stromov.Na obrázku je rakovina vetvičky. Rakovina sa prejavuje nádormi rôznej veľkosti. Kôra v mieste výskytu nádorov je popraskaná, zvráskovatená. Nádory sú buď otvorené alebo uzavreté, uzlovité alebo kľbovité. Pôvodcom rakoviny konárov i kmeňov ovocných stromov môžu byť vošky krvavé, baktérie, huby a mráz. Rakovinové nádory treba vyrezať až na zdravé drevo ostrým nožom a ranu natrieť stromovým dehtom. Ak ide o menšie rezné plochy, možno použiť na natretie štepársky vosk. Pravidelná ochrana postrekom stromov chemickými látkami je súčasne aj ochranou proti vzniku rakovinových nádorov.Ak chceme, aby naše ovocné stromy mali pekný zdravý vzhľad a prinášali pravidelne bohatú a akostnú úrodu, musíme ich sústavne ošetrovať. Okrem mechanického ošetrenia, ktoré spočíva v zostrihovaní suchých a chorých konárov, v škriabaní kôry a pod., treba stromy pravidelne každý rok striekať. Prvý postrek treba vykonať v zime alebo tesne pred príchodom jari. To je takzv. zimný postrek. Počas vegetácie treba stromy striekať ešte najmenej trikrát: pred kvetom, po odkvitnutí a približne 4 týždne po druhom letnom postreku. Takouto ochranou možno do značnej miery čeliť nebezpečným škodcom a chorobám. V dobe vegetácie treba použiť na postrek dynol v kombinácii s niektorým hubomorným prípravkom. Ničíme tak súčasne živočíšnych škodcov i zárodky hubovitých chorôb.Na obrázku je najnebezpečnejšia choroba viniča peronospóra. Je to hubovitá choroba, ktorú miestami volajú aj bront. Prvým príznakom choroby sú olejové škvrny na listoch. Škvrny sa postupne sfarbujú do hneda, trhajú sa a pletivo z nich vypadáva. Choroba napadá aj kvety a bobule. Tieto sa scvrkajú, tvrdnú, hnednú a opadávajú. Staršie bobule schnú, kožovatejú a za vlhka nahnívajú. V rokoch priaznivých pre výskyt peronospóry dochádza až k 100% zničeniu úrody. Chorobu podporuje teplé a vlhké počasie. Ochrana proti peronospóre spočíva v postrekoch bordóskou zmiešaninou alebo 1% kuprikolom. Postreky treba viackrát opakovať, a to podľa poveternostných podmienok. Dôležité je usmerniť prúd postrekovej látky pri postreku na spodnú stranu listov, odkiaľ dochádza z väčšej časti k infekcii.Inou nebezpečnou chorobou viniča je múčnatka (na ľavej strane obrázku). Výhonky, listy, kvety a bobule vyzerajú akoby poprášené múčnatým popolovitým práškom. Huba poškodzuje pokožku bobúľ, vnútrajšok je zdravý a tak vzniká vo vnútri tlak, ktorý má za následok praskanie pokožky bobúľ. Účinné sú opakované postreky sírnatými prípravkami. Na ľavej strane obrázku je strapec hrozna poškodený húsenicami obaľovača hroznového. Húsenice obaľovačov na viniči poškodzujú kvety i bobule. Proti obaľovačom treba vinič chrániť poprašovaním prípravkom DDT v dávke 25 kg na 1 ha.Plstnatosť čiže erinózu viniča spôsobuje roztoč viničový. Na obrázku sú listy poškodené roztočom viničovým. Roztoč je asi 2 mm veľký pavúčik, ktorý vyvoláva vznik väčšieho počtu hrbolčekov na vrchnej strane listov. V miestach hrbolčekov možno vidieť na spodnej strane biely alebo inak sfarbený plstnatý povlak. Napadnuté listy treba otrhať a spáliť. Pri reze viniča treba hlavy očistiť od zaschnutého dreva a starej kôry a asi týždeň pred vyháňaním celú hlavu postriekať 5% sírovápnom (sulkou) alebo 3% polybarytom.Z hlodavcov treba pokladať hraboša poľného spolu s myšou poľnou a hrabošom vodným za najnebezpečnejších. Hlodavce spôsobujú každoročne miliónové škody, či už zničením ovocných stromov ohlodaním kôry alebo požieraním obilia, prípadne iných poľnohospodárskych produktov. Hraboš poľný je známy budovaním dier pod zemou, do ktorých si naznáša počas vegetácie značné množstvo zásob obilia. K dieram (hniezdam) vedie obyčajne viac chodbičiek. Boj proti hrabošom spočíva v používaní otrávených pšeničných zŕn, pást alebo vo vykurovaní jedovatým dymom. Úspech v boji proti hlodavcom akéhokoľvek druhu možno očakávať iba vtedy, ak sa bojuje organizovane v rámci celej zamorenej oblasti.׋›Choroby a škůdci polnohospodářských plodin II.VýrobceDBratislavaRok1956Délka43 okénekAutor kresebBarabášová M., Kružinský Z.Autor textuDemečko Jozef Inž.PředlohaZEMDOznačení3253Další diafilmy výrobceTatranský národní park I.Chov ovcíJedlík Štefan - vědec, pedagog, technik a vynálezceBezpečnost práce v zemědělství II. Díl
