Zemepis Slovenska - Rekreácia a turistika II.Chata Erika vo východnej časti Slovenského rudohoria: Vo východnej časti Slovenského rudohoria, ktoré má krásnu a pomerne turistami málo navštevovanú prírodu, stojí chata Erika pod Kojšovou hoľou s dobrým terénom na lyžovanie.+27Pohľad na chatu na Veľkom Čingove: Slovenský raj svojou krásou láka turistov z celej našej vlasti. Pri vstupe doň vyrastá na Veľkom Čingove celá dedina chát. Na obrázku vidíme dve z nich.Pred vchodom do Domice: Slovensko je jednou z najbohatších krajín na jaskyne. Mnohé z nich sú priam klenotnice čudesných tvarov krápnikových, ktoré po tisícročia vytvára pod zemou voda vo vápenci. Jaskyne sú jedným z krasových javov. Sú cieľom mnohých turistov a celých zájazdov, ktoré obdivujú tento pozemný svet. Na obrázku máme záber spred vchodu jednej z najkrajších jaskýň Domice.Pohľad na stĺp víťazstva v Klenotnici v Domici: Na obrázku vidíme stĺp víťazstva v tzv. Klenotnici, ktorá je skutočne pokladom čo do množstva a krásy krápnikov a krápnikových tvarov.Pozemná rieka Styx: Jaskyne vytvorila presaková voda a pozemná rieka Styx ktorú vidíme na obrázku. Táto rieka preteká ďalej maďarskou časťou jaskyne Baradla. Celkove táto sústava jaskýň je dlhá 21 km. Okrem nej v Slovenskom krase sú ešte Gombasecká a Ardovská jaskyňa, Silická Ľadnica a mnoho ďalších. Najväčšou priepasťou v tejto krasovej oblasti je priepasť Barazdaláš (hlboká 182 m).Dobšinská ľadová jaskyňa, pohľad na hlavnú časť jaskyne: V krase Spišského rudohoria pri údolí Hnilca je Dobšinská ľadová jaskyňa, zvláštnosť, ktorú navštevujú aj zahraniční hostia.Pohľad na Demänovskú dolinu: V úzkej Demänovskej doline možno pozorovať krasové zjavy. Na obrázku je pohľad na Demänovskú dolinu, kde je najrozsiahlejšia sústava jaskýň v našej vlasti.Pohľad na časť Ružovej sieni v Demänovských jaskyniach: Na obrázku vidíme Leknové jazierko v Ružovej sieni s rokokovou tanečnicou, ako ho nazvala fantázia človeka pri obdivovaní tejto podzemnej krásy.Stalagmitový lesík: V jaskyniach od stropu narastajú krápniky zvané stalaktity. Proti nim od zeme narastajú stalagmity. Ich krásnu skupinu v Snežnom dome v Demänovských jaskyniach nazvali Stalagmitovým lesíkom. Krápniky tvoria stĺpy, keď sa spoja, závesy a rôzne iné tvary. Krápniky sú sfarbené.Archeologické vykopávky na Lupke pri Nitre: Územie Slovenska bolo už v najstaršej dobe osídlené človekom. Stopy po tomto osídlení nachádzame na početných miestach. Na obrázku vidíme archeologický nález na Lupke pri Nitre, upravený už v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre, kde sa všetky cenné archeologické nálezy sústreďujú. Z nich vedci usudzujú na ich starobu a spôsob života najstarších obyvateľov Slovenska.Pohľad na vykopávky na Nitrianskom Hrádku: Na obrázku vidíme archeologické vykopávky na Nitrianskom Hrádku. Je to miesto, ktoré bolo obývané trvalejšie, lebo tu bol nasypaný val, ktorý chránil pred útokom nepriateľa. Nad sebou je tu viac kultúrnych vrstiev.Zrúcaniny Devína: Hrady boli stavané ako sídla veľmožov a opevnené miesta, ktoré na tú dobu spoľahlivo chránili ich obyvateľov. Stavali ich na dobre chránených, ťažko prístupných miestach a pri dôležitých cestách. Z nich sa dobre kontrolovalo široké okolie. V dávnej minulosti sa stráca založenie hradu Devín, o ktorom sú zprávy písomné až 9. stor. teda z doby Veľkomoravskej ríše. Bol vybudovaný na poslednom výbežku Malých Karpát na našom území, pri sútoku Moravy s Dunajom.Pohľad na bratislavský hrad: Postavenie bratislavského hradu sa stráca v dávnej minulosti. Rímania tu mali strážnu stanicu v dobe Veľkomoravskej ríše je už významným. hradom. Bol mnohokrát prestavovaný. Za bojov Husitov na Slovensku na tomto hrade mal schôdzu Žigmund s Prokopom Veľkým. V miestnostiach hradu bolo mnoho historických stretnutí. Dnešnú podobu dostal v 17. stor. Roku 1811 hrad vyhorel posledný raz. Dnes ho renovujú a budú v ňom umiestnené kultúrne inštitúcie.Zámok v Smoleniciach: Smolenický zámok je v listinách spomínaný od XIV. stor. Zo starého hradu sa len veľmi málo zachovalo. Jozef Pálfy dal dnešný smolenický zámok s veľkým nákladom postaviť podľa vzoru anglických zámkov. Bol dokončený úplne až po druhej svetovej vojne. Dnes slúži Slovenskej akadémii vied. Tu sa konajú početné vedecké konferencie.Detail z hradu Červený Kameň pri Častej: Hrad Červený Kameň, ktorého časť hradného múru vidíme na obrázku, pochádza z XIII. stor. Jeho pevná stavba odolala zhubnému vplyvu času. Dnes sú v ňom bohaté vedecké a umelecké zbierky s knižnicou a archívom.Zrúcaniny Čachtického hradu: Povestný Čachtický hrad v XIV. storočí už stál. O jeho založení sa zprávy nezachovali. Pripomína nám hroznú Alžbetu Báthoričku (Čachtickú paniu), ktorá tu žila v XVII. storočí.Zrúcaniny hradu Beckov: Počiatky hradu sa nedajú zistiť. Jedna z povestí hovorí, že ho dal postaviť veľmož Ctibor na žiadosť svojho dvorného šáša Becka. V prvej polovici XVIII. stor. vyhorel a odvtedy jeho múry ohlodáva zub času.Pohľad na Trenčiansky hrad: Mohutným dojmom pôsobí trenčiansky hrad, vypínajúci sa na vápencovom brale nad Trenčínom. Na tomto brale je vyrytá najstaršia písomná pamiatka (z r. 179 n. l.) v našej vlasti. Je z dôb pobytu rímskych vojsk na našom území. Hrad stál už pred príchodom Maďarov. Najslávnejšie dejiny prežil v XIII. a zač. XIV. stor., keď tu sidlil aj Matúš Čák. Koncom XVIII. stor. hrad vyhorel. Dnes sa čiastočne renovovala jeho hlavná veža.Pohľad na Nitriansky hrad: Nitriansky hrad bol sídlom slovanského kniežaťa. Jeho vznik sa stráca v minulosti. Tu stál prvý kresťanský kostol v strednej Európe. Za povstania Fraňa Rákoczyho II. na zač. 18. stor. hrad bol poškodený. Dnes je tu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.Bojnický zámok: Bojnický zámok vyčnieva malebne nad romantickou krajinou, ako vidno na obrázku. Prvá historická zpráva o ňom pochádza zo začiatku XII. stor. Dnešnú podobu získal prestavbou, ktorá bola ukončená r. 1910. Dnes je tu archív a knižnica, ktoré slúžia vedeckým účelom.Pohľad na Bytčiansky zámok: Počiatky bytčianskeho zámku sú nám neznáme. Zprávy o ňom sú z XIII. stor. Na zámku sa zachovali podlubia s freskami. Je úplne zachovaný.Pohľad na zrúcaniny hradu Strečno: Nad úzkou tiesňavou priervy Váhu cez Malú Fatru čneju zrúcaniny hradu Strečno, strážcu starej cesty popri Váhu na východné Slovensko a do Poľska. O jeho vzniku vieme málo. Údajne ho postavil Matúš Čák. Vyhorel a bol rozbúraný koncom XVII. stor. Za Slovenského národného povstania bol svedkom tvrdých bojov s nemeckými fašistami.Oravský zámok — pohľad od rieky Oravy z juhu: Oravský zámok čnie na brale nad bystrou Oravou v strede doliny, ktorou kedysi išla obchodná cesta do Poľska. Pyšný, nepremožný je perlou medzi hradmi a zámkami našej vlasti. Vidíme ho čnieť nad riekou Oravou, pohľad z juhu.Pohľad na Oravský zámok od západnej strany: Prvú písomnú zprávu o ňom máme z roku 1267. Prechádzal do majetku rôznych veľmožov. Roku 1800 bol poškodený požiarom. Po oprave a renovovaní nadobudol dnešnú podobu. V prostrednom hrade je 70 m hlboká studňa. Dnes zámok slúži kultúrnym účelom. Je v ňom Oravské múzeum.Hrad v Slovenskej Ľupči: Prvé písomné pamiatky o hrade Slovenská Ľupča, ktorý vidíme na obrázku, sú z XIII. stor. Prechádzal do majetku rôznych rodov, až sa stal zas kráľovským majetkom a od konca XIX. stor. bol v ňom sirotinec. Dnes je tu detský domov.Zvolenský zámok: Zvolenský zámok bol založený v XIV. storočí. V ňom sídlil aj český a husitský vodca Ján Jiskra z Brandýsa, ktorého Alžbeta povolala do Uhorska chrániť záujmy jej syna Ladislava Pohrobka. Ján Jiskra odtiaľ dobyl okolité hrady a stal sa pánom veľkej časti Slovenska. Po ňom sa na zámku zdržiaval aj Matej Korvín, čo zachycuje vo svojej krásnej básni Detvan Andrej Sládkovič. Zámok potom prechádzal do vlastníctva rôznych rodov. Od začiatku XIX. stor. ho prevzal štát. Dnes je renovovaný a je v ňom múzeum.Haličský zámok: Prvé zprávy o haličskom zámku, ktorý vidíme na obrázku sa nám zachovali z polovice XV. stor. Je dodnes zachovaný. Je vzácnou umeleckou pamiatkou. Dnes je v ňom umiestnená obrazáreň a slúži kultúrnym účelom Haliča.׋›Zeměpis Slovenska XVI. rekreace a turistika 2VýrobceDBratislavaRok1961Délka31 okénekAutor kresebJendeková, Záchenský, BachanAutor textuManica Dušan, Roško P.PředlohaZEMPOznačení2663Další diafilmy výrobceTepny spolupráce V. Dunajská tepnaSlovenské národní obrození II. Vrchol národního obrození 1830-1849SlunceSlovensko 1948 - 1973 XI. Strojírenství a chemie
