Poľné buriny a ich ničenie+34Okrem živočíšnych škodcov a chorôb najrozličnejšieho druhu znižuje hektárové úrody našich poľnohospodárskych plodín i burina. Treba sa preto zaoberať burinou, treba vedieť, ako najlepšie zabrániť jej rozširovaniu a ako ju čo najrýchlejšie a najľahšie zničiť. Iba zdravý a nezaburinený porast môže poskytnúť vysokú a akostnú úrodu poľnohospodárskych plodín. Je vecou všetkých poľnohospodárskych pracovníkov, aby naše polia boli po celý čas bez buriny a škodcov či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.Na mnohých miestach sa, žiaľ, stretávame aj s poliami, na ktorých burina prerástla kultúru do takej miery, že len ťažko sa nám podarí zistiť, aká plodina tam bola zasiata alebo zasadená. Burina škodí hlavne odčerpávaním živín, vlahy, svetla, tepla, prechovávaním chorôb a škodcov, sťažením obrábania pôdy, produkciou jedovatých rastlín a semien atď. Znižuje úrody v priemere až o 20%. Podľa spôsobu rozmnožovania delí sa burina na semennú a vegetatívnu. Semenná sa rozmnožuje semenami, vegetatívna hlavne koreňmi, pakoreňmi, úlomkami niektorých častí, cibuľkami ap. Semenná burina delí sa podľa dĺžky života na jednoročnú, ozimnú, dvojročnú a vytrvalú, ktorá vydrží niekoľko rokov.Je známa obrovská rozmnožovacia schopnosť buriny. Kým naše kultúrne rastliny prinášajú niekoľko desiatok semien, väčšina druhov buriny produkuje každoročne desaťtisíce semien. Tak napr. vieme, že klas pšenice prinesie priemerne 40—50 zŕn, kým na jednej rastline galinsogy dozrieva každý rok až 150.000 semien. Okrem toho však semená buriny podržujú si klíčivosť 10 i viac rokov. To všetko svedčí o úžasnej životaschopnosti buriny. Semenná burina sa rozširuje tak, že semená po dozretí vypadávajú pod materskú rastlinu. Pretože obrovské množstvo semien, ktoré burina produkuje, nenašlo pod materskou rastlinou ani v jej blízkosti vhodné podmienky pre ďalší rast, viaceré druhy burín majú vhodné zariadenia, ako ostne, krídelká ap., aby ich vietor, hmyz, zvieratá mohli prenášať na veľké vzdialenosti.Vegetatívna burina sa rozmnožuje hlavne podzemnými orgánmi. Koreňová sústava vegetatívnej buriny je veľmi bohatá. Korene buriny prenikajú do hĺbky aj do šírky. Väčšie množstvo koreňov na všetky strany rozvetvenej buriny umožňuje jej dostať sa skôr a k väčšiemu množstvu živín ako kultúrnej rastline. Vegetatívna burina sa rozširuje pakoreňmi, úlomkami, ktoré sa pri jednotlivých agrotechnických úkonoch roznášajú po poliach. Hustá spleť koreňov buriny sťažuje obrábanie pôdy. Vegetatívna burina sa udržuje pri živote podzemnými orgánmi dva i viac rokov. Preto je boj proti vegetatívnej burine ťažší ako proti burine rozmnožujúcej sa semenami.Často napomáha rozširovaniu buriny aj sám pestovateľ, ak používa zaburinené osivo. Prvým predpokladom boja proti burine je vysievať zdravé, vyčistené osivo, zbavené semien buriny. Osivo zbavujeme semien buriny na čistiacich staniciach. Čistenie a triedenie osiva a sadiva je povinné podľa zákona o zdokonalení rastlinnej výroby č. 188/1950 Zb. Na špeciálnych čistiacich staniciach prechádza osivo cez fukar, kde sa odstraňujú nežiadúce primiešaniny podľa váhy. Na sitách, ktoré sa môžu vymeniť podľa potreby a druhu osiva, odstraňuje sa primiešanina podľa veľkosti. Konečne prechádza osivo triérmi, kde sa odstráni guľaté burinové semeno.Medzi nepriame opatrenie v boji proti burine patrí zaraďovanie strukovino-obilných miešaniek do osevného postupu. Strukovino-obilné miešanky sú výdatným pomocníkom najmä v boji proti pýru. Strukovino-obilné miešanky či už jarné alebo ozimné svojím hustým, dobre zapojeným porastom vedia burinu potlačiť prv než vyprodukuje semená. Znižuje teda zásobu semien buriny v pôde a okrem toho zvyšujú zásobu kvalitného statkového krmiva.Najdôležitejšie je mechanické ničenie buriny agrotechnickými úkonmi. pri použití potrebného poľnohospodárskeho náradia a strojov. V prvom rade je to podmietka strniska, ktorú treba vykonať čo najskôr po zbere. Hĺbka podmietky sa riadi druhom pôdy a pohybuje sa od 4—5 cm až do 10—12 cm. Správne a včas vykonanou podmietkou umožníme vyklíčiť väčšine semien, nachádzajúcich sa či už na povrchu alebo tesne pod povrchom. Podmietkou prikryjeme semená buriny tenšou vrstvou pôdy, ktorá súčasne zabraňuje vyparovaniu vody z pôdy, čo umožňuje urýchlené vyklíčenie buriny. Ak je pozemok zaburinený príliš silne, vyklíčenú burinu zničíme bránením. Ak je medziporastné obdobie dostatočne dlhé, možno bránenie s prípadným valcovaním opakovať. Na stredne zaburinených pozemkoch nasleduje po podmietke hlboká orba.Obrázok názorne ukazuje význam podmietky pred hlbokou orbou. Na obrázku a) je hlboká orba bez predchádzajúcej podmietky. Semená buriny sa tak dostanú z povrchu hlboko do pôdy a môžu sa uplatniť až novou orbou, ktorou sa opäť dostanú do priaznivej polohy (obrázok b). Pri správne vykonanej plytkej podmietke (obrázok c) zostávajú semená buriny plytko pod povrchom, kde majú dostatok vlahy a vzduchu, takže v krátkom čase vyklíčia a nasledujúcim zásahom či už kultivátorom alebo bránami, prípadne hlbokou orbou ich možno ľahko zničiť (obrázok d). Podmietkou pred hlbokou orbou znižujeme zásobu semien buriny v pôde.Hlbokou orbou zničíme vzklíčenú burinu. Okrem zničenia buriny, ktorá sa dostáva pri hlbokej orbe na dno brázdy, má premiešanie ornice nedoceniteľný význam pre ďalšie pestovanie poľnohospodárskych plodín. V hlbokej brázde zostáva pôda cez zimu. Ak ide o pozemok silne zamorený pýrom, ktorý treba pokladať za jednu z najškodlivejších burín našich polí, odporúča sa tento postup: po zbere podmietnuté pole necháme dovtedy, kým sa nezazelenie pýrom. Korene a pakorene pýru vytrháme kultivátorom a bránami vybránime na povrch. Vybránený pýr potom zhrabeme a použijeme ako krmivo. Pole opäť plytko preorieme a vzídený pýr znova kultivátorom vytrháme a bránami vybránime. Nasledujúcou hlbokou orbou ho zaorieme na dno hlbokej brázdy, kde spravidla už nevyklíči. Zaoranie pýru však možno odporúčať iba tam, kde hlboká orba presahuje 25 cm.Na jar prvým agrotechnickým úkonom je smykovanie. I smykovanie je súčasťou boja proti burine. Urovná nerovný povrch pôdy po jesennej hlbokej orbe, vytvára vhodné prostredie pre vyklíčenie burinových semien, ktoré v jeseni nevyklíčili a dostali sa blízko k povrchu. Vzídenú burinu zničíme kultivátorom. Jarné ničenie buriny na poliach pred siatim a sadením je veľmi dôležité. Opakované jarné ničenie buriny agrotechnickým zásahom treba však vopred uvážiť podľa zásoby vlahy v pôde. Smykovať treba šikmo na smer brázdy.Kultivátorovanie kultivátorom alebo extirpátorom je veľmi používaný agrotechnický úkon na ničenie buriny. Kultivátor presekáva a vytrháva korene vytrvalej buriny, ničí vzídené burinové semená. Kultivátorovanie udržuje pôdu v priaznivom hrudkovitom stave.Aj bránenie je agrotechnický úkon, ktorým možno bojovať proti burine. Brány možno pripojiť za kultivátorom, no možno ich použiť aj samostatne. Brány používame aj na bránenie ozimín a jarín, a to krížom na riadky. Kynožíme tak burinu, ktorá prezimovala s oziminou alebo vyklíčila s jarinou. Bránením rozrušujeme kôru a umožňujeme prístup vzduchu do pôdy. Tým bojujeme súčasne proti niektorým chorobám, ktoré vznikajú pri nedostatku vzduchu v pôde. Na ničenie buriny používame zväčša brány ľahšie železné alebo oceľové.Dôležitým poľnohospodárskym náradím pri ničení buriny je valec. Valcovaním rozbíjame hrudy, stužujeme pôdu, čo umožňuje vzlínanie vody kapilármi k povrchu, k semenám kultúrnych rastlín, ktoré napučia a rýchlo vyklíčia. Skôr vzídené kultúry ľahšie predhonia vo vzraste burinu, lepšie jej vedia konkurovať, prípadne ju zatlačia. Po valcovaní má však opäť v príhodnom čase nasledovať brána, aby sa zamedzilo odparovaniu spodnej vody. Valec možno použiť aj pri ničení buriny v oziminách a jarinách. Pri valcovaní polámu sa krehké lístky buriny, takže burina skoro hynie. Naopak, mladé mrazom vytiahnuté siatiny valec pritlačí, čím im umožní lepšie zakoreniť.Na medziriadkové ničenie buriny používajú sa plečky rôzneho druhu. Plečkami ničíme burinu počas vegetácie. Radličky alebo nože plečiek, rozličného tvaru a usporiadania, presekávajú burinové korene medzi riadkami. Najjednoduchšia je ručná jednoriadková až trojriadková plečka. Pre veľké družstevné hospodárstva majú význam iba veľké, mnohoriadkové plečky, ťahané koňom alebo poháňané vlastnou motorickou silou. Plečky na rozdiel od kultivátorov majú radličky alebo nože pevne pripevnené na pracovnú časť stroja.Na lúkach a pasienkoch používajú sa na ničenie buriny lúkorezy čiže skarifikátory, ktorými prerezávame pôdu lúk a pasienkov zarastenú machom a inou neželateľnou burinou. Za skarifikátorom má nasledovať ostrá brána, ktorá preseknutý mach vytrhá. Všetky uvedené náradia a stroje sa požívajú pri príprave pôdy a pri ničení buriny. Príprava pôdy a ničenie buriny sú v priamom vzťahu. Správne a včas vykonaná príprava pôdy pre kultúrne plodiny znamená vykynoženie buriny a zabezpečenie veľkej úrody.Okrem mechanického spôsobu boja poznáme aj chemické ničenie buriny. Ide tu o použitie priemyselných hnojív i o použitie hotových prípravkov proti burine. Priemyselné hnojivá majú pri ničení buriny osobitný význam, pretože nimi nielen ničíme burinu, ale súčasne dodávame pôde aj živiny. Z priemyselných hnojív, ktoré rozprašujeme pomocou rozmetávadiel, používame hlavne žieravé, napr. kainit, dusíkaté vápno, síran amónny a amónne vápno. Priemyselné hnojivá treba používať proti burine v obilninách vtedy, keď burina má 3—4 lístky. V tom čase je burina na žieravé hnojivo veľmi citlivá. Na hladkých, voskovou vrstvou pokrytých listoch obilnín sa hnojivá nezachytia. Na širokolistej, chĺpkami porastenej burine sa naopak zachytí dostatočné množstvo látky, ktorá spáli list buriny.Z hotových prípravkov na ničenie buriny mimoriadnu pozornosť si zaslúži nový hormonálny prípravok známy pod menom dikotex. O výhodách používania tohto nového burinohubného prípravku sa dodnes presvedčilo už mnoho poľnohospodárov. Je to vysokoúčinná a selektívna látka, ktorú používame na ničenie širokolistej buriny v obilninách a ľane. Účinok dikotexu na burinu ukáže sa už po 24 hodinách. K definitívnemu zničeniu buriny i pod povrchom pôdy dochádza však až po 14—21 dňoch. Postreková látka vniká do tela buriny, prechádza jednotlivými orgánmi rastlinného tela a ničí ich. Na obilniny a ľan neúčinkuje. Z ostatných burinohubných prípravkov treba ešte spomenúť plexex, ktorý sa tiež používa na ničenie širokolistej buriny v obilninách, a travex, ktorý sa používa na ničenie zeleného porastu vôbec.Na postrek obilnín alebo ľanu dikotexom treba použiť postrekovací stroj zn. Azota. Pri postrekovaní Azotou nedochádza k príliš jemnému rozprášeniu postrekovej tekutiny, čo je nežiadúce. Na 1 ha treba počítať so 600 litrami postrekovacej látky, v ktorej rozpustíme 10 kg dikotexu. Neslobodno striekať, keď je vzduch príliš vlhký, keď fúka silný vietor alebo keď je slnečný úpal. Ošetrenie obilnín a ľanu prípravkom dikotexu sa vypláca. Zdravý porast bez buriny je odmenou za vynaloženú prácu a finančné náklady.Za najrozšírenejšiu burinu na Slovensku treba pokladať horčicu a ohnicu. Rozpoznávacie znaky medzi horčicou a ohnicou sú: Horčica má listy nepravidelne zúbkované, kvet sýtožltej farby, plod je šešuľka, ktorá pri dozrievaní praská a semená nachádzajúce sa na strednej priehradke sa uvoľňujú. Listy ohnice sú lýrovite peristodielne, pokryté tuhými chĺpkami, kvet je sírovožltej farby, plod je struk, ružencovite zaškrcovaný. Obe buriny sa vyskytujú najviac v obilninách, hlavne v jarinách, rozmnožujú sa semenami a sú často príčinou zaorávky mladého osenia. Boj proti horčici a ohnici spočíva vo vysievaní čistého osiva; počas vegetácie možno obe buriny úspešne ničiť plevexom, dikotexom alebo priemyselnými hnojivami.Inou burinou v obilninách, rozmnožujúcou sa semenami, je kúkoľ poľný a vlčí mak. Kúkoľ je jednoročná semenná burina, rastúca väčšinou len v oziminách a jarinách, menej na lúkach a v ďatelinách. Semeno kúkoľa obsahuje jedovatú látku, a keď sa dostane spolu so zrnom do múky, môže zapríčiniť ťažké poruchy zažívania alebo smrť. Vlčí mak je známa tmavočerveno kvitnúca poľná burina, rastúca najčastejšie v oziminách alebo pod jarinou. Na jednej rastline dozrieva až 50.000 semien. Proti obom burinám treba bojovať správnou prípravou pôdy, čistotou osiva, z jara možno ju ničiť aj chemickými prípravkami.Na obrázku je veľmi známa burina vesnovka a galinsoga drobnokvetá. Vesnovka je veľmi rozšírená najmä v teplejších krajoch Slovenska. Je to viacročná vytrvalá burina. Rastie najmä na pokraji polí, okolo ciest, železničných násypov, na medziach ap. Kvitne druhým rokom, na jednej rastline dozrieva až 1.200 drobných semien. Kvitne bielo. Prenáša sa najmä vetrom a nečistým osivom. Okrem semien však udržuje sa v pôde aj koreňami, ktoré vyháňajú napovrch nové byle. Včasným kosením tých miest, na ktorých sa vesnovka vyskytuje, zabraňuje sa vysemeneniu buriny. Galinsoga je burina záhrad a viníc, no možno ju nájsť aj v okopaninách a na neobhospodarovanej pôde. Produkuje 150.000 až 300.000 semien. Možno ju ničiť priemyselnými hnojivami alebo chemickými prípravkami. Pomáhajú husté porasty ďatelinotrávnych alebo lucernotrávnych miešaniek.Na obrázku je ovos hluchý a mätonoh mámivý. Ovos hluchý je jednoročná, semenami sa rozmnožujúca burina. Rastie najradšej v jarinách, menej v okopaninách a strukovinách. V poraste ovsa ho ľahko zistiť, pretože prerastá kultúrny ovos. Obilky sú chlpaté a ostené, ťažko stráviteľné. Ochrana spočíva v používaní čistého osiva a v dodržovaní správnych osevných postupov. Mätonoh mámivý patrí medzi trsnaté trávy. Je jednoročný, rozmnožuje sa semenami. Najradšej rastie na vlhších pôdach pod jarinou. Na jednej rastline dozrieva až 300 semien. Semená sú jedovaté a múka z obilia, v ktorom bolo väčšie množstvo semien mätonoha, nie je na konzum súca. Treba siať len 100% čisté osivo. Na silne zaburinených poliach treba porast skosiť pred dozretím semien mätonoha.Medzi húževnatú burinu rozmnožujúcu sa hlavne vegetatívne treba počítať pichliač roľný a pýr plazivý. Pichliač je náročný na pôdu, rastie v obilninách aj v okopaninách, i na ostatnej poľnohospodárskej pôde. Prvý rok vyrastie zo semena iba ružica prízemných listov, druhý rok kvitne. Podzemnými orgánmi však udržuje sa v pôde aj ďalšie roky. Pichliač treba ničiť vypichovaním, kosením pred kvitnutím, hlbokou jesennou orbou, vypásaním ošípanými alebo chemickými prípravkami. Pýr plazivý je známy ako húževnatá burina, ktorá vyžaduje viac trpezlivosti pri ničení. Korene pýru sú v pôde bohato rozvetvené. O ničení pýru agrotechnikou zmienili sme sa pri hlbokej orbe ako jednom z agrotechnických opatrení pri ničení buriny.Typickým príkladom buriny, ktorá najradšej rastie na vlhších, zamokrených pôdach, je štiav kyslý. Je to viacročná burina, rozmnožujúca sa semenami i koreňmi. Koreň štiavu je silný, dlhý, nasledujúci rok sa rozrastá v zväzok koreňov. Prvý rok vyrastie len ružica prízemných listov, druhý rok vyrastá silná a vysoká byľ, na ktorej vyrastie kvetenstvo. Mokré pôdy treba odvodniť, povápniť, hnojiť dusíkom a často kosiť. Vlhké pasienky treba spásať a častejšie kosiť.Na obrázku je praslička roľná. Patrí medzi vytrvalú burinu, rozmnožujúcu sa hlavne vegetatívne. Na jar vyrastá z podzemných orgánov jarná byľ, ktorá je bez chlorofylu, valcovitého tvaru a skoro kvitne (na obrázku vpravo). V klasoch dozrievajú výtrusy, ktoré vietor roznáša po okolí. Letná byľ vyrastá už v máji. Je zelená, stromčekovite vetvená, vetvičky sú hranaté. Bohato rozvetvená podzemná sieť korienkov zťažuje boj proti prasličke. Dobytok ju nerád žerie. Pokiaľ sa vyskytuje na lúkach, treba lúčny porast častejšie kosiť. Do osevného postupu treba zaradiť okopaniny, v ktorých možno prasličku lepšie kynožiť. V hustých ďatelinotrávnych miešankách praslička tiež hynie.Medzi jednoročnú semennú burinu rozmnožujúcu sa semenami patrí aj známy mrlík biely a loboda rozložitá. Sú to buriny rastúce všade pri cestách, na medziach, na železničných násypoch. Na jednej rastline mrlíka dozrieva až 20.000 semien. Byľ je bohato rozvetvená a dorastá až do výšky 1 metra. Burinu treba vytrhať, vyplieť a zničiť pred kvitnutím. Vytrhnuté rastliny treba z poľa odstrániť, pretože po daždi by mohli znova zakoreniť.Na obrázku je pupenec roľný. Je to vytrvalá burina, rastúca najmä na poli v obilninách, v ľane a na lúkach. Nájdeme ho však i okolo ciest, v priekopách ap. Hlavný koreň siaha hlboko do pôdy. Za dva roky vytvorí pupenec bohato rozvetvenú sieť koreňov a pakoreňov s mnohými adventívnymi pupeňami, z ktorých vyrastajú nové byle. Byle sú dlhé a tenké, plazia sa po zemi dovtedy, kým sa nedotknú niektorej rastlinky, okolo ktorej sa začnú ovíjať smerom hore. Pupenec sa rozširuje semenami i úlomkami korienkov a pakoreňov. Vytrhávanie korienkov sa odporúča prvý rok. Neskoršie treba vytrhať korene pupenca kultivátorom. Zaviesť pestovanie ďatelinotrávnych alebo lucernotrávnych miešaniek.Z rozličných druhov stavikrvu najčastejšie sa u nás vyskytuje stavikrv vtáčí (vpravo) a stavikrv štiavolistý (vľavo). Byľ stavikrvu vtáčieho je plazivá, ťahajúca sa po zemi, byľ stavikrvu štiavolistého je vzpriamená, dosť bohato rozvetvená. Je to častá burina v obilninách aj v okopaninách. Prísne sa posudzuje prítomnosť stavikrvu pri uznávacom konaní ľanu. V porastoch ľanu nesmie sa vyskytovať stavikrv. Bojovať proti nemu treba najmä pri príprave pôdy agrotechnickými zásahmi. Účinkujú aj žieravé hnojivá, prípadne iné chemické látky na ničenie buriny, ktoré však možno použiť iba pri ničení buriny v obilninách.Medzi parazitickú burinu treba počítať kukučinu a zárazu. Na obrázku je kukučina ďatelinová a záraza vetvistá na tabaku. Ide o buriny, ktoré svojimi byľami obopínajú telo hostiteľskej rastliny a odčerpávajú z nej vodu a živiny. Sú to veľmi nebezpečné buriny, proti ktorým treba radikálne bojovať. Kukučina ďatelinová sa rozmnožuje semenami aj úlomkami. Na jednej rastline dozrieva až 2500 semien. Semená prechádzajú tráviacim traktom hospodárskych zvierat bez poškodenia klíčivosti. Záraza vetvistá produkuje až 4000 semien, ktoré roznáša vietor po okolí. Byle sú vzpriamené, šupinaté, bez chlorofylu. Zárazu treba ničiť ulamovaním bylí pred kvitnutím. Semená v parenisku treba ničiť sterilizáciou pôdy.Rozširovanie kukučiny ďatelinovej sa začína vznikom hniezd. Hniezda treba vykosiť čo najnižšie pri zemi, vykosený porast odniesť v plachte na koniec poľa a tu ho spáliť. Miesto v ohnisku treba posypať slamou, poliať petrolejom a vypáliť. Po vypálení treba prekopať a zasiať vytrvalú trávu. Ak sa kukučina rozšíri po celom poli, je boj omnoho obťažnejší. V takomto prípade možno odporúčať skosiť všetok porast ešte pred kvitnutím kukučiny. Potom strnisko postriekať 20% roztokom zelenej skalice. Na zamorenom pozemku nepestujeme po niekoľko rokov vikokveté rastliny.Hlavnou zásadou boja proti parazitickej burine kukučine ďatelinovej je používanie čistého semena. Semeno kukučiny možno zo semena ďateliny odstrániť iba na tzv. elektromagnetickej čističke. Ide o čističku, kde semeno ďateliny zmiešané so semenom kukučiny prechádza najprv cez miešačku, kde sa premieša s jemnými železnými pilinami. Potom sa prepúšťa cez elektromagnetický valec. Na valci sa zachytia semienka kukučiny, pretože na ich drsnom povrchu zostali lipnúť jemné železné pilinky, ktoré elektromagnet priťahuje. Semená ďateliny s hladkým povrchom, na ktorom sa nezachytili železné pilinky, prepadávajú cez elektromagnetický valec.Pamätajme, že burinu treba ničiť všetkými možnými a k dispozícii stojacími prostriedkami a spôsobmi. Veľmi dôležité je mechanické ničenie a preventívna ochrana, či už používaním čistého osiva a sadiva, dodržovaním správnych osevných postupov ap. No nezabúdajme na chemické ničenie buriny, ktoré je lacné a spoľahlivé. Chemické ničenie buriny spočíva v používaní priemyselných hnojív i chemických prípravkov. (Viď schému na obrázku.) Ak sa všetci pestovatelia zapoja do ničenia buriny všetkými prostriedkami a spôsobmi, bude možno znížiť bohatú zásobu semien buriny v pôde.׋›Plevele polí a jejich zničeníVýrobceDBratislavaRok1956Délka38 okénekAutor kresebBarabášová M., Kružinský Z.Autor textuDemečko Jozef Inž.PředlohaZEMDOznačení4015Další diafilmy výrobceDunaj - důležitá dopravní tepnaKSČ na čele rozvíjení národní a demokratické revolucePoľana 2.dílTepny spolupráce V. Dunajská tepna
