Východoslovenský krajKošice – celkový pohľad: Košice sú krajské sídlo Východoslovenského kraja. Ležia na výhodnej zemepisnej polohe, na významnej križovatke ciest a budovania priemyslu a najmä výstavba Východoslovenských železiarní, mali za následok veľký vzrast mesta, takže Košice sú dnes šiestym najväčším mestom v republike. Z odvetví priemyslu je zastúpené strojárstvo, potravinársky, stavebný a textilný priemysel. Košice sú kultúrnym strediskom východného Slovenska, majú niekoľko vysokých škôl. Na obrázku je celkový pohľad na mesto s novými obytnými štvrťami v popredí.+20Košice – hlavná ulica mesta: Vnútornú časť Košíc pretína hlavná ulica, ktorá sa rozširuje v pretiahnuté námestie. Na ňom sa nachádza krásny gotický dóm /časť z neho vidieť na obrázku vľavo/, renesančná Urbanova veža /v strede/ a budova divadla /vpravo na obrázku/. Hlavná ulica mestského jadra Košíc je dnes rušnou obchodnou časťou mesta.Prešov: Prešov je druhé najväčšie mesto Východoslovenského kraja. Leží pri rieke Toryse, na prechode kotliny a vrchoviny, na mieste, kde sa rozchádzajú komunikácie do Michaloviec, k Dukelskému priesmyku, smerom na Orlov, do Levoče a do Košíc, Jadro mesta má vretenový pôdorys, typický pre viaceré mestá Východoslovenského kraja /hlavná ulica sa rozširuje v námestie šošovkovitého tvaru — na obrázku/Levoča – radnica: Levoča bola v stredoveku jedným z najväčších miest na Slovensku. Dodnes si zachovala svoj starobylý ráz s početnými stavebnými a umeleckými historickými pamiatkami. Mesto bolo prehlásené za pamiatkovú rezerváciu. Na obrázku renesančná budova bývalej radnice /dnes Spišské múzeum/ a vedľa nej časť gotického kostola.Snina – strojársky závod: Výstavbou priemyselných podnikov niektoré malé mestá východného Slovenska zmenili takmer úplne svoj vzhľad. Medzi ne patrí aj Snina. V r.1951 zahájil tu výrobu veľký strojársky závod Vihorlat. V súvislosti s výstavbou závodu vybudovali v Sníne nové obytné sídlisko. Na obrázku časť novej Sniny, v pozadí je závod Vihorlat.Rudňany – úpravňa železných rúd: Vo Východoslovenskom kraji sa Ťažia tri štvrtiny železných rúd v ČSSR. Najväčšie bane na Železnú rudu spolu s úpravňou sú pri Rudňanoch medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachami, Na obrázku pohľad na úpravňu Železnej rudy pri Rudňanoch.Dobšiná: Banské mestečko Dobšiná. Neďaleko Dobšinej je významné ložisko serpentinitu, z ktorého sa získava azbest, dôležitá izolačná hmota.Závod na spracovanie magnezitovej rudy v Lubeníku: Vo Východoslovenskom kraji sú významné ložiská magnezitu, ktorý sa spracúva v niekoľkých závodoch. Na obrázku je závod na spracovanie magnezitovej rudy a na výrobu ohňovzdorného materiálu /magnezitových a chrómmagnezitových tehál potrebných pre hutníctvo/ v Lubeníku.Východoslovenské železiarne: Juhozápadne od Košíc budujeme náš najväčší hutný kombinát Východoslovenské železiarne, v ktorých sa vyrábajú hlavne plechy pre strojárne. Východoslovenské železiarne spracúvajú sovietsku železnú rudu, ktorá sa dopravuje zo Sovietskeho sväzu príamo do závodu po širokorozchodnej železnici. Čierne koksovateľné uhlie dodáva Ostrava, vápenec sa získava z lomov v kraji a Železný šrot zo strojárskych závodov. Na obrázku je záber z výstavby Východoslovenských Železiarní.Východoslovenské železiarne – pohľad do haly: Pohľad do haly moriarne valcovne plechov za studena vo Východoslovenských železiarňach. Dôležitým zariadením je tu moriaca linka. Valcovňa začala s výrobou tenkých plechov určených pre obaly v Potravinárskom priemysle.Vagónka Poprad: Vedúcim a moderným priemyselným odvetvím vo Východoslovenskom kráji je strojárstvo. Medzi významné strojárske závody patrí vagónka Tatra v Poprade, v ktorej sa vyrábajú nákladné železničné vagóny.Transporta Medzilaborce: K novovybudovaným závodom strojárskeho priemyslu vo Východoslovenskom kraji patrí závod na výrobu transportných zariadení Transporta v Medzilaborciach. Pohľad do výrobnej haly s výrobou transportných pásov.Svit – Chemosvit: Medzi rýchle sa rozvíjajúce priemyselné odvetvia vo Východoslovenskom krají patrí chemický priemysel, ktorý je sústredený hlavne vo Svite, v Humennom a Strážskom. Na obrázku je závod Chemosvit vo Svite, v ktorom sa vyrába celofán a umelé vlákna a spracúvajú sa na textil. Pri závode vzniklo veľké moderné sídlisko.Kaprónka Humenné: V Humennom bol vybudovaný náš najväčší závod na výrobu umelého /polyamidového vlákna — kaprónu. Na obrázku pohľad do výrobnej haly závodu, vybavenej najmodernejšími strojmi.Drevokombinát Hencovce: Drevospracujúci priemysel vo Východoslovenskom kraji je rozmiestnený hlavne v horských oblastiach. Najväčší drevospracujúci kombinát je v Hencovciach pri Vranove, kde bola prvý raz na svete zavedená výroba celulózy z bukového dreva. Pohľad na závod.Čierna nad Tisou: Stále živšie sa rozvíjajúce styky a nesmierne rastúci objem výmeny tovarov so Sovietskym sväzom vyžiadali si vybudovanie obrovského prekladiska tovarov a vnútrozemského prístavu v Čiernej nad Tisou, Nakoľko naše železnice majú užší rozchod koľajníc než sovietske, dovezený tovar sa tu musí prekladať zo sovietskych vagónov do našich, ako to vidíme na obrázku.Potiská nížina: Potiská nížina má dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Pestujú sa tu plodiny podobné ako v Podunajský nížine — kukurica, pšenica a cukrová repa. Na obrázku pohľad na časť Potiskej nížiny v oblasti Vranovské Dlhé.Meliorácia na nive Bodvy: Nížinné oblasti Východného Slovenska trpia podmáčaním a záplavami riek. Preto sa prevádzajú rozsiahle melioračné úpravy na riekach Laborci, Latorici, Bodve, Uhu a Bodrogu. Na obrázku odvodňovací kanál na nive Bodvy v južnej časti Košíckej kotliny.Vyšné Hágy: Vysoké Tatry sú najväčšou a najvýznamnejšou klimatickoliečebnou a rekreačnou oblasťou v ČSSR. V pásme lesov na nižšie položených svahoch sa rozkladajú početné osady s veľkými liečebnými ústavmi, zotavovňami a hotelmi. Na obrázku je komplex budov sanatória vo Vyšných Hágoch, kde sa liečia pľúcne choroby.Lanovka na Lomnický štít: Vysoké Tatry sú našou turistickou oblasťou prvoradého významu. Príde sem ročne vyše pol milióna turistov. Z Tatranskej Lomnice /989 m/ vedie lanovka na Skalnaté Pleso /1750 m/ a ďalej na jeden z najvyšších končiarov Vysokých Tatier, na Lomnický štít /2633 m/. Výstup lanovkou na Lomnický štít trvá 41 minút.׋›Východoslovenský krajVýrobceDPrahaRok1965Délka24 okénekAutor textuVerešík Ján Dr.PředlohaZEMPOznačení3304Další diafilmy výrobceOptika I. díl ZákladyStalin J.V. II. od velké říjnové socialistické revolucePravěk Československa II.díl od keltů k českým slovanůmPlemenitba prasat I.
