Životospráva školákaCelé životné dianie dieťaťa – jeho telesná i duševná práca, odpočinok, stravovanie, v prostredí školskom i mimoškolskom – má sa odohrávať v súlade so zásadami hygieny.Moderná lekárska veda, uplatňujúc najmä učenie I. P. Pavlova a zásady pokrokovej ochrany zdravia, starostlivo preskúmala všetky faktory prostredia dieťaťa, ktoré vplývajú na jeho vývoj a rozvoj. Najmä školská hygiena sa zaoberá otázkami hygieny detí a dorastu.+54Vedecky sa dokázalo, že každý organizmus pracuje lepšie a hospodárnejšie, ak sa najdôležitejšie prvky činnosti človeka každý deň pravidelne opakujú a vzájomne striedajú. Základné zložky dennej životosprávy /režimu dňa/ dieťaťa sú: Školská práca.Mimoškolská práca.Odpočinok.Pobyt na čerstvom vzduchu.Správne stravovanie.Dostatočný spánok.Výuka a celá školská i mimoškolská činnosť môže byť úspešná iba vtedy, keď prebieha v hygienicky nezávadnom prostredí a keď prizerá na stupeň vyspelosti jednotlivých vekových skupín detí /8, 13, 22, 23, 31/. Správne organizovaný režim žiaka sa zakladá na pravidelnom opakovaní určitých činností, čím sa umožňuje vytváranie osožných návykov u detí. Výhodou správneho a pravidelného opakovania sa týchto zložiek a ich vzájomného striedania je, že organizmus sa na každú činnosť môže vhodne pripraviť, takže pracuje presnejšie a s menšou únavnosťou. Teda účelne striedame v priebehu dňa prácu s odpočinkom, jedlom, spánkom a pobytom na čerstvom vzduchu. Jedna činnosť z určitého súboru činností, pripravuje v nervovej sústave ďalšiu činnosť, ktorá sa potom vykonáva omnoho ľahšie. Správny režim dňa uľahčuje prácu žiakov a má veľký význam nielen v predchádzaní únave, ale aj chorobám vôbec.Jedným z najdôležitejších činiteľov, rozhodujúcich o vývoji dieťaťa, je jeho správna výživa. Základnou podmienkou je podávať deťom jedlá správneho zloženia a pravidelne, každý deň v tom istom čase. Podporuje sa tým včasná príprava tráviaceho ústrojenstva pre príjem jedla.Na každé jedlo máme svoj čas a jeme vždy pokojne, sústredíme sa len na potravu. Nepripustíme, aby dieťa pri jedle čítalo, alebo bolo ináč vyrušované.Najúčelnejšie je stravovať sa 4–5 ráz denne. Dôležité sú raňajky, ktoré majú byť výdatné: mliečny nápoj, chlieb, maslo, syr, vajíčka. Nedopustme nikdy, aby sa dieťa pri raňajkovaní ponáhľalo.Aj pri ďalších jedlách treba zachovávať pravidelnosť a sústavnosť. Desiata býva okolo desiatej, obed o 13. hodine, olovrant o 15,30 a večera okolo 18. hod. Keby sme hodiny stravovania museli posunúť, vždy treba zachovávať náležite dlhé prestávky medzi jednotlivými jedlami.Staršie deti majú vždy pomáhať pri obsluhe, nákupoch, prípadne iných domácich prácach /upratovanie, umývanie riadu/.Ďalším dôležitým činiteľom v dennej životospráve dieťaťa je pobyt na čerstvom vzduchu a telesná výchova. Jej úlohou je okrem iného podporovať vývoj pohybových schopností dieťaťa a zvyšovať odolnosť proti chorobám. Tomu cieľu slúžia telesné cvičenia, otužovanie a zdravotné návyky.Telesné cvičenia sa skladajú z pohybových hier a cvikov. Získavajú sa nové skúsenosti a precvičujú sa svalové skupiny, ktoré potrebujú posilnenie.V jednom slede vykonávané telesné cviky u menších detí nemajú presahovať 15 min., u starších trvajú asi 25 min.Cvičiť sa má v čistom, bezprašnom ovzduší alebo v dobre vyvetranej miestnosti. Účelné sú ranné rozcvičky, vykonávané hneď po prebudení sa.Dieťa treba začať od útleho veku otužovať. Cieľom otužovania je navykať organizmus aj na menej priaznivé životné podmienky. Základné podmienky na otužovanie sú: vzduch – voda – slnko. Každé otužovanie sa má diať postupne a sústavne.Najprístupnejšie je otužovanie vzduchom. Každý deň – aj v zime – musí dieťa stráviť vonku na čerstvom vzduchu, pri primeranom pohybe 2–3 hodiny.Treba pritom dbať na primerané oblečenie – najmä v lete na ľahký, vzdušný odev a v zime na teplé oblečenie a obuv.Otužovanie vodou sa vykonáva každodenne omývaním, prípadne sprchovaním, v lete kúpaním v prírode. Otužovanie začíname otieraním vlhkým uterákom. Neskoršie znižujeme teplotu vody a zväčšujeme povrch tela, vystavený účinkom chladnej vody. Telo vždy do sucha vyutierame.Veľmi zdravé je otužovanie slnkom. Blahodarný účinok ultrafialových lúčov slnka na organizmus dieťaťa je všeobecne známy. Dôležité je však postupné stupňovanie času slnenia a sústavné slnenie. Najprv sa možno slniť 2–3 minúty, neskoršie čas predĺžime na 15–20 minút.Z hľadiska zdravia je dôležité, aby si dieťa osvojilo zdravotné – hygienické návyky, lebo ho chránia pred ochorením. Sú to vlastne schopnosti ľahko vykonať úkon, ktorý spočiatku vyžaduje určité úsilie. Jedným z najdôležitejších osobných hygienických návykov je dôsledné umývanie rúk vždy pred jedlom a po použití záchodu. Pravda, ruky si umývame po každom ušpinení i po návrate zo školy. Na vštepenie tohto hygienického návyku nie je potrebný vodovod, stačí umývadlo, mydlo, uterák.Ďalším návykom osobnej hygieny je kýchať a kašlať do vreckovky. Zdravotných návykov je veľa a je správne si osvojiť hygienické návyky nielen v osobnej hygiene, ale aj v hygiene obliekania, výžive atď.Dieťa, ktoré chodí do školy predpoludním, po návrate zo školy sa naobeduje a ide na čerstvý vzduch. S domácou prípravou začneme okolo 16 hodiny.Domácu prípravu žiaka zaraďujeme do denného programu tiež pravidelne v tú istú hodinu. Dieťa má mať svoj kút, kde sa môže pokojne, nikým nerušene učiť. Treba dbať na správne osvetlenie tohto miesta.Domáce úlohy žiaka I. triedy majú trvať zvyčajne 1/2 hodiny, vo vyšších triedach 2 hodiny denne. Po 45-minútovej práci treba urobiť – tak isto ako v škole – krátku prestávku v práci. Nadmerné zaťažovanie žiaka domácimi úlohami ukracuje ho o pobyt na čerstvom vzduchu, o osobné voľno a spánok.Žiak sa nikdy ani v období prípravy na skúšku nemá učiť neskoro večer, lebo vieme, že pravidelný a dostatočný výdatný spánok je nepostrádateľný pre zdravie dieťaťa.Dieťa má spať v lete pri otvorenom obloku, v zime vo vyvetranej miestnosti.Dĺžka spánku sa spravuje podľa veku žiaka. Je ľahké si zapamätať, že 10-ročné dieťa má spať približne 10 hodín. Mladšie o hodinu viac, staršie o hodinu menej. Žiaci vyše 16-roční spia aspoň 8 hodín.Dieťa sa má prebúdzať pravidelne každý deň v tú istú hodinu, ale vždy tak, aby malo dosť času na prípravu do školy a na výdatné raňajky. Po prebudení sa neprevaľuje v posteli, ale hneď vstane. Podhlavník a perinku rozloží, aby sa posteľná bielizeň vetrala.Dieťa sa má ráno umývať vždy do pol pása vyzlečené, mydlom a vodou.Uterákom sa dobre osuší.Umýva si zuby vlastnou zubnou kefkou a pastou.Očeše sa hrebeňom.Oblečie sa samostatne, presvedčí sa, či má čistú vreckovku a šaty, či sú čisté topánky. Potom sa v pokoji a výdatne naraňajkuje.Zavčasu ide do školy.Po ulici ide obozretne.Pred vstupom do školy si starostlivo očistí topánky a pred vstupom do triedy sa prezuje.V škole vyučovacia hodina je základnou zložkou denného programu. Žiak má sústredene sledovať vyučovanie a dávať pozor na výklad učiteľa.Prestávky medzi jednotlivými vyučovacími hodinami treba využiť na odstránenie únavy, ktorá je prirodzeným dôsledkom každej pracovnej činnosti. Rýchle mizne pri prerušení práce zotrvaním v pokoji, alebo pri zmene činnosti, prechádzke, hre.Teda aj v škole sústavne striedame školskú prácu s odpočinkom. Sú to prestávky, ktoré slúžia na odstránenie únavy a obnovenie normálnej činnosti nervových buniek. Organizmus školáka sa pri pohybe alebo hre pod kontrolou pedagóga na čerstvom vzduchu osvieži.Aby sa žiaci príliš neunavili, pedagógovia zaradili v rozvrhu hodín do prvej polovice vyučovania predmety ťažšie /matematiku, cudzie reči, fyzika/, kým ku koncu vyučovania predmety ľahšie /spev, kreslenie, ručné práce, telocvik/. Pri sledovaní výkonnosti vyššej nervovej činnosti sa zistilo, že najproduktívnejšia je druhá a tretia vyučovacia hodina.Zo školy ide žiak rovno domov. Po príchode si hneď umyje ruky a prezlečie sa.Po obede do 16 hodiny má voľno, ktoré využije na pobyt a pohyb v prírode.Po olovrante sa venuje príprave na druhý deň, potom má opäť voľno do večere. Po večeri si číta, alebo sa venuje pokojným hrám.Pred 20 hod. sa začne dieťa pripravovať na spánok. Samostatne sa vyzlečie a odev poukladá v poriadku na stoličku vedľa postele.Ani v skúškovom období sa žiak nesmie pripravovať, učiť sa v noci, na úkor spánku. Iba pevným zachovaním režimu dňa bude dieťa na skúške pokojné a čerstvé. Nadmerné preťažovanie nervovej sústavy žiaka má za následok len oslabenie činnosti nervových buniek.Dieťa sa pred spaním umyje podľa možnosti teplou vodou, sprchou – lebo cez celý deň sa zašpinilo. Dôležité je umyť si spodnú časť tela a nohy. Tam, kde niet kúpeľne, postačí detská vanička a hrniec vody.Nezabudnúť na umytie zubov – večer je to najdôležitejšie. Pred uložením sa do postele ide dieťa na záchod a potom pravidelne ide spať v tú istú hodinu každý deň – najlepšie o 8 hod. večer.Nedele a prázdniny slúžia na vyrovnanie prevažne sedavého spôsobu života v škole, preto treba čo najviac času venovať pobytu na čerstvom vzduchu.Aj cez prázdniny treba dôsledne zachovávať čas spánku.Aj vtedy chodí žiak spať pravidelne v tú istú hodinu a tak isto pravidelne vstáva a zachováva jednotlivé časy jedenia.Vidíme teda, že jednou z najdôležitejších metód výchovného procesu a jednou zo základných hygienických požiadaviek od najútlejšieho veku dieťaťa je správny denný režim – životospráva. Pri jeho zostavovaní zabezpečíme teda pravidelné časové zaradenie hlavných jedál, hlavných období školskej a mimoškolskej práce a dostatočne dlhého času na spánok a pobyt na čerstvom vzduchu. Takto získame všetky predpoklady na uchovanie zdravia žiaka, jeho dobrý telesný vývoj a duševný rozvoj. Dieťa bude mať dobré vysvedčenie a bude medzi prvými na ihrisku. Prispejeme na kladné formovanie jeho charakteru, poriadkumilovnosti a jeho sebaovládania.׋›Životospráva školákaVýrobceDBratislavaRok1959Délka58 okénekAutor kresebBachan KurtAutor textuHanzal Štefan MUDr.PředlohaZDRAOznačení2948Další diafilmy výrobceDomica - jeskyně pračlověka II.SoustruhyPoznávání III.Z historie slovenského hornictví I. Od pravěku po kapitalizmus
