Zemepis Slovenska – Vodopis SlovenskaMapa hôr a riek: Rieky Slovenska patria k dvom úmoriam: k Čiernemu moru a k moru Baltickému. Do úmoria Baltického mora patrí Poprad s Dunajcom, ktoré sa stekajú na území Poľska a sú prítokom Visly. Do Čierneho mora odvádza rieky zo západného a stredného Slovenska ako svoje prítoky Dunaj. Východoslovenské rieky odvádza do Dunaja už mimo nášho územia rieka Tisa. Smer hlavných tokov riek, ako je vidno na mape, v hornej časti určujú smery pohorí. Len čo opúšťajú rieky hornatý kraj, menia svoj tok v nížinách zhruba južným smerom, ktorým sa celkove zvažuje naše územie.+37Dunaj – pohľad na koryto na našom území: Na juhozápade Dunaj čiastočne preteká naším územím (pri Bratislave) a čiastočne tvorí hranicu medzi nami a Maďarskom. Náš úsek Dunaja je dlhý 172 km od Devína, kde priteká na naše územie, až východne od Štúrova (pri maďarskom meste Szob), kde naše územie opúšťa. Pod Bratislavou sa vetví na Veľký a Malý Dunaj a tak vytvára Žitný ostrov. Tieto dve ramená sa opäť spájajú pri Komárne. Šírka koryta je pohyblivá a na našom území sa pohybuje od 200 m nad Bratislavou až po 700 m (pri Štúrove). Jeho stredný tok je tu ešte pomerne prudký, čo nepriaznivo vplýva na plavbu proti prúdu. V zime na krátku dobu zamŕza. Tvorí ostrovy a na jeho brehoch rastú rozsiahle lužné lesy.Rieka Morava pred ústím: Prvým prítokom Dunaja na našom území je Morava, ktorá sa doň vlieva pod staroslávnym Devínom. Pohľad na ňu vidíme neďaleko pred jej ústím.Sútok Malého Dunaja s Dudváhom: Potoky juhovýchodných svahov Malých Karpát, čiastočne i Myjavskej pahorkatiny sa vlievajú do Dudváhu. Na obrázku vidíme sútok Dudváhu (vpravo) s Malým Dunajom a po oboch brehoch rozsiahle lužné lesy.Mapa vážskych stupňov: Naším územím preteká celým tokom najdlhšia rieka Slovenska Váh (390,4 km). Jeho prudký tok v hornom a strednom toku bol spomalený výstavbou hydroelektrární, tzv. vážskymi stupňami, ktoré sú väčšinou dobudované a už skoro bude plne využitá vodná energia. Na mapke vidíme vyznačené vážske stupne. Vybudovaním priehrad na Váhu využíva sa nielen lacná energia, ale zabránilo sa aj povodniam. Okrem toho upravuje sa tok Váhu, aby bol splavný pre menšie riečne lode až po Žilinu.Váh pri Strečne: Váh má dva pramene. Pod Kriváňom pramení Biely Váh a pod Kráľovou Hoľou – Čierny Váh. Pri Kráľovej Lehote sa stekajú. Váh potom tečie Liptovskou kotlinou a prediera sa miestami úzkymi údoliami. Prerazil si cestu cez Malú Fatru. Na snímke vidíme koryto Váhu pri Strečne v Malej Fatre, ktorým je toto pohorie predelené na južnú a severnú vyššiu skupinu.Jazero na Oravskej priehrade: Najväčším pravým prítokom Váhu je Orava. Oravu v hornom toku prehradili a tak sa vytvorilo naše najväčšie umelé jazero (36 km²). Jazero zadržuje vody v období zrážok, čím sa zabraňuje povodniam. Zachytená voda sa vypúšťa v období sucha a nedostatku zrážok a tak pomáha udržovať vyššiu hladinu Oravy i Váhu. Zabezpečuje dostatok vody i v dobe sucha pre vážske hydroelektrárne.Oravská priehrada: Voda z priehrady už pri výtoku sa využíva na výrobu elektriny v hydroelektrárni postavenej pod priehradným múrom.Orava v strednom toku pri Mokradi: Rieka Orava preteká údolím medzi Oravskou Magurou a Chočským pohorím. Vidíme ju v jej strednom toku. Je dlhá 111,3 km.Vtok Oravy do Váhu pri Kraľovanoch: Na snímke vidíme vtok Oravy (na obrázku vľavo) do Váhu pri Kraľovanoch.Ústie Turca do Váhu: Turčianskou kotlinou preteká rieka Turiec, ktorá sa vo Vrútkach vlieva z ľavej strany do Váhu. Tento sútok vidíme na obrázku. Rieka Turiec je vpravo.Sútok Váhu s Kysucou: Rieka Kysuca (65 km) v hornom toku preteká údolím medzi Moravsko-sliezskymi Beskydami a Javorníkom, ktoré na severe obteká a stáča sa na juh. Jej ústie do Váhu pri Žiline vidíme na obrázku.Ostroh sútoku Kysuce a Váhu: Na tomto obrázku vidíme ostroh, ktorý tvorí Kysuca pri vtoku do Váhu. Jej široké koryto sa v čase dažďov a topenia snehu rýchlo naplňuje vodou a vylieva sa. Vtedy zapríčiňuje podstatné zvýšenie hladiny Váhu.Jazero na Nosickej priehrade: Na strednom toku Váhu bola vybudovaná Nosická priehrada, za ktorou sa vytvorilo niekoľko kilometrov dlhé jazero. Tu sa zadržuje voda, ktorá sa využíva na výrobu elektriny, ale hlavne na regulovanie stavu vody v strednom a dolnom toku Váhu. Zabezpečuje sa tak dostatok vody pre nižšie vybudované hydroelektrárne na Váhu aj v dobe sucha, zabezpečí sa budúca plavba po Váhu a zabraňuje sa ničeniu povodňami.Hydroelektráreň v Novom Meste n./Váhom: Pre využitie Váhu muselo sa často vystavať nové riečište, ktorým sa vody Váhu privádzajú k hydroelektrárňam. Na novom riečišti je vybudovaná aj hydroelektráreň v Novom Meste n./Váhom, ktorú vidíme na obrázku.Vtok Váhu do Dunaja: Pri Kolárove sa Váh steká s Malým Dunajom. Potom z ľavej strany prijíma nad svojím ústím rieku Nitru a pri Komárne sa vlieva do Dunaja, čo vidíme na obrázku.Priehrada pri Rudne n./Nitrou na hornom toku Nitry: Nitra (dlhá 220 km) pramení v Malej Fatre pod Kľohom. Na jej hornom toku vodu zachytáva pri Rudne n./Hronom priehrada. Vytvára sa tak priehradné jazero, ktoré vidíme na obrázku. Preteká Nitrianskou pahorkatinou a Podunajskou nížinou. Pred ústím do Váhu z ľavej strany priberá Žitavu.Meandre Hronu v hornom toku: Rieka Hron (289,8 km dlhá) pramení pod Kráľovou hoľou. V hornom toku tvorí typické meandre, ako to vidno na obrázku.Priehrada na rieke Slatine pri Zvolene: V strednom toku pri Zvolene z ľavej strany sa vlieva do Hrona Slatina. Na nej je pri Zvolene postavená malá priehrada, ktorú vidíme na obrázku.Vtok Hronu do Dunaja: Hron východne od Štúrova sa vlieva do Dunaja. Na obrázku je zachytený vtok Hronu (vpravo) do Dunaja. V pozadí je Ostrihomská katedrála na maďarskom brehu Dunaja.Sútok Rimavy s Rimavicou: Ďalej na východ do Dunaja vteká rieka Ipeľ prameniaca v Slovenskom rudohorí. Na strednom a dolnom toku tvorí hranice medzi ČSSR a Maďarskom. Na východ od nej už rieky patria do povodia Tisy. Prítokom Slanej je Rimava, ktorej nenápadný sútok s Rimavicou pri Rim. Bani vidíme na snímke.Údolie Slanej: Rieka Slaná pramení pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria Stolicou. Vlieva sa do Tisy. Preteká Juhoslovenským krasom, v ktorom si vymyla kaňonovité údolie. Pohľad na jej tok v tomto úseku vidíme na obrázku.Hnilec: Pod Kráľovou hoľou pramení Hnilec, ktorého časť toku Stratenou dolinou vidíme na obrázku. Pri Margecanoch sa vlieva do Hornádu (186 km). Je najväčšou východoslovenskou riekou.Priehrada na Hnilci: Na obrázku vidíme priehradu na Hnilci, ktorej vody sa spádovým kanálom odvádzajú do dobšinskej hydroelektrárne. V dobe nízkeho stavu voda sa prečerpáva späť do priehrady. Vteká do Slanej.Sútok Torysy s Hornádom: Do Hornádu sa vlieva z ľavej strany niekoľko východoslovenských riek. Na obrázku vidíme vtok Torysy do Hornádu za zvýšeného stavu hladiny.Vtok Olšavy do Hornádu: Na obrázku vidíme vtok Olšavy do Hornádu tiež za zvýšeného stavu hladiny vody. Vtok je južnejšie od sútoku Torysy s Hornádom. Potom Hornád opúšťa našu vlasť a na území Maďarskej ľudovej republiky vteká do Tisy.Sútok Laborca s Latoricou: Južné svahy Poloníckych Karpát odvodňuje Laborec. Na Východoslovenskej nížine vteká doň zľava Latorica. Pohľad na tento sútok je na obrázku.Pohľad na Bodrog pri Strede n./Bodrogom: Pri Zemplíne z pravej strany vteká do Laborca Ondava. Od tohto sútoku sa už rieka menuje Bodrog, ktorý na našom území má len 16,1 km dlhý tok. Na obrázku je jeho koryto pri Strede n./Bodrogom. Tam, kde Bodrog opúšťa naše územie, je najmenšia nadmorská výška u nás, len 94 m nad morom.Rieka Poprad – pohľad na koryto: Veľmi bystrá, dravá rieka Poprad pramení vo Vysokých Tatrách a tečie do Poľska. Patrí do úmoria Baltického. Na obrázku je pohľad na jej koryto pod Ľubovnianskou vrchovinou.Dunajec v Pieninách: Dunajec si predral cestu Pieninami, ako vidíme na obrázku pred jeho vtokom do Pienin, ktoré sú v pozadí (pri Červenom Kláštore). Na poľskom území sa vteká s Popradom. Vlieva sa do Visly a tak do Baltického mora. Z Baltického mora v dobe trenia prenikajú proti prúdu riek do horských tokov lososy. Tak sa dostávajú aj k nám po spomínaných riekach.Popradské pleso: Vo Vysokých Tatrách je mnoho ľadovcových jazier. Tu ich volajú plesá alebo morské oká. Dolné plesá vytvorili ľadovce tak, že čelná moréna zahradila odtok topiaceho sa ľadovca. Sú to morénové ľadovcové jazerá, ako je Popradské pleso, ktoré vidíme na obrázku, a Štrbské pleso.Štrbské pleso: Štrbské pleso taktiež vidíme na obrázku. Ak ho navštívite, lebo je veľmi vyhľadávané nielen chorými, ale aj turistami a rekreantmi, všimnite si, kde je morénou zahradené (pri stanici).Päť spišských plies – pohľad zo sedla pod Lomnickým štítom: Ľadovcové jazerá vo vyšších polohách Tatier vznikli tak, že ľadovce vyhĺbili do skalného podkladu panvy, ktoré roztopené ľadovce naplnili vodou. Takéto panvy voláme kary a preto karové ľadovcové jazerá. Takýmito je aj Päť spišských plies, ktoré vidíme na obrázku. Voda v nich sa doplňuje z topiaceho sa snehu. Vyparovanie vody je tu malé, lebo vo vysokých polohách nebývajú horúčavy, ale väčšinou nízke teploty.Malé studenovodské vodopády: Z topiaceho sa snehu i z odtokov plies vytekajú pramienky, ktoré sa spájajú v bystrinu strmo sa rútiacu po prudkom údolnom svahu do doliny. Tvrdý podklad riečišťa tu húževnato odoláva činnosti tečúcej vody a preto sa rúti do údolia vodopádmi. Na snímke vidíme pohľad na Malé studenovodské vodopády.Senecké jazerá – pohľad: Jazerá vznikajú aj umele, činnosťou človeka. Spomínali sme Oravskú a Nosickú priehradu. Na obrázku vidíme Senecké jazerá pri Bratislave, ktoré vznikli bágrovaním piesku. Jamy takto vzniknuté naplnila spodná voda.Jurský šúr – pohľad na jazero: Pri Bratislave na severovýchod bolo jazero, ktoré postupne sa vysušovalo a tvorilo močaristú oblasť pri Jure pri Bratislave. Umelým odvodnením sa táto oblasť vysušila. Zahradením časť jazera sa udržala ako rezervácia. Vidíme ju na obrázku. Táto oblasť má vzácne rastlinstvo.Pohľad na Počúvalské jazero: V niektorých starých banských oblastiach opustené bane sa prepadli a na povrchu sa vytvorili poklesy, ktoré vyplnila voda. Vznikli jazerá. Takýmto jazerom je v Štiavnických horách milovníkmi prírody vyhľadávané Počúvalské jazero, ktoré vidíme na obrázku.׋›Zeměpis Slovenska IV. Vodopis SlovenskaVýrobceDBratislavaRok1961Délka41 okénekAutor kresebJendeková, Záchenský, BachanAutor textuManica Dušan, Roško P.PředlohaZEMPOznačení4887Další diafilmy výrobcePamátky Horní Spiše II.Hygiena výroby, zpracování a prodeje mlékaCharakteristické rostliny a živočichové druhohor II.Štúr Ľudovít II.
