Vznik Komunistickej strany ČeskoslovenskaProti politike pravicových vodcov sociálnodemokratického hnutia v Československu sa jednoznačne postavili revolučné sily politicky organizovaného proletariátu. Pod vedením dr. Bohumíra Šmerala a Antonína Zápotockého sa formovala marxistická ľavica v českej časti sociálnodemokratickej stranyDňa 7. decembra 1919 marxistická ľavica prijala Programové vyhlásenie a konštituovala sa ako samostatný útvar v Československej sociálnodemokratickej strane robotníckej+23Najuvedomelejšia časť nemeckých robotníkov v Československu sa zomkla okolo ľavice, vedenej Karolom KreibichomNa Slovensku sa ľavica sociálnodemokratickej strany sformovala okolo Marka Čulena a Jozefa Schiffela a na Košickej konferencii v júni 1920 prihlásila sa k zásadám Komunistickej internacionályOd 19. júla do 7. augusta 1920 prebiehal v Moskve II. kongres Komunistickej internacionály. Na základe Leninovho návrhu prijal 21 podmienok pre vstup revolučných strán jednotlivých krajín do Komunistickej internacionály. II. kongres KI stal sa mocným impulzom v zápase za vytvorenie komunistickej strany aj v ČeskoslovenskuProgram marxistickej ľavice čs. sociálnodemokratickej strany prijala zdrvujúca väčšina sociálnych demokratov v ČeskoslovenskuDňa 19. septembra 1920 sa 117 delegátov konferencie slovenských organizácií sociálnej demokracie rozišlo s pravicovými vodcami a len 11 delegátov obraňovalo reformistickú politiku vedenia strany. Na XIII. zjazde Československej sociálnej demokracie 25.—28. septembra 1920 sa vytvorila samostatná Československá sociálnodemokratická strana robotnícka (ľavica), ktorá legálne prevzala majetok strany i Lidový důmPravicoví vodcovia sociálnej demokracie so súhlasom buržoázie a za podpory jej brachiálnej moci rozhodli sa zabrániť prechodu zdrvujúcej väčšiny politicky organizovaného robotníctva na pozície komunizmu. Keď za asistencie polície a četníctva obsadili sídlo ľavice — Lidový dům, revoluční robotníci odpovedali 9. decembra 1920 generálnym štrajkomSprávy z novín o priebehu generálneho decembrového štrajkuMapka hlavných stredísk protestných akcií robotníctva proti zabraniu Lidového domuZápas za vytvorenie revolučnej strany robotníctva vstúpil do záverečnej etapy. Dňa 16. januára 1921 zišiel sa v Ľubochni zjazd ľavice sociálnodemokratickej strany na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine, ktorý sa prihlásil k 21 podmienkam pre vstup do Komunistickej internacionályZa politiku Komunistickej internacionály a za vytvorenie Komunistickej strany Československa sa jednoznačne postavila revolučná mládežV dňoch 12.—15. marca 1921 vznikla komunistická strana nemeckého proletariátu v českých krajináchČlenská legitimácia príslušníka ľavice sociálnodemokratickej stranyPrvomájové demonštrácie sa niesli v znamení internacionálneho zjednocovania robotníctva za politiku Komunistickej internacionály a za urýchlené vytvorenie KSČ. Prvý máj 1921 v Banskej BystriciPrvomájová demonštrácia na VrútkachPrvý máj 1921 v LeviciachBudova bývalého Národného domu v Prahe-Karlíne, v ktorom sa 14.—16. mája 1921 zišiel XIV. zjazd Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej (ľavice), ktorý vošiel do dejín ako ustanovujúci zjazd KSČDelegáti ustavujúceho zjazdu KSČ a ukážka zo zjazdového protokoluRudé právo s referátom dr. B. Šmerala na ustavujúcom zjazde KSČPravda chudoby informovala pracujúcich na Slovensku o historickom význame vytvorenia KSČNa III. kongrese Komunistickej internacionály v dňoch 22. júna—12. júla 1921 v Moskve prijali KSČ do tejto medzinárodnej revolučnej organizácie s podmienkou, že sa urýchlene uskutoční zjednotenie všetkých komunistických oddielov v Československu.V dňoch 30. októbra—4. novembra 1921 sa zišiel v Prahe zlučovací zjazd KSČ. Vytvorila sa jednotná, na internacionálnych princípoch budovaná revolučná strana proletariátu ČeskoslovenskaLegitimácia člena KSČ׋›Vznik komunistické strany ČeskoslovenskaVýrobceDBratislavaRok1972Délka27 okénekAutor kresebŠoltýsová AnnaAutor textuPlevza Viliam Doc. Dr. CSc.PředlohaDJOBOznačení6203Další diafilmy výrobceZáklady výroby elektrického proudu I. DílLidové milice I.Novomeský LadislavČeši a Slováci v boji s fašismem IV. Československý zahraniční odboj