Súčasná architektúra II. - Od roku 1945 do roku 1964Pier Luigi Nervi, malá olympijská hala v Ríme /1957/: Železobetón umožňuje mnoho nových architektonických riešení. Talian Nervi je veľkým znalcom železobetónu a často používa prefabrikované dielce, ktoré sa montujú na stavbe. Na tejto stavbe sa váha kopuly prenáša do šikmých podpier. Formy pravdivo vyjadrujú konštrukčný princíp, priebeh síl v stavbe. Nervi ostro odsudzuje svojvoľné používanie neodôvodnených foriem len kvôli efektu a nápadnosti.+30P. L. Nervi, železobetónová klenba haly zvnútra: Rebrá siete železobetónovej klenby vytvárajú krásne architektonické formy. Tieto vzorky nie sú samoúčelné, ale sú súčasne konštruktívnymi, nosnými prvkami. Účel a krása sú tu v jednote. Moderná architektúra nachádza nové, pravdivé vyjadrovacie formy.P. L. Nervi, vnútrajšok výstavnej siene v Turíne /1950/: Je to nový druh priestoru v porovnaní s vysokými klenbami staršej historickej architektúry. Vďaka železobetónu je klenba pomerne nízka a jemná. Nové stavebné hmoty umožňujú nové konštrukcie a na tomto základe vznikajú aj celkom nové priestorové riešenia.Matej Nowicki, veľtržná hala v Raleigh, USA /1952-1953/: Veľká pevnosť železobetónu a oceľových lán umožnila konštrukciu tzv. závesných striech. V porovnaní s niekdajšími kopulami namáhanými na tlak, je tu strecha namáhaná na ťah - pripomína voľne previsnutú plátenú strechu veľkého stanu. Takáto strecha je oveľa ľahšia a lacnejšia než niekdajšie klenuté kopuly. Strecha tejto haly je napätá medzi dvoma do seba zaklinenými železobetónovými rámami. Podľa princípu tejto haly postavili v celom svete mnoho podobných - u nás je to športová hala v Bratislave od architekta J. Chovanca.A. Boreckij, J. Abramov a ďalší, pavilón ZSSR na svetovej výstave v Bruseli /1958/: Sovietska architektúra prekonala chybné zameranie na historické formy a okrašľovania /1932-1954/ a znovu sa vyvíja i v technickom smere veľmi progresívne. Dokladom toho je aj pavilón ZSSR na svetovej výstave v Bruseli. Jeho strechu nesú vysoké stožiare: sklené steny sú zavesené na strešnú konštrukciu.Výstavná hala v Bukurešti: Ľahká kupolovitá stavba s oceľovou rúrkovou konštrukciou a s blanou z plastickej hmoty. U nás je podobný Z-pavilón v Brne na výstavišti.Buckminster Fuller, tzv. geodetická kopula USA /1953/: Kostra sa skladá zo samých trojuholníkov z ľahkých kovových rúrok. Kryt je z plastickej hmoty. Montáž je veľmi rýchla. Z takýchto trojuholníkových alebo mnohouholníkových prvkov možno ako pri stavebnici vytvárať rôzne formy striech a budov.Hamilton a Goody, pokusný lisovaný dom z plastickej hmoty, USA /polyésteru/: Rozvoj chemického priemyslu prináša aj celkom nové stavebné hmoty, ktoré sa dajú ľahko formovať lisovaním a rýchlo montovať. Už dnes hrajú syntetické hmoty v stavebníctve veľkú úlohu /zvuková a tepelná izolácia, strechy apo/ a v budúcnosti budú popri ľahkých kovoch, vysokokvalitnom železobetóne hrať pravdepodobne úlohu rozhodujúcu. Na rozdiel od murovaných stavieb vyznačujú sa mäkkými, okrúhlymi tvarmi.Pokusný lisovaný dom z polyésteru, ZSSR: Sovietsky zväz je už niekoľko rokov na prvom mieste v počte výstavby bytov pripadajúcich na 1 000 obyvateľov. Rastúca výstavba si vyžaduje zdokonaľovanie priemyselných metód stavebníckych, uplatňovanie nových hmôt, najmä syntetických. Polyésterové domy sú v ZSSR, podobne ako v USA, zatiaľ v pokusnom štádiu.Obytný dom z veľkých panelov, BA systému v Bratislave: Podľa zásad sovietskeho inžiniera Michailova vyvinuli v Bratislave inž. G. Truzunov, J. Harvančík, inž. arch. Karfik a inž. Šafránek veľkopanelový systém. Panely sa vyrábajú továrensky, majú železobetónové rámy s predpätou výstužou, výplň je z ľahkého keramzitového betónu. Nedostatkom týchto panelových domov sú zatiaľ ich nedoriešené izolačné vlastnosti a nie najlepšie pôdorysné riešenie bytov ovplyvnené jednotnou veľkosťou panelov.Stena obytného domu z veľkých panelov G 58, Gottwaldov: Pod vedením arch. B. Kulu vyvinuli tento systém, pri ktorom sa používajú veľké panely na vodorovné a zvislé konštrukcie. V týchto domoch sa používa aj prefabrikované bytové jadro, ktoré obsahuje kuchyňu, kúpeľňu a WC.Stavba domu s montovaným železobetónovým skeletom, ZSSR /1963/: Snahou je, aby sa stavby už na stavenisku nestavali pomocou tzv. "mokrých" procesov /murovanie, omietanie/, ale aby sa montovali z hotových, továrensky zhotovených dielcov. Jeden z týchto systémov je stavba so železobetónovou kostrou poskladanou z dielcov. Výplň sa robí z ľahkých panelov.Stavba domu škatuľovým /krabicovým/ systémom /ZSSR — 1961/: Ďalší spôsob továrenskej výroby a montáže domov je skladanie domov z tzv. škatúľ. Škatule z rôznych ľahkých druhov železobetónu, ktoré sú akýmisi bunkami, jednotkami bytu a domu, sa hotové veľmi rýchlo montujú.E. Kramár a Št. Lukačovič, administratívna budova /1947/ v Bratislave: Rozšírený spôsob stavania je oceľový skelet /kostra/ vyplnený murivom. Týmto spôsobom sa stavajú všetky vysoké budovy najmä v USA, no dnes už na celom svete. Táto budova je obložená keramickými obkladačkami. Mnohonásobné opakovanie rytmu okien vo vodorovnom i zvislom smere /ktoré hovorí o opakujúcich sa úradných miestnostiach/ pôsobí v takom rozsahu až jednotvárne.Novovybudované Námestie republiky v Bukurešti /1958-59/. Architekti M. Horia, T. Ricci I. Serban a ďalší: Intenzívna výstavba podmienila rozvoj architektúry aj v krajinách, ktoré predtým neboli v tomto ohľade známe. V Rumunsku, Bulharsku a Poľsku nevybudovali len pozoruhodné kúpeľné a hotelové stavby pri mori, ale modernizujú aj svoje mestá. Príklad z Bukurešti ukazuje novú rodiacu sa kvalitu socialistickej architektúry.Kolektívny obytný dom Litvínov /1953-1958/ E. Linhart a V. Hilský: Dom obsahuje 352 bytov a je vybavený reštauráciou, klubovňami, škôlkou, jasľami ap. Je to zaujímavý pokus o nové formy bývania, pri ktorých sú ženy odbremenené od väčšiny domácich prác, pretože tieto sa organizujú centrálne.Nová výstavba v strede Londýna /1961/: Staré domy v mestách starnú a dožívajú a na ich mieste sa musia stavať nové. Všeobecne sa prechádza na väčšie a vyššie domy s požiadavkou, aby medzi nimi boli veľké voľné plochy parkov a ihrísk. Aj v krajinách, kde sa tradične pridržajú bývania v nízkych rodinných alebo radových domoch, postupne prechádzajú na veľké obytné domy, ktoré sú dokonale vybavené /kúrenie, teplá voda, klimatizácia ap./, pohodlnejšie v údržbe a majú nižšie nájomné. Mnohoposchodové domy okrem toho šetria plochou - na jednom hektári v nich býva oveľa viacej ľudí než v nízkych domoch.Radové rodinné domy v Londýne /1961/: Naďalej sa uplatňujú a budú uplatňovať aj nízke obytné domy, najmä radové. Jednorodinné domy, aké sa stavajú u nás na vidieku, sú nevýhodné, sťažujú dosiahnuť dnes bežný komfort /diaľkové alebo ústredné kúrenie, vodovod, kanalizácia, sú vzdialené od kultúrnych a obchodných stredísk ap./. Nízke domy sú vhodné najmä pre viacdetné rodiny a v oblastiach kde je dostatok voľných stavebných pozemkov. Živelná výstavba rodinných domčekov u nás nebezpečne uberá z poľnohospodárskej pôdy; zástavba rodinnými domami vyžaduje najväčšiu plochu.J. O. Gorman a ďalší - divadlo v univerzitnej štvrti v Mexiku /1951-1953/: Zaujímavý pokus o spojenie architektúry a výtvarného umenia /nástenného maliarstva/ urobili v Mexiku pri výstavbe novej univerzitnej štvrte. Veľké plochy priečelí sú pokryté farebne veľmi živými freskami a výjavmi zo života mexického ľudu.Arch. A. Bél, M. Belluš, E. Stanček, a K. Patakyová. Pamätník obetiam fašizmu pri vápenke v Nemeckej /1959/: Tento pozoruhodný pamätník dobre využíva tvárnosť železobetónu. Ladná betónová špirála pripomína plameň a spája sa tak s tragédiou miesta.Ludvik Mies van der Rohe, obytné mrakodrapy v Lakeshore Drive v Chicagu /1951/: Mies van der Rohe, ktorý v dvadsiatych rokoch patril v Nemecku medzi popredných architektov, je dnes jedným z vedúcich architektov USA. Snaží sa o uplatnenie a viditeľné vyjadrenie najnovšej techniky. Tieto domy majú oceľovú kostru a sú veľmi dokonale technicky vybudované. Pôsobia však dosť chladne, skôr ako obchodná alebo úradná budova a nie ako obytný dom.Ludvik Mies van der Rohe, návrh na divadlo v Mannheime v NSR /1953/: V zmysle technicistického ideálu krásy navrhuje Mies v podstate na všetky druhy budov rovnakú konštruktívnu osnovu: kostru z oceľových nosníkov, na ktorú je zavesená aj povala /strop/, aj bočné, presklené steny. Takáto budova vyzerá však skôr ako továreň alebo skladisko a nie ako kultúrna stavba, divadlo. Iba mramorová podnož čiastočne prízvukuje výnimočnosť tejto budovy. Tento technicistický smer je v súčasnej architektúre veľmi rozšírený.C. R. Villanneva, budova rektorátu univerzity v Caracase vo Venezuele /1952-1953/: Pripomína priemyselnú stavbu. Takéto chladné technické stavby nie sú azda výsledkom neschopnosti ich tvorcov, ale vznikajú cieľavedome ako výsledok názoru, že technika sama o sebe je aj najväčšou estetickou hodnotou dneška.Le Corbusier, kaplnka v Ronchamps, Francúzsko /1950-1955/: Opačnou je snaha, ktorú dnes zastupujú početní architekti, aby sa totiž v architektúre uplatnili predovšetkým jej plastické, sochárske vlastnosti. Každá stavba sa formuje svojrázne, používajú sa hrubo spracované materiály. Takáto architektúra môže však ľahko viesť k podceňovaniu prvoradých, praktických, účelových a ekonomických hľadísk. Kaplnka v Ronchamps je jedným z najznámejších diel tohto druhu, Le Corbusier v nej uplatňuje dosť odlišné zásady než vo svojich dielach z 20. a 30. rokov: už nie prísna, pravouhlá geometričnosť, plošnosť, ale naopak veľká tvárnosť rôznych kriviek a plastičnosť. Mnohé krajné experimenty sa dnes na Západe uskutočňujú práve i na stavbách kostolov, pretože u nich praktická, účelová stránka nie je tak prísne viazaná ako napr. v obytnom dome, továrni ap.Jörn Utzon, opera v Sydney v Austrálii, pohľad na model a prierez /1957/: Stavba sa stala predmetom dodnes trvajúcich debát o tom, či sú odôvodnené takéto formy, ktoré nad divadelnou sieňou i nad javiskom /ako vidno z prierezu/ vytvárajú veľké zbytočné "hluché" priestory. Stavba je dobrým príkladom na Západe módneho smeru v architektúre, ktorý chce udiviť svojou jedinečnosťou, nevídanosťou. Opera stojí na polostrove vysunutom do mora a zvláštne nadstavby údajne symbolizujú plachetnice. Ale v architektúre ešte nikdy nijaké dobré dielo nepoužívalo formálnu symboliku. Architektúra má svoju vlastnú reč, vytvára stavby v danej spoločnosti, z daných materiálov a s danou technikou a keď toto všetko vie pravdivo a umelecky vyjadriť, je to dobrá architektúra. Samoúčelné alebo symbolické formy /t.j. také, čo pripomínajú niečo iného, čo je mimo architektúry/, akokoľvek zaujímavé, nie sú znakom dobrej architektúry.P. Rudolph a ďalší, obytný dom v Jacksonville, USA /1961/: Táto konštrukcia rôznych obdĺžnikov, postavená pred dom bez súvisu s jeho obytnými priestormi, je len akousi nápadnou hračkou. Je to architektúra nepravdivá, vonkajšia forma nezodpovedá vnútornému obsahu stavby.P. Hausermann, dom v Grilly vo Francúzsku: Architekt dal domu podobu mušle. Aj táto architektúra patrí do kategórie senzáciechtivých experimentov, ktoré majú udiviť svojou originalitou.G. Borisovský, predstava sídliska a domov v budúcnosti /ZSSR/: Na základe vývinu stavebných hmôt a konštrukcií pokúsil sa sovietsky architekt o náčrt, ako budú vyzerať obytné domy v budúcnosti. Celá váha domu sa sústreduje do šikmo postavených železobetónových pilierov /na obrázku sú čierne/. Na nich sú upevnené betónové dosky, tvoriace podlahy jednotlivých poschodí. Vonkajšie steny sú ľahké, zavesené na okraj vodorovných podľažných dosák. Tenké lanká z pevného syntetického materiálu udržujú celú konštrukciu - podobne ako pri stanoch - v rovnováhe. Len malá časť prvkov je namáhaná na tlak, väčšina je namáhaná na ťah /všetky zavesené steny/. Takéto domy by boli 20-30 ráz ľahšie ako dnešné domy. Borisovského predstavy a náčrty si povšimli architekti na celom svete.Zastaralé zariadenie bytu: Zásady novodobej architektúry sa uplatňujú aj v zariadení bytov a miestností, v nábytku a architektonických doplnkoch /lustre, koberce atď./. Zastaralé zariadenie je preťažené ozdobami a zbytočnými predmetmi, byt je preplnený a jeho údržba a upratovanie si vyžaduje veľkú námahu. Takéto zariadenie zodpovedá malomeštiackemu vkusu.Zariadenie súčasného bytu: Zariadenie zodpovedá estetickým predstavám dnešného človeka, je účelné a bez zbytočností. Jeho krása je v dokonalom a jednoduchom tvare, v kráse materiálu /drevo, textil/, v ľahkosti, v harmonickom súlade farieb. Izba nepôsobí preplnene a ľahšie sa upratuje. Zásady novej estetiky sa teda netýkajú len architektúry budov, ale celého hmotného prostredia nášho života až do posledných maličkostí.׋›Současná architektura II. od r.1945 do r.1964VýrobceDBratislavaRok1964Délka34 okénekAutor textuKuhn Ivan Inž. arch.PředlohaSTAVOznačení5777Další diafilmy výrobceKrajské město Košice I.Zeměpis Slovenska VI. Bratislava II.Hygienické návyky v mateřské školceAktuálnost boje proti současnému antikomunismu I.
