Janko JesenskýPortrét Janka Jesenského z tridsiatych rokov: Janko Jesenský patrí medzi našich významných spisovateľov - klasikov. Svojím básnickým a prozaickým dielom zanechal nám umelecky výrazný obraz života slovenského mestečka a stal sa prenikavým kritikom buržoáznej spoločnosti.+61Portrét Jána Jesenia: Pochádza zo starodávneho zemianskeho rodu, ktorého korene siahajú ďaleko do minulosti. Medzi básnikovými predkami nájdeme aj chýrneho vedca-lekára, humanistu Jána Jesenia, ktorý sa vyznačil ako slávny chirurg.Pohľad na starý Martin: Básnikovo rodisko Martin bolo v poslednej tretine devätnásteho storočia významným kultúrnym strediskom. Niekoľko rokov pred básnikovým narodením konalo sa tu slávne memorandové zhromaždenie a tu mala sídlo aj Matica slovenská. Toto kultúrne prostredie malo veľký vplyv na Jesenského vzdelanie, ako aj na rozvoj jeho národného povedomia.Portréty otca Jána Jesenského-Gašparé a matky Adély, rod. Ballo: Toto sú jeho rodičia. Otec bol advokát, národne uvedomelý Slovák a Slovan; aktívne sa zúčastňoval na politickom živote. Janko sa narodil r. 1874.Rodičovský dom: V rodičovskom dome prežil Janko Jesenský šťastné detstvo. V Martine sa oboznamoval so životom mešťanskej spoločnosti. Poznával jej vlastenectvo i vlastenčenie, nadobúdal lásku k slovenskej i slovanskej literatúre.Malý Janko asi 4–5 ročný: Toto malé chlapča sa smelo púšťa do života. Ale ktože by bol vtedy rátal, že z malého Janíčka vyrastie raz veľký spisovateľ a básnik?Budova banskobystrického gymnázia: No život bežal dopredu. Prišli školské roky. Najprv ľudová škola v Martine a už sa bolo treba poberať do sveta na gymnaziálne štúdiá. Študoval najprv v Banskej Bystrici, potom v Rimavskej Sobote.Kežmarské gymnázium: Gymnaziálne štúdiá končí v Kežmarku, kde aj maturoval. Na tejto škole, kde predtým študoval aj jeho veľký predchodca Hviezdoslav, začína sa prejavovať básnikov literárny talent.Hlavná ulica v Prešove okolo r. 1900: Jeho talent sa naplno rozvíja na prešovskej právnickej akadémii, kde už v časoch, keď tu študoval Hviezdoslav, bol čulý kultúrny ruch.Jesenský ako mladý advokát: Na tomto obrázku už vidíme Jesenského ako mladého advokáta, keď sa po skončení štúdií usadil v Bánovciach nad Bebravou.Plagát Besedy s oznámením divadelného predstavenia Čechovovej hry „Medveď“: Mladý začínajúci básnik žije rušným kultúrnym životom. Veľa číta; obľúbil si najmä ruskú literatúru, z ktorej už v tom čase začína prekladať. Hráva častejšie aj ochotnícke divadlo. Tu vidíme plagát z martinského ochotníckeho divadelného predstavenia Čechovovej hry „Medveď“, kde Jesenský vystupuje ako herec.Fedor Jesenský a jeho preklad Gogoľovho Revízora: V rodine Jesenských bola literatúra častou témou. Jeho brat Fedor, ktorého vidíme na tejto fotografii, bol známym prekladateľom z ruštiny. Na obrázku jeho preklad Gogoľovho „Revízora“ z r. 1900.Fotografia Klubu dobrej vôle: Janko Jesenský sa vyznačoval bystrosťou úsudku, vtipom a humorom. Preto bol v spoločnosti veľmi obľúbený. Patril medzi najvzácnejších členov spoločnosti mladých ľudí, ktorí sa sami nazvali Klubom dobrej vôle.Obálka vydania „Veršov“ z r. 1905 a básnikov rukopis: Z prvých rokov tohto storočia pochádza básnikova prvá zbierka „Verše“. Priniesol v nej do slovenskej literatúry nové ľúbostné tóny. No už aj tu nájdeme básne, v ktorých sa budúci veľký kritik meštianskej spoločnosti vysmieva falošným citom a pseudomorálnym vzťahom.Hlavná ulica v Bánovciach okolo r. 1900: Toto je pohľad na Bánovce, kde Janko Jesenský pôsobil dlhší čas pred prvou svetovou vojnou ako právnik.Dom v Bánovciach: Za svojho pobytu v Bánovciach býval v tomto dome.Fotografia jeho snúbenice z r. 1908: Mal vtedy okolo tridsať rokov. Oženil sa s dcérou známeho slovenského historika Júliusa Bottu, Annou. Bola mu po celý život nielen dobrou manželkou, ale aj spolupracovníčkou.Jesenský s manželkou a priateľmi na výlete do Zay-Uhrovca r. 1912: Z predvojnových rokov a obdobia jeho trvalého pobytu v Bánovciach je aj tento obrázok manželov Jesenskovcov a ich priateľov na výlete na zay-uhrovský zámok.Poviedka „Doktor“: Slovenské časopisy už dávnejšie odtláčali jeho poviedky a novely z malomestského života.Malomestské rozprávky, vydanie z r. 1913: Niektoré z nich vyšli r. 1913 knižne pod názvom „Malomestské rozprávky“. Vysmial sa v nich z chýb, nerestí a nedostatkov spoločnosti, uprostred ktorej žil. Vykreslil nezabudnuteľné figúrky, v ktorých sa výrazne prejavil jeho zmysel pre satiru.Trenčianske kasárne pred prvou svetovou vojnou: Prišla prvá svetová vojna. Básnik správne pochopil, čo znamená vojna pre prostých ľudí, ktorí majú krvácať na frontoch za záujmy pánov. Častejšie sa dostal do konfliktu s vojenskými úradmi. Zatvorili ho a v putách ho odviedli do trenčianskych kasární, potom do Bratislavy. Napokon v júni roku 1915 ho poslali na front.Bajkalské jazero: Prišiel na ruský front, no neostal tam dlho. Pri prvej vhodnej príležitosti prebehol k Rusom a dostal sa do zajatia. Žil v zajateckom tábore Berezovke pri Bajkalskom jazere, vo Voroneži a v Kijeve.Kijev: Odtiaľ sledoval mohutný svetový zápas a písal verše, v ktorých silne zaznieva túžba po domove a láska k vlasti.Lístok poľnej pošty žene: Žene píše listy, v ktorých sa zračí jeho ťažké položenie v zajatí.Rukopis básne „Slovenčine“: Za pobytu v Rusku sa zrodila pôsobivá zbierka básní Zo zajatia, do ktorej vlial celú lásku k rodnej podtatranskej krajine a nenávisť k vykorisťovateľom slovenského ľudu. Nájdeme v nej aj prekrásnu báseň „Slovenčine“, v ktorej oslávil materinskú reč, vtedy ešte ubíjanú, zneuctovanú, no čoskoro víťaznú: „Mňa z tisíc ciest len jedna cesta láka, čo vedie domov, v krajinu otrokov...“Vydanie zbierky „Zo zajatia“: Zbierka vyšla tlačou roku 1918 a vydali ju americkí Slováci v Pittsburgu.Jesenský v legionárskej rovnošate: Za vojny sa v Rusku vytvárali československé légie. Jesenský sa do nich prihlásil a spolupracoval tam s Jozefom Gregorom Tajovským v redakcii časopisu Slovenské hlasy. Na obrázku Jesenský v legionárskej rovnošate.Budova župného domu v Rimavskej Sobote: Po skončení svetovej vojny v oslobodenom československom štáte zastával významné miesta v štátnej správe. Najprv sa stal županom gemersko-malohontským so sídlom v Rimavskej Sobote. Pred budovou župného domu stála socha maďarského básnika Tompu. Po vojne legionári žiadali sochu zrúcať, no župan Jesenský takýto čin nedovolil. Bola mu cudzia šovinistická nenávisť. Prejavoval sa už vtedy ako pravý demokrat.Pohľad na dunajské nábrežie s budovou Krajinského úradu v Bratislave: Po päťročnom pobyte v Nitre odišiel na Krajinský úrad do Bratislavy.Jesenský vo svojej kancelárii: Tu sa stal najprv vládnym radcom, neskoršie aj viceprezidentom Slovenskej krajiny.Portréty J. Jesenského a jeho manželky: V prvom desaťročí po prevrate tvoril pomerne málo. Pozoroval a študoval život okolo seba. Naučil sa poznávať pravú tvár buržoáznej demokracie. Videl zápas 24 politických strán o prvenstvo. Videl zhon za titulmi, za majetkom, za slávou. Videl, ako sa slovom demokracia oháňa každý, kto z nej chce koristiť. Rastie v ňom odpor proti týmto zjavom. Má vtedy okolo päťdesiat rokov. Je uznávaným spisovateľom. Tento obrázok s manželkou pochádza práve z tých čias.Jesenský s manželkou v kúpeľoch Sliač a v TatráchJesenský hladí kone: Pozrime na niekoľko civilných fotografií, ktoré ho prezrádzajú ako človeka, milujúceho domáce prostredie, prírodu, hory.Obálka prvého vydania Demokratov z r. 1934: Roku 1934 vychádza prvý diel jeho znamenitého románu Demokrati. Do svojho románu vložil spisovateľ všetky pozorovania, úvahy a skúsenosti, nadobudnuté za čias úradníckeho pôsobenia. Vysmial sa falošnej demokracii a podal ostrú kritiku buržoáznej spoločnosti.Bednárove ilustrácie z knihy Demokrati: Landík čaká na Hanku; Landík s Hankou a Milkou: Postavy Demokratov vzbudili neobyčajný záujem u nadšených čitateľov. Aj dnes približujú s umeleckou presvedčivosťou život v malom i veľkom meste v buržoáznej prvej republike. V jednom z neskorších vydaní ilustroval Demokratov maliar Štefan Bednár. Pozrime na niekoľko postáv, ako si ich predstavoval výtvarník. Vpravo hlavná postava románu Landík s Hankou a priateľkou Milkou, prekvapení pri besede. Vľavo: Landík čaká na Hanku.Landík víta na nábreží v Bratislave indického maharadžu: Tu vidíme Landíka, ako šiel vítať indického maharadžu. Scéna patrí medzi najveselšie v knihe.Petrovič s papagájom: Tu poslanec Petrovič reční papagájovi.Volebná porada: Na volebnú poradu prichádza predseda vládnej politickej strany.Landík s Hankou: A tu ešte raz vidíme Landíka s Hankou.Návšteva sovietskych básnikov v Bratislave r. 1935: Jesenský bol v tom čase predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Tu ho vidíme v kruhu spisovateľov za návštevy sovietskych básnikov v Bratislave roku 1935. Sediaci zľava: Lugovskij, Seľvinskij, Bezymenskij, Hana Gregorová, vyslanec SSSR Alexandrovskij, J. Jesenský, posledný vpravo Zdeněk Nejedlý.Obálka vydania Jesenského Prekladu „Eugena Onegina“: Po celý čas svojho spisovateľského života vinul sa s láskou k ruskej literatúre. Prekladal diela veľkých básnikov Alexandra Bloka, Sergeja Jesenina, no najobľúbenejším jeho básnikom bol Puškin, ktorého Eugena Onegina prekladal práve vtedy, keď Hitler napadol Sovietsky sväz. Aj týmto činom chcel Jesenský prejaviť svoju lásku k ruskému ľudu.Rukopis prekladu Eugena Onegina: Pozrime na prvé dve strany rukopisu tohto prekladu.Jesenského dom v Bratislave: V tomto dome v Bratislave prežil Jesenský v súkromí posledné roky. Nikdy nezradil svoje demokratické presvedčenie. Nezúčastňoval sa verejného života.Básnikova pracovňa: Väčšinu času strávil vo svojej pracovni. Písal verše plné odporu proti fašizmu.Montáž diel a ich prekladov: Jeho básne napísané za nemeckej okupácie vyšli až po vojne pod názvami Čierne dni, Proti noci, Na zlobu dňa. V nich dokončil Jesenský svoj vývin. Stal sa neohrozeným bojovníkom proti fašizmu a priateľom pokrokových síl vo svete. Jeho diela sa prekladali a prekladajú do mnohých cudzích jazykov.Karta neznámeho čitateľa: Jeho verše sa ozývali zo zahraničného rozhlasu, povzbudzovali ľud a dávali mu vieru vo víťazstvo síl pokroku a spravodlivosti. Vďaku prostých poslucháčov - čitateľov vyjadruje karta, ktorú v tom čase poslal Jesenskému neznámy čitateľ jeho kníh a veršov, ktoré sa ilegálne rozširovali medzi ľudom.Vítanie sovietskych vojakov: Jesenský veril, že spravodlivosť zvíťazí. Dožil sa oslobodenia.Rukopis básní K prvému máju 1945 a Banská Bystrica: Na jar r. 1945 Bratislava jasala a starý básnik píše básne na slávu osloboditeľov a hrdinského slovenského ľudu.List predsedu vlády, oznamujúci vymenovanie Jesenského za národného umelca: Oslobodený ľudovodemokratický štát oceňuje umelcove zásluhy. Spisovateľovi, ktorý vyrástol z meštianskeho prostredia, ale svojou kritikou starej odchádzajúcej spoločnosti stal sa budovateľom nového života, udeľuje titul prvého slovenského národného umelca.Jedna z posledných fotografií J. Jesenského: Janko Jesenský, národný umelec, teší sa s oslobodeným národom. Píše nadšené slová o prvom máji 1945, o tom, že po rokoch odlúčenia Česi a Slováci budú môcť zase žiť spolu slobodným životom.Rukopis poslednej básne: Znova sa púšťa do básnickej tvorby. No nie nadlho. Hľa, jeho posledná báseň, písaná do pamätníka.Úmrtné oznámenie: A zrazu sa celým štátom rozniesla zvesť, že 27. decembra 1945 Janko Jesenský, spisovateľ a básnik, zomrel.Nekrológ v Pravde: Noviny a časopisy oznamujú túto smutnú zvesť verejnosti a v nekrológoch hodnotia ho ako básnika, ktorý sa svojím dielom zaslúžil o oslobodenie národa.Izba, v ktorej Jesenský zomrel: V tejto miestnosti do posledných chvíľ pracoval a tu aj zomrel 27. decembra 1945.Pohrebný sprievod v BratislaveVojenská čestná stráž pri katafalku: Slovenský ľud ho odprevadil na poslednej ceste. Posledný raz chcel mu prejaviť úctu a vďačnosť za umelecké dielo.Náhrobný kameň v Martine: Pochovaný je vedľa iných významných predstaviteľov slovenského kultúrneho života na cintoríne v rodnom Martine.Rad Slovenského národného povstania 1. triedy: Za svoje zásluhy dostáva od československej vlády „in memoriam“ rad Slovenského národného povstania 1. triedy. Takejto pocty dostalo sa súčasne dvom významným spisovateľom: Petrovi Jilemnickému a Fraňovi Kráľovi.Jesenského písací stôl v pracovni: V Bratislave, v dome, v ktorom básnik žil, zriadili múzeum Janka Jesenského. Nájdeme tu všetky pamiatky, ktoré nám približujú život a dielo národného umelca. V tejto pracovni, za týmto písacím stolom písal Jesenský svoje literárne práce.Pohľad na múzeum - interiér: Pamiatky vystavené v tomto múzeu približujú nám ho ako literáta i človeka.Skupina návštevníkov s Jesenského vdovou v múzeu: Naši pracujúci a naša školská mládež chodia do tohto múzea, aby sa poučili o diele významného básnika a spisovateľa, aby z jeho života načerpali podnety a posilu do svojej práce.׋›Jesenský JankoVýrobceDBratislavaRok1958Délka65 okénekAutor kresebBachan KurtAutor textuSedlák Ján Dr.PředlohaOSOBOznačení5502Další diafilmy výrobceJednomužná motorová pila - Homelite I.Zeměpis Slovenska XIII. DopravaKrajské město Banská Bystrica III.Elektrické měřicí přístroje III Měřící systémy a příslušenství měřících přístrojů
