Využitie krmovínPre zabezpečenie dostatku kvalitného krmu je dôležité nielen krmoviny dopestovať, ale ich aj správne využiť. Využitie krmovín spočíva v správnom zbere, v skrmovaní a konzervovaní krmovín na zimné obdobie. Najväčšie straty vznikajú pri zbere viacročných krmovín a lúčnych porastov na seno. Tieto krmoviny sa kosia oneskorene, kosba sa preťahuje a veľké straty vznikajú pri sušení. Najviac strát je na bielkovinách, ale stráca sa aj časť uhľohydrátov, seno dostáva pach a dobytok ho už nežerie s chuťou. Pre zamedzenie strát živín treba sa zamerať predovšetkým na zrýchlenie kosby. Treba čoraz viac rozširovať použitie strojov. Kde je to len možné, treba používať výkonné traktorové kosačky.V horských oblastiach na svahoch alebo medzi stromami bude vhodné používať ručné motorové kosačky.+34Pravda, kosiť sa nemá hocikedy. Na obrázku je vyznačený spôsob a čas kosby jednotlivých krmovín. Ďatelina lúčna a jej miešanky s trávami sa kosia na začiatku kvetu ďateliny. Lucerna a jej miešanky s trávami sa kosia ešte skôr, v čase objavenia sa kvetných pupeňov alebo ešte pred kvetom lucerny. Lúčne porasty sa majú kosiť v čase kvitnutia prevládajúcich druhov tráv. Kosenie v neskoršom štádiu je už stratové, lebo v plnom kvete a po odkvitnutí ďatelinovín a tráv sa živiny, najmä bielkoviny presúvajú do kvetov na tvorbu semien a zelené časti rastlín tvrdnú a strácajú kŕmnu hodnotu. Dôležitý je spôsob kŕmenia. Porasty sa nemajú kosiť príliš nízko, ako sa to robí najmä na lúkach, ale vo výške asi 5 cm od zeme, aby tak ostalo aspoň trochu listovej zelene na rýchle zmladenie porastov. Tým sa prirodzene prispieva k zvýšeniu celkovej úrody. Stratám živín pri sušení sena predídeme používaním sušiakov. Pri sušení je dôležité, aby sa krm dostal čím skôr zo zeme a aby bol zo všetkých strán v styku so vzduchom. Čím skôr krm zavädne, tým skôr prestanú dýchať bunky a zmenšujú sa straty. Má to význam aj pre porast, lebo keď krm neostáva na zemi, môže sa porast rovnomerne zmladzovať. Veľký význam majú sušiaky. Až do usušenia netreba na nich krm hýbať. Zabráni sa tým odmrvovaniu lístkov, ktoré majú najviac živín.V praxi, najmä v severnejších oblastiach Slovenska, sa používa viacej typov sušiakov, z ktorých niektoré sú výhodnejšie a niektoré menej výhodné. Najjednoduchší typ sušiaka je jednoduchý ostrm z vrchovcov ihličnatých stromov.Niekde sa skladajú do kopy 3—4 jednoduché ostrmy do pyramidy.Ostrm vyrobený z tyčoviny so striedavo kladenými priečkami.Podobný ostrm z tyčoviny s priečkami kladenými dvojmo.Dosť rozšírený je aj ihlan, ktorý však má tú nevýhodu, že do vnútra naloženej hmoty na sušiaku sa dostane málo vzduchu.Lepšie už vyhovujú búdové sušiaky, lebo prúdiaci vzduch, ktorý suší, dostáva sa do sušenej hmoty aj odspodu.Algavský sušiak sa tiež radí medzi lepšie búdové sušiaky. Na všetky tieto sušiaky sa musí krm zakladať zvädnutý, lebo pre slabšie prevzdušňovanie nemožno riskovať zaparenie zelenej hmoty. Preto pri týchto sušiakoch nemôžeme ani vylúčiť menšie straty.V snahe dosiahnuť čo najväčšie prevzdušnenie začali sme zavádzať sušiaky jednostenové, na ktoré už možno nakladať krm hneď po skosení, čo má veľký význam najmä za daždivého počasia. Prechodom od búdových sušiakov k jednostenným je Pišvejcov sušiak, pri ktorom je prevzdušnenie už väčšie ako pri búdach.Typickým jednostenným sušiakom je Novákov drôtiak, stavaný z dreva a drôtov do uhlov. Jednotlivé dielce tohto sušiaka možno naložiť na plochý voz a tak ľahko prenášať.Podobne ľahko prenosný je skladací kozol, zložený zo 7 rovnakých tyčí. Jeho výhoda je v tom, že priečne tyče sa môžu klásť zdola — postupne po naložení spodnejšej tyče krmom. To je ešte výhodnejšie pri skladaní, lebo môžeme krm zobrať do vozov s tyčami. Nevýhodou však je jeho vratkosť, čo vadí najmä tam, kde sú častejšie vetry.Túto nevýhodu nemá latový sušiak, ktorý je robený na ten istý spôsob ako skladací kozol, no možno ho použiť len tam, kde nie je ťažká, plytká a kamenistá pôda, lebo v takej pôde zabíjanie kolov robí ťažkosti.Podobný, no na materiál náročnejší je švédsky sušiak. Pre jeho stavbu potrebujeme drôt. Napínanie drôtu je dosť namáhavé. Skladanie krmu je taktiež obťažnejšie ako na latovom alebo šikmom latovom sušiaka.Nateraz najvýhodnejším sušiakom sa zdá šikmý latový sušiak, pri ktorom sa odstraňujú aj nevýhody latového sušiaka, lebo sa stavia bez zatíkania kolov do zeme, aj nevýhody skladacieho kozla, ktorý je príliš vratký. Šikmý latový sušiak môže tvoriť dlhý rad sklápacích trojnožiek, na ktoré sa striedavo na obe strany kladú priečne tyče. Tyče sa prikladajú zdola postupne vždy po naložení spodnejšej. Usušené seno sa dáva aj s tyčami priamo do voza, takže odpadá otrusovanie lístkov, ktorému nevyhneme pri odberaní sena zo sušiakov s pevnými priečnymi tyčami.Sušiaky majú význam len vtedy, ak na ne krm správne kladieme. Vždy začneme krm nakladať od spodnej priečky. Krm vrchnejšej priečky musí prekrývať krm spodnej priečky tak, ako to vidíme v priereze na obraze. Po zavŕšení pretiahneme krm hrabľami zhora nadol, aby všetky vrchné steblá, po ktorých má stiecť dážď, smerovali nadol. Treba tiež pripomenúť, že na sušiaky nemožno nakladať veľké množstvo krmu, ale vždy len primerané.Správne využitie paše na pasienkoch spočíva zase v zavedení správnej techniky pasenia. Podľa nej nemá sa pasienok spásať každý deň celý, ale má sa rozdeliť na niekoľko záhonov, najlepšie na 15—20 a tie spásať postupne v čase, keď je porast mladý. Aby sme to dosiahli na záhonoch neskoršie spásaných, pokosíme ich na jar v takom poradí, aby do času, kým príde na rad ich spásania, tráva narástla do spásacej zrelosti, t. j. keď trávy začínajú steblovať. Záhony sa oplocujú oplôtkami. Oplôtky môžu byť drevené, .......alebo tiež z drôteného uzlového pletiva.Tam, kde je stále dobrá paša, môžu sa veľmi dobre uplatniť elektrické oplôtky. Kde nemôžeme používať elektrický prúd dávame batériové oplocovače.Tam, kde môžeme na pasienok priviesť elektrický prúd, inštalujeme elektrické oplôtky na sieť. Na pasenie v elektrických oplôtkach treba dobytok priúčať. Podmienkou je aj dobrá úroda paše, lebo na vyschnutých pasienkoch nám ani elektrina nezabráni úteku dobytka z oplotenej plochy.Pri správnej technike pasenia hrá veľkú úlohu nielen správne pasenie, ale aj ošetrovanie záhonov po každom vypasení. Keď dobytok opustí dopasený záhon, treba pokosiť nespasené zbytky porastu, výkaly zanechané dobytkom pri pasení rozotrieť špeciálnym šmykom, ako ho vidíme na obrázku. Potom pobrániť, prípadne aj prihnojiť dávkou 1 q liadku na 1 ha alebo močovkou, hnojovicou alebo zavlažiť. Pri takej starostlivosti sa porast veľmi rýchlo znova zmladí a dá zasa pašu. Správnym spásaním a ošetrovaním pasienkov po vypasení sa môže zvýšiť úroda paše až o 20%.Napokon posledný spôsob dobrého konzervovania krmovín je silážovanie. Na obrázku vidíme schema uloženia siláže. V jame je siláž na povrchu prikrytá vrstvou trávy alebo mokrých pliev, na ktorej je tenšia vrstva hlinenej mazanice a na nej 40—50 cm vrstva zeme.Základným predpokladom silážovania je porezanie silážnej hmoty výkonnými rezačkami pokiaľ ide o mäkké, zelené krmoviny alebo drvičom, ktorý je veľmi dobrý na kukuricu mliečnej zrelosti a na kukuričie.Pravda, nestačí krm len dobre porezať, ale pre zabezpečenie správneho mliečneho kvasenia v siláži treba silážnu hmotu vo vhodných silážnych jamách aj dôkladne ušľapať. Dôkladne ušľapanie a zakrytie silážnej hmoty je potrebné najmä v jednoduchých silážnych jamách. Najjednoduchšia jama je vykopaná do zeme bez ďalšej úpravy (takéto robia STS — ťažké pôdne operácie).Jednoduchá jama môže byť na povrchu robená z prútia a omietnutá zvnútra i zvonku hlinovou mazanicou.Tam, kde je vysoko spodná voda, možno robiť na povrchu jednoduché jamy z dosák.Podobne možno na povrchu robiť jamy z kolov.Silážovanie s najmenšími stratami je v pevných silážnych jamách. Kde je vysoko spodná voda stavajú sa vežové silážne jamy.Z hľadiska uchovania siláže s najmenšími stratami sú veľmi dobré kruhové jamy, no zťažené je vyberanie siláže.V našich JRD sa stavajú prevažne žľabové jamy, ktoré sú výhodné z hľadiska dopravy silážnej hmoty, no pre veľkú povrchovú plochu potrebujeme viac práce pri ich zakrývaní.Z pevných jám zaslúži pozornosť silážna jama z prefabrikátov, ktorú možno kompletne vystavať za 5—7 dní. Preto tento typ bude mať veľký význam pre rýchlu výstavbu pevných silážnych jám.Veľké starosti sú každý rok s uskladňovaním kŕmnych zemiakov. V hrobliach, i keď dobre založených, dosahujú straty 20%. No silážovaním sa straty znížia na 3—5%, čím sa získa veľké množstvo zemiakov. Pri silážovaní zemiakov používame na parenie pariace kolóny, aké majú STS. :Veľmi dobre možno pariť zemiaky aj v provizórnych pariacich kolonách pri použití parnej lokomobily.Pre silážovanie zemiakov je najlepšie vybudovať špeciálne silážne jamy, ako sú na obrázku. Zemiaky zaparené, nie úplne do mäkka sa najprv rozmačkajú a potom dobre udupajú do silážnej jamy, pričom je vhodné dávať medzi ne vrstvy strniskovej ďateliny, alebo lucerny, čím sa zvýši obsah bielkovín. Čím širšie a dôkladnejšie sa budú zavádza rôzne pokrokové poznatky a opatrenia do praxe pri výrobe krmív, tým skôr sa dosiahne zabezpečenie dostatočnej krmovinovej základne, bez ktorej nebude možné zvýšiť živočíšnu výrobu a vzrastajúcu potrebu živočíšnych výrobkov ani zveľadiť celé hospodárstvo našich JRD a ŠM.׋›Využití pícninyVýrobceDBratislavaRok1956Délka38 okénekAutor kresebKružinský ZdeněkAutor textuKrajčovič Vladimír Inž.PředlohaZEMDOznačení3836Další diafilmy výrobcePosuzování exteriéru hovězího dobytka I.Tajovský Jozef GregorTepny spolupráce III. Elektrizační soustava ČSSRSevastopol - město hrdina
