Výživa rastlín – I. diel+47Úvodný obraz pre vysvetlenie princípu výživy rastlín: Rastliny, podobne ako zvieratá, potrebujú pre svoj život určité látky, ktoré voláme živinami. Zvieratá prijímajú potrebné živiny krmom (vo forme ústrojnej), rastliny vo forme rôznych rozpustných solí (neústrojná forma) nachádzajúcich sa v pôde. Pôvodne sa myslelo, že látky, z ktorých sa skladajú, nachádzajú rastliny hotové v pôde. Dnes sa už bezpečne vie, že rastliny z pôdy prijímajú len rastlinné živiny, ktoré potom použijú na stavbu svojho vlastného tela.Rozdelenie rastlinných živín: Živiny, ktoré rastliny prijímajú pre svoju výživu, rozdeľujeme na dve skupiny: životodarné (biogénne) a stopové (mikroelementy). Životodarné živiny, ako už pomenovanie hovorí, dávajú život, sú bezpodmienečne potrebné pre vzrast rastlín. Keby čo len jedna z biogénnych živín vo výžive chýbala, rastlina by nerástla. Medzi životodarné živiny patrí: dusík, draslík, fosfor, vápnik, horčík, vodík, kyslík, uhlík, síra a železo. Stopové prvky nie sú bezpodmienečne potrebné pre rast rastlín, ale podmieňujú väčší vzrast, rastliny sú odolnejšie proti škodcom: celkove rastliny sú zdravšie a dávajú väčšie úrody. Z mikroelementov môžeme menovať sodík, kremík, hliník, mangán, bór, meď atď. Ich počet je zatiaľ neukončený.Príjem rastlinných živín: Rastliny prijímajú živiny listami, a to najmä uhlík. Ale pri postreku roztokmi živín prijímajú v malej miere aj ostatné živiny. Hlavnú časť živín prijímajú rastliny koreňmi z pôdy. Rastliny môžu prijať len také živiny, ktoré sú v pôdnej vlahe rozpustené. Nerozpustné formy živín musia najprv pôdnou činnosťou prejsť na rozpustné. Len tak ich môžu rastliny asimilovať. Nie všetky látky, ktoré tvoria pravé roztoky, sú rastlinami prijaté. Živiny neprijímajú rastliny v rovnakom množstve. Tu sa uplatňuje určitá výberová schopnosť rastlín vyberať si z roztoku len tie látky a v takom množstve, ako ich rastliny potrebujú.Príjem rastlinných živín koreňami: Hlavnú časť živín rastliny prijímajú koreňmi. Korene rastlín majú teda úlohu rastlinu v pôde upevňovať a prijímať živiny. Rastliny neprijímajú živiny celým svojím povrchom koreňov, ale len najjemnejšími korienkami, ktoré majú na povrchu jednobunkové útvary, obalené blanou a schopnosťou prepúšťať látky rozpustené vo vode. Rastlinné živiny z pôdy vnikajú do rastliny, ktorá ich premiesťuje do celého tela a používa na jeho výstavbu. Rastlina prijíma živiny z pôdy na princípe osmózy (tlak vyvolaný rozdielom koncentrácie živín).Príjem vzdušného dusíka vikokvetými rastlinami: Výnimku v prijímaní živín tvoria vikokveté rastliny. Tieto prijímajú dusík zo vzduchu za pomoci hrčkových baktérií, ktoré tvoria malé nádorčeky (hrčky) na koreňoch vikokvetých rastlín. Baktérie dostanú od rastliny potrebné živiny a ony zase rastlinám obstarajú zo vzduchu dusík. Takémuto spolužitiu hovoríme symbióza. Pre každý druh vikokvetých rastlín sú osobitné baktérie. Ak sa na niektorom pozemku dlho alebo vôbec nepestovali určité vikokveté rastliny, musí sa nimi pôda najprv naočkovať. Vikokveté rastliny obohatia pôdu až 100 kg dusíka na jeden hektár.Výmena dusíka vo výžive rastlín: Rastliny potrebujú dusík pri tvorbe bielkovín. Pri nedostatku dusíka sú rastliny nezelené, majú zakrpatený vzrast. Pri nadbytku dusíka zase rastú bujne, ľahko poľahnú, sú málo odolné proti škodcom a iným chorobám, stromy ľahko zamrznú. O prehnojení dusíkom sa hovorí, že plní stodoly a vyprázdňuje sýpky. Obilniny po prehnojení dusíkom obyčajne poľahnú a úroda zrna je malá. Na prehnojenie dusíkom je háklivý najmä jačmeň. Väčšie množstvo dusíka znesú len kŕmne rastliny.Význam draslíka vo výžive rastlín: Draslík je tvorcom rastlinných asimilátov (cukrov, škrobu, tuku). Na draslík budú mať najviac nárok rastliny, ktoré tvoria hodne asimilátov. Sú to napr. cukrová repa, zemiaky, melóny, vinič, rajčiaky, ľan, ovocné stromy. Pri nedostatku draslíka rastliny nevytvárajú asimiláty, pri nadbytku ho ukladajú v tele v prebytočnom množstve a zbytočne ho z pôdy odvádzajú.Význam fosforu vo výžive rastlín: Fosfor sa vo výžive rastlín uplatňuje ako faktor pri opeľovaní rastlín, pri nasadzovaní kvetov, plodonosných pukov. Dusík predlžuje dobu rastu, fosfor skracuje. Pri nedostatku fosforu rastliny nekvitnú, neopeľujú sa a teda nevytvárajú plody. Fosfor spolu s vápnikom tvorí akúsi kostru rastlín. Nedostatok fosforu vo výžive rastlín sa druhotne prejaví tým, že krm je chudobný na fosfor a teda menej hodnotný.Význam vápnika vo výžive rastlín: Vápnik má vo výžive rastlín dvojaký význam. Zlepšuje pôdne pomery pre rast rastlín a uplatní sa ako biogénna živina. Pôdu zlepšuje tak, že uvoľňuje rastlinné živiny, vytvára spolu s humusom pôdnu štruktúru, otupuje pôdnu kyslosť, vápnená pôda sa ľahšie obrába, pôda je biologicky činnejšia. V samej rastline vápnik otupuje rôzne kyseliny, ktoré sa v nej vytvorili. Pri dobrej výžive vápnikom je rastlina zdravá, odolná proti škodcom a poľahnutiu.Potreba jednotlivých živín: Zo životodarných živín rastliny najviac potrebujú dusík, draslík, fosfor a vápnik. Preto tieto živiny voláme živinami základnými. Prirodzená zásoba základných živín v pôde nestačí, musíme ju čas od času do pôdy dopĺňovať. Dopĺňujeme ju hospodárskymi a umelými hnojivami (takzvané prihnojovanie). Z jednotlivých základných živín čerpajú rastliny rôzne množstvo. Je to do určitej miery druhová vlastnosť. Okopaniny majú napr. všeobecne najväčší nárok na draslík, vikokveté rastliny na fosfor, trávy na dusík, olejniny na draslík a fosfor.Rozdelenie zdrojov živín: Hnojivá delíme na dve veľké skupiny: hnojivá hospodárske a hnojivá umelé. Hospodárske preto, lebo sa dorábajú na hospodárstve. Zaraďujeme k nim maštaľný hnoj, močovku, komposty, zelené hnojenie. Na hospodárske hnojivá máme v prvom rade pozerať ako na zdroj organických látok (humusu) a len v ďalšom ako na zdroj živín. Umelé hnojivá sú látky, ktoré obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín bez vedľajších škodlivých primiešanín. Zhruba ich delíme na dusíkaté, draselné, fosforečné a vápenaté. Jednotlivé druhy delíme ďalej podľa foriem živín.Zloženie maštaľného hnoja: Maštaľný hnoj obsahuje v priemere okolo 50–60% vody, 20% organických látok a skoro jedna desatina váhy pripadá na mikroorganizmy. Pri nepatrnej veľkosti mikroorganizmov sa ich v jednom kilograme hnoja nachádza až neuveriteľné množstvo. Zo živín maštaľný hnoj obsahuje pomerne najviac draslíka a dusíka. Na fosfor a vápnik je hnoj dosť chudobný. Okrem toho maštaľný hnoj obsahuje tzv. rastové látky, ktoré sú produktom žliaz s vnútornou sekréciou a podporujú rast rastlín.Poľné hnojisko: Každým dňom sa vyprodukuje v maštaliach veľké množstvo maštaľného hnoja. Ukladá sa na poľné alebo dvorné hnojiská. Ukladanie hnoja na poľné hnojisko má veľké prednosti: maštaľný hnoj neznečisťuje hospodárske dvory, lepšie sa dá rozdeliť práca s vývozom hnoja, netreba budovať nákladné dvorné hnojiská, lepšie sa využijú rozhadzovače hnoja, zamedzí sa šíreniu prípadných chorôb atď. Poľné hnojisko je jednoducho urovnaná a utlačená plocha priamo na hone, ktorý sa bude budúcim rokom hnojiť, najlepšie poblíž cesty a keď je možné, radšej na vŕšku ako v dolinke.Vývoz maštaľného hnoja na poľné hnojisko: Maštaľný hnoj sa denne vyváža na poľné hnojisko. Používajú sa na to vyradené ťažké voly alebo kone. Vývoz hnoja je zvlášť uľahčený, keď je vybudovaná poľná koľaj. Na poľnom hnojisku sa hnoj denne ukladá do blokov, podobne ako na dvornom hnojisku. Za veľmi nepriaznivého počasia a v čase veľkých prác na hospodárstve ukladáme maštaľný hnoj na dvornom hnojisku.Dvorné hnojisko: Aj keď je pravidlom ukladať maštaľný hnoj na poľnom hnojisku, každé hospodárstvo má mať vzorné dvorné hnojisko. Dvorné hnojisko sa dnes už nebuduje ako veľká a nákladná stavba, ale len ako jednoduchá betónová platňa, ktorá má byť nepriepustná a má mať odvod hnojovky. Betón pri budovaní hnojiska môže sa nahradiť kameňami, tehlou a škáry sa utesnia cementovou maltou. Je výhodné, keď sa hnojisko môže nachádzať v tieni stromov. Pre tento účel sú výhodné gaštany.Umiestnenie dvorného hnojiska: Dvorné hnojisko sa umiestňuje na severnej strane maštale. Je výhodné pre viac maštalí budovať jedno hnojisko. Na takto vybudované hnojisko sa skladuje maštaľný hnoj od všetkých druhov hospodárskych zvierat. Na dvorné hnojisko sa ukladá maštaľný hnoj v období veľkého pracovného vypätia na hospodárstve alebo v dobe dažďov, kedy sa pole nedá sprístupniť.Ukladanie hnoja do blokov „za tepla“: Maštaľný hnoj denne ukladáme do blokov na dvorné alebo poľné hnojisko. Maštaľný hnoj z jedného dňa uložíme do kocky, ktorej základ závisí od počtu dobytka, do výšky asi jedného metra. Uložený hnoj sa neutlačí. Za týchto okolností stúpa v ňom teplota a keď dosiahne 60–65° C, čo sa meria hroblovým teplomerom, kocka sa utlačí. Hnoj z druhého dňa sa uloží vedľa kocky z prvého dňa. Takto postupujeme po celej ploche hnojiska. Na spodnú vrstvu uložíme druhú, prípadne tretiu vrstvu.Ukladanie maštaľného hnoja za studena: Pri ukladaní hnoja „za studena“ po uložení do kocky hnoj ihneď utlačíme. V utlačenom hnoji teplota vystúpi asi na 35° C a pri tejto teplote sa potom hnoj rozkladá. Ukladanie „za studena“ má určité prednosti: je jednoduchšie a netreba pri ňom sledovať teplotu. Pri uložení „za tepla“ vytvorí sa v hnoji trvalejšia forma humusu, hnoj je rozložený už za 3 mesiace, vznikajú menšie straty na dusíku.Pohľad na vzorne uložený blok hnoja: Po uložení hnoja do celého bloku treba ho prikryť asi 15 cm vrstvou pôdy, ktorú získame vykopaním malého jarčeka okolo bloku hnoja. Jarček súčasne chráni blok pred prípadným podmokaním. Je dobre na blok hnoja vysadiť širokolisté rastliny, ako tekvicu, kŕmnu repu a pod. Odporúča sa tiež boky bloku obhádzať maltou z blata. Takto uložený blok hnoja je chránený pred vysušovaním slnkom a pred stratou dusíka. Hnoj uložený do bloku a riadne prikrytý netreba polievať, má primeranú vlhkosť a najlepšie podmienky pre rozklad v žiadanom smere.Vzorka slamnatého hnoja: V maštaľnom hnoji nedostatočne rozloženom poznať podstielkový materiál. Takýto hnoj nie je vhodný na hnojenie. Pri jeho použití sa v pôde rozmnožia mikroorganizmy, ktoré rozkladajú celulózu (slamu) a pritom spotrebujú pre svoj vlastný život rastlinné živiny, najmä dusík, ktorého sa potom nedostáva rastlinám. Preto slamnatý hnoj niekedy môže úrodu znížiť a nie zvýšiť. Na hnojenie sa teda má použiť len dobre rozložený hnoj.Vzorka dobre uležaného hnoja (rozloženého): Dobre uležaný maštaľný hnoj tvorí čiernu masu, na ktorej už nemožno poznať podstielkový materiál. Hovorí sa, že správne rozložený hnoj už nesmrdí a môže sa nosiť aj vo vrecku. Spôsobilosť hnoja na zaoranie sa docieľuje pri spôsobe „za tepla“ už za tri mesiace, „za studena“ za šesť mesiacov. Maštaľný hnoj uložený na hnojisku sa len čiastočne rozloží, v rozklade potom pokračuje po zaoraní pôdy.Nakladanie maštaľného hnoja: Nakladanie maštaľného hnoja patrí k najťažším prácam v poľnohospodárstve. V poľnohospodárskej veľkovýrobe sa aj na toto pamätá. Dnes už máme vhodné nakladače hnoja, ktoré odbremeňujú človeka aj na tomto úseku. Tohto roku boli dané do skúšobnej prevádzky nové nakladače, a keď sa osvedčia, budú sa vyrábať sériove.Vyvezený hnoj, ktorý prezimuje na poli v kôpkach: Ešte dnes môžeme pozorovať, že maštaľný hnoj sa vyvezie na roľu a potom sa ponechá osudu. Vyvezený hnoj často zimuje v kôpkach, alebo sa rozhádže a tak čaká celé týždne na zaoranie. Pod kôpkami alebo kusmi hnoja sú miesta prehnojené od vylúhovaných živín, vedľa sú miesta nedohnojené. Potom vzniká takzv. mozaikový porast. Musíme si uvedomiť, že hnoj sa raz zaorať musí. Keď sa zaorie ihneď po rozvezení, zachránia sa všetky hnojivové hodnoty, po opozdenom zaoraní hnojivé hodnoty veľmi klesnú.Straty na hnojivej hodnote maštaľného hnoja pri neskorom zaoraní: Ako ukazuje diagram, straty na hnojivej hodnote maštaľného hnoja po neskorom zaoraní sú skutočne veľké. Čo len jednodňové oneskorené zaoranie hnoja znamená stratu na hnojivej hodnote, vyjadrenú v peniazoch, na jeden hektár celých 100 Kčs. Straty sú reprezentované stratami dusíka, mikroorganizmov a organických látok. Dusík unikne do vzduchu, mikroorganizmy zahynú a organické látky sa len vtedy uplatnia, keď sú dôkladne rozmiešané s pôdou.Zaorávanie maštaľného hnoja: Maštaľný hnoj sa má po rozvezení na roľu bezodkladne primerane hlboko zaorať. V ľahkých pôdach sa zaorie na 15 cm, v ťažkých na 10 cm. Hnoj zaorávame strednou orbou. Hlbokou orbou sa potom maštaľný hnoj poriadne premieša s celou orničnou vrstvou. Plytko zaoraný maštaľný hnoj je vystavený do istej miery takým istým stratám ako hnoj nezaoraný. Hnoj, zaoraný hlboko sa neuplatní, po rokoch môžeme ho opäť vyorať ako splesnivenú hmotu.Močovková jama: Močovková jama je priestor, kde sa zachytávajú všetky tekuté výkaly domácich zvierat. Zachytávanie moču je dôležité z hygienických dôvodov hospodárskych dvorov, ovzdušia. Zachránia sa tým veľké množstvá rastlinných živín. Močovková jama by teda nemala chýbať ani na jednom hospodárstve. Má byť priestranná, aby nediktovala vyvážanie močovky, stavia sa na severnej strane maštalí, jej steny a dno musia byť nepriepustné. Každá jama musí byť opatrená poklopom.Opis močovkovej jamy: Močovkové jamy sa stavajú z betónu (sú najtrvanlivejšie). Môžu sa stavať aj z tehál alebo kamenia, pričom škáry sa utesnia cementovou maltou. Je dobre, keď sa vnútorné steny močovkovej jamy natrú asfaltovou smolou. Potom steny dobre vzdorujú pôsobeniu močovky. Všeobecne treba pripomenúť, že močovková jama nemá byť drahá stavba, ale účelná.Vtok do močovkovej jamy: Osobitne sa treba zmieniť o vtoku moču do jamy. Má ústiť až ku dnu jamy, aby močovka pri vtekaní nebúrila hladinu močovky v jame, ale ticho do jamy vtekala. Pri takomto spôsobe je najmenší styk moču so vzduchom. Každá močovková jama musí byť z bezpečnostných dôvodov prikrytá, ale musí mať vhodne riešený otvor potrebný pre vyprázdňovanie jamy. Na zamedzenie strát dusíka z močovky je dobre hladinu močovky poliať odpadovým olejom, alebo opatriť dreveným plavákom.Naberanie močovky do suda: Močovku naberáme do sudov dnes výlučne ručnými alebo elektrickými pumpami. Naberanie ručne s vedrami je nielen neekonomické, ale nastáva pri ňom veľký styk močovky so vzduchom a tým veľké straty na dusíku.Zloženie močovky, obsah živín: Močovka je jednostranné dusíkato-draselné hnojivo. Má nedostatok kyseliny fosforečnej a vápnika. Tieto dve základné živiny sa do močovky vhodne doplnia superfosfátom. Na 100 litrov močovky stačí 1–2 kg superfosfátu. Treba spomenúť, že okrem živín močovka obsahuje aj tzv. rastové látky (hormonálne látky), ktoré podporujú rast rastlín.Použitie močovky do riadkov: Najsprávnejšie je močovkovať kultúry priamo do riadkov. Na to slúžia močovkovače, ktoré majú zvláštne zvody močovky, ústiace priamo k radliciam plečky. Pri tomto spôsobe močovkovania močovka vôbec nepríde do styku so vzduchom, a to je najsprávnejšie. Do riadkov sa močovkujú všetky okopaniny, zeleniny. Močovkovanie sa spojuje s plečkovaním.Použitie močovky „na široko“: V praxi sa najviac močovkuje spôsobom „na široko“: močovka sa vypúšťa zo sudov a voľne tečie na roľu. Pri močovkovaní „na široko“ nastáva veľký styk močovky so vzduchom, pri ktorom sú straty na dusíku. Aby tieto straty boli čo najmenšie, močovkovať treba za podmračna alebo pred dažďom. Po močovkovaní pôda sa má zabrániť.Močovkovanie lúk: Močovka je veľmi vhodná na močovkovanie lúk a pasienkov. Močovkovať sa môže na jar, najlepšie pred jarnou úpravou, po každej kosbe. Po pridaní superfosfátu sa močovka stáva hnojivom všestranným a pre svoju tekutú formu veľmi vhodným pre lúky a pasienky. V lete sa lúky a pasienky môžu močovkovať len pred dažďom, nikdy nie v čase plného slnečného svitu, lebo by sme porast lúk „popálili“.Komposty – vysvetlenie pojmu: Na každom hospodárstve je veľké množstvo rôznych organických odpadov, ktoré často len znečisťujú okolie dvorov, sú semeniskom rôznych chorôb a škodcov. Sústredením všetkých odpadkov, ktoré sa na hospodárstve môžu vyskytnúť, ich navrstvením do hroble podľa určitého poriadku, získame veľké hnojivé hodnoty a zachránime pre naše poľnohospodárstvo veľa cenného humusu. Komposty sú známkou racionálneho hospodárenia.Materiál pre komposty: Do kompostu sa hodí každý organický odpad, ktorý sa nedá inakšie zužitkovať. Aj na oko bezcenný odpad, ako sú saturačné kaly, je veľmi vhodný pre komposty. Často môžeme vidieť pri cukrovaroch veľké haldy saturačných kalov, ktoré skrývajú v sebe veľké hnojivové hodnoty.Zbytky zo siláže patria do kompostov: Zbytky siláže, prípadne pokazená siláž nie sú ešte na zahodenie, ale tiež patria do kompostov.Škrabky z ciest – vhodný materiál pre komposty: Okolo ciest sa často povaľuje veľké množstvo škrabkov, ktoré sú tiež vhodné do kompostov. Obsahujú hodne organickej hmoty, vápna a tiež rastlinné živiny. Zužitkovaním škrabkov z ciest docieli sa ďalší záslužný čin, že okolie ciest je pekné a úhľadné.Kukuričné kôrovie: Často môžeme vidieť na hospodárstvach sa povaľovať celé kopy všelijakého rastlinného odpadu, medzi iným tiež kukuričné kôrovie. Toto v prvom rade patrí silážovať, ale keď sa tak nestalo, môže sa porezané, alebo neporezané skompostovať. Do kompostu patria všetky iné rastlinné odpadky, ako pokazená krma, slama zo starých stohovísk atď.Odpad zo zeleninárskych záhrad: Pri pestovaní zeleniny vždy sa nájde veľké množstvo rôzneho odpadu. Patrí tiež do kompostov. Kompostovaním rôzneho odpadu zo zelenín odstránia sa všetky nečistoty zo záhrad a súčasne sa ničia zárodky rastlinných chorôb. Kompostovaním odpadov získa každé zeleninárstvo cenné hnojivo – kompost, bez ktorého pestovať zeleninu nie je možné.Vrstvenie kompostového materiálu: Materiál určený na kompost sa na vyhliadnutom mieste navrství. Spodok kompostu je jednoducho urovnaná a utlačená pôda. Ako prvá vrstva ide materiál, ktorý má dobré nasávacie schopnosti: potom ide nejaký vápenatý odpad, a takto sa striedajú vrstvy bohaté na organické látky s vrstvami na organické látky chudobnými. Ako desinfekčný prostriedok sa používajú vápenaté hmoty. Takto navrstvený materiál sa dobre zaleje močovkou, hnojovicou, alebo obyčajnou vodou. Prehadzovanie kompostov: Navrstvený materiál sa musí čas od času prehodiť, aby sa spodné vrstvy dostali nahor a horné naspod. Pri prehadzovaní kompostu sa dostane kyslík k navrstveným materiálom a tak urýchli sa rozklad. Prehadzovanie kompostov je dosť ťažké, vyžaduje hodne ručnej práce a preto sa pri ňom využívajú všetky prostriedky, ktoré sú po ruke.Príklady kompostov: Ani si nevieme predstaviť zeleninárstvo bez kompostov. Na komposty sa nemôžeme pozerať len ako na zdroj rastlinných živín, ale ako na príležitosť získať neoceniteľný humus. Rastlinné živiny môžeme ľahšie doplniť do pôdy vo forme umelých hnojív, ale humus kúpiť nemôžeme. Preto sa musí každé hospodárstvo starať, aby využilo vlastné možnosti získania kompostu. Kompost na hospodárstve je známkou vyspelosti.Komposty na preorávku: Najväčším problémom pri kompostoch je ich prehadzovanie. Táto práca sa dá vhodne nahradiť robením kompostov na preorávku. Pre tento spôsob kompostovania sa hodí drobnejší materiál, ktorý sa vrství najskorej do hroble a po čiastočnom rozložení sa rozprestrie do tenšej vrstvy o výške asi 50–60 cm. Takýto kompost sa prehadzuje hlbokou preorávkou.Rašelina – vysvetlenie pojmu: Rašelina vzniká na miestach s veľkou pôdnou vzdušnou vlhkosťou. Za takýchto okolností rastú tam rastliny milujúce veľké vlhko. Rastliny sa vo vode hromadia a konzervujú, a tak vzniká rašelina. V novej dobe sa rašelina v poľnohospodárstve hodne používa ako zdroj organickej látky. Rašelina sa môže používať na podstielanie, na ochranné prikrývanie pôdy, na balenie rastlín určených pre expedíciu, ako izolačný materiál, na prípravu kompostov atď.Ochranné prikrývanie pôd rašelinou (mulčovanie): Pri tomto spôsobe využitia rašeliny prikrýva sa pôda asi 3–5 cm vrstvou rašeliny. Prikrytím sa pôda chráni pred zbytočným vysušovaním. Pôda pod rašelinou neskôrnatie, bojujeme takto proti burine, pôda sa viac otepľuje, lebo čierna farba priťahuje viac slnečného svetla. Po zobratí úrody sa rašelina jednoducho zapraví do pôdy a takto sa obohatí pôda o organické látky.Rašelinové komposty: V poslednom čase sa rašelina hodne používa pri výrobe priemyselných kompostov, ktoré sa vyrábajú práve na princípe rašeliny. Súčasne s rašelinou sa zužitkujú priemyselné odpady, ktoré majú nejakú hnojivú hodnotu a nie sú pritom škodlivé pre rast rastlín. Z priemyselných kompostov je poľnohospodárskej verejnosti známy „Vitahum“ a „Alkamnoj“.׋›Výživa rostlin I.VýrobceDBratislavaRok1956Délka51 okénekAutor kresebBarabášová M., Kružinský Z.Autor textuZvara Jozef Inž.PředlohaZEMDOznačení4480Další diafilmy výrobceKrajské město Košice I.Základy ovocnářství II. pěstování nízkokmenných ovocných stromůZ historie slovenského hornictví I. Od pravěku po kapitalizmusBesedy o umění v 2. ročníku ZŠ Ilustrace
