Slovensko 1948–1973: Február 1948Jednou z najsvetlejších stránok novodobých dejín našich národov je Slovenské národné povstanie, ktoré bolo začiatkom národnej a demokratickej revolúcie. Bolo historickým medzníkom, v ktorom vyvrcholil boj pokrokových síl slovenského národa za oslobodenie od fašistického jarma a za národnú slobodu, ktorý však zároveň položil základný kameň nového života v celej našej vlasti.+27Jednou z najsvetlejších stránok novodobých dejín našich národov je Slovenské národné povstanie, ktoré bolo začiatkom národnej a demokratickej revolúcie. Bolo historickým medzníkom, v ktorom vyvrcholil boj pokrokových síl slovenského národa za oslobodenie od fašistického jarma a za národnú slobodu, ktorý však zároveň položil základný kameň nového života v celej našej vlasti.Vedúcou silou protifašistického a národnooslobodzovacieho zápasu bola komunistická strana. Aj napriek perzekúcii a ťažkým podmienkam práce v ilegalite dokázala zorganizovať široký antifašistický národný front robotníkov, roľníkov, inteligencie i časti protifašisticky zmýšľajúcej buržoázie a doviesť boj až do víťazného konca. Vytvorenie vlády Národného frontu a jej program, prijatý 5. apríla 1945 v Košiciach, bolo logickým vyústením skúseností nášho ľudu z národnooslobodzovacieho zápasu a zavŕšením významnej etapy národnej a demokratickej revolúcie. Napriek veľkým ťažkostiam v prvých mesiacoch po oslobodení, malej ochote buržoáznych strán splniť dôsledne program, prijatý v Košiciach, život v krajine sa začal konsolidovať. Nová ľudovodemokratická moc sa upevňovala. Na jeseň roku 1945 dozrel čas na dosiahnutie socialistických prvkov v národnodemokratickej revolúcii.Vedúcou silou protifašistického a národnooslobodzovacieho zápasu bola komunistická strana. Aj napriek perzekúcii a ťažkým podmienkam práce v ilegalite dokázala zorganizovať široký antifašistický národný front robotníkov, roľníkov, inteligencie i časti protifašisticky zmýšľajúcej buržoázie a doviesť boj až do víťazného konca. Vytvorenie vlády Národného frontu a jej program, prijatý 5. apríla 1945 v Košiciach, bolo logickým vyústením skúseností nášho ľudu z národnooslobodzovacieho zápasu a zavŕšením významnej etapy národnej a demokratickej revolúcie. Napriek veľkým ťažkostiam v prvých mesiacoch po oslobodení, malej ochote buržoáznych strán splniť dôsledne program, prijatý v Košiciach, život v krajine sa začal konsolidovať. Nová ľudovodemokratická moc sa upevňovala. Na jeseň roku 1945 dozrel čas na dosiahnutie socialistických prvkov v národnodemokratickej revolúcii.Pokrokové a demokratické sily, vedené komunistami, s plnou rozhodnosťou a naliehavosťou nastolili otázku znárodnenia. To samozrejme vzbudilo rozruch v radoch buržoázie, ktorá sa snažila zaviesť rokovania o tejto otázke do takých koľají, aby sa nenarušili jej hospodárske pozície. Zjednotené úsilie pokrokových síl za znárodnenie však bolo korunované úspechom. Dňa 24. októbra 1945 prezident republiky podpísal znárodňovacie dekréty. Bol to hlboký zásah do vlastníckych pomerov v štáte, ktorý sa dotýkal 70 % celkového objemu priemyslu a značne podlomil ekonomickú moc buržoázie. V kritickej hospodárskej situácii v prvých povojnových mesiacoch, v zime 1945—46 ešte viac narastali protirečenia v bloku politických síl Národného frontu. Buržoázia, ktorá si v prvom polroku po oslobodení nedovolila otvorene kritizovať politiku KSČ, využila ťažkosti v hospodárskej situácii a začala všetku vinu zvaľovať na komunistov. Nemalú úlohu tu zohrala aj medzinárodná situácia. Protifašistická koalícia dostávala vinou západných veľmocí postupne trhliny. Triedne záujmy imperialistických kruhov sa začínajú opäť a otvorene presadzovať v celej medzinárodnej politike. To samozrejme ovplyvnilo aj postoje a myslenie československej buržoázie, ktorá sa opájala predstavami o skorom zvrate situácie v jej prospech.Pokrokové a demokratické sily, vedené komunistami, s plnou rozhodnosťou a naliehavosťou nastolili otázku znárodnenia. To samozrejme vzbudilo rozruch v radoch buržoázie, ktorá sa snažila zaviesť rokovania o tejto otázke do takých koľají, aby sa nenarušili jej hospodárske pozície. Zjednotené úsilie pokrokových síl za znárodnenie však bolo korunované úspechom. Dňa 24. októbra 1945 prezident republiky podpísal znárodňovacie dekréty. Bol to hlboký zásah do vlastníckych pomerov v štáte, ktorý sa dotýkal 70 % celkového objemu priemyslu a značne podlomil ekonomickú moc buržoázie. V kritickej hospodárskej situácii v prvých povojnových mesiacoch, v zime 1945—46 ešte viac narastali protirečenia v bloku politických síl Národného frontu. Buržoázia, ktorá si v prvom polroku po oslobodení nedovolila otvorene kritizovať politiku KSČ, využila ťažkosti v hospodárskej situácii a začala všetku vinu zvaľovať na komunistov. Nemalú úlohu tu zohrala aj medzinárodná situácia. Protifašistická koalícia dostávala vinou západných veľmocí postupne trhliny. Triedne záujmy imperialistických kruhov sa začínajú opäť a otvorene presadzovať v celej medzinárodnej politike. To samozrejme ovplyvnilo aj postoje a myslenie československej buržoázie, ktorá sa opájala predstavami o skorom zvrate situácie v jej prospech.V zložitej politickej situácii po znárodnení kľúčových priemyselných odvetví v októbri 1945 a pred prvými povojnovými voľbami sa v marci 1946 zišiel VIII. zjazd KSČ, ktorý vytýčil budovateľský program KSČ a úlohy strany v boji za rozvíjanie národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú pokojnou cestou a ďalším upevňovaním a rozširovaním moci robotníckej triedy. Po víťazstve Komunistickej strany Československa vo voľbách sa budovateľský program KSČ stal východiskovým programom novej vlády na čele s Klementom Gottwaldom.Rok 1947 možno právom označiť za obdobie úspešného zápasu KSČ o väčšinu národa, o jeho dôveru, aktívne zapojenie do budovateľského programu, ktorý vytýčil VIII. zjazd KSČ, a za prekonanie protiľudových snáh reakcie. Jedným z najvýznamnejších politických zápasov v tomto období bol boj o získanie roľníckych más. Zväzok robotníctva s pracujúcimi roľníkmi bol jedným zo základných predpokladov víťazstva ľudu Československa nad buržoáziou. Práve z týchto skutočností vychádzala komunistická strana pri presadzovaní poľnohospodárskych zákonov. S novými návrhmi na riešenie roľníckej otázky v ČSR vystúpila KSČ v apríli 1947 vo svojom roľníckom programe, ktorý vošiel do histórie podľa miesta jeho vyhlásenia ako Hradecký program.Od polovice roku 1947 sa politické pomery v Československu znova vyostrovali. Veľkou mierou na to vplývali zahraničnopolitické udalosti. Jedným z konfliktných momentov sa stala otázka prijatia alebo neprijatia Marshallovho plánu, ktorý mal byť hrádzou na ceste rozvoja revolučného hnutia v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Znova narastajú aj problémy v Národnom fronte. Proti konštruktívnej a perspektívnej politike KSČ postavila česká a slovenská buržoázia alternatívu permanentných politických kríz. Triedne rozpory, prejavujúce sa vo všetkých sférach sociálno-politického i spoločenského života v republike, sa stále väčšmi prehlbovali a jednoznačne smerovali k rozhodujúcej mocensko-politickej zrážke.Dňa 20. februára 1948 blok protikomunistických síl prešiel do priamej ofenzívy. Dvanásť ministrov vtedajšej vlády podalo demisiu, čím vyvolalo vládnu krízu, ktorá mala spôsobiť mocenský zvrat v prospech buržoázie. Najbúrlivejší ohlas mali správy o demisii reakčných ministrov v robotníckom a roľníckom prostredí. Zásadné stanovisko robotníckej triedy znelo: Prijať demisiu! Bolo to stanovisko KSČ, ku ktorému sa jednomyseľne priklonili najširšie vrstvy obyvateľstva a v tom zmysle vyznela aj prvá masová akcia československých pracujúcich proti reakčným silám, manifestácia pražských pracujúcich 21. februára na Staromestskom námestí, na ktorej prehovoril Klement Gottwald.Dňa 20. februára 1948 blok protikomunistických síl prešiel do priamej ofenzívy. Dvanásť ministrov vtedajšej vlády podalo demisiu, čím vyvolalo vládnu krízu, ktorá mala spôsobiť mocenský zvrat v prospech buržoázie. Najbúrlivejší ohlas mali správy o demisii reakčných ministrov v robotníckom a roľníckom prostredí. Zásadné stanovisko robotníckej triedy znelo: Prijať demisiu! Bolo to stanovisko KSČ, ku ktorému sa jednomyseľne priklonili najširšie vrstvy obyvateľstva a v tom zmysle vyznela aj prvá masová akcia československých pracujúcich proti reakčným silám, manifestácia pražských pracujúcich 21. februára na Staromestskom námestí, na ktorej prehovoril Klement Gottwald.Rovnaký ohlas mali udalosti v celej republike. Vo večerných hodinách 21. februára vo veľkej sále bratislavskej Reduty konala sa manifestácia pracujúcich. Jej účastníci poslali telegramy prezidentovi Benešovi a Klementovi Gottwaldovi, v ktorých vyslovili plnú podporu obyvateľstva Bratislavy návrhom KSČ na riešenie vládnej krízy. Na Slovensku už 21. februára prišlo k prvým vládnym zmenám. Gustáv Husák ako predseda Zboru povereníkov oznámil na bratislavskej manifestácii, že v Zbore povereníkov už nemôžu pôsobiť predstavitelia reakčnej buržoázie. Vôľa pracujúceho ľudu sa prejavovala výsostne reprezentatívnym spôsobom prostredníctvom delegátov odborárov, ktorí sa schádzali na celoštátny zjazd závodných rád a odborových skupín. Zjazd závodných rád, ktorý sa zišiel 22. februára v pražskom Priemyslovom paláci, sa aj napriek rôznej straníckej príslušnosti delegátov drvivou väčšinou hlasov postavil za podporu návrhov KSČ na riešenie krízy, čo bolo veľkým úspechom jej politiky. Takmer 8000 delegátov hlasovalo za rezolúciu. Iba 10 delegátov hlasovalo proti.Rovnaký ohlas mali udalosti v celej republike. Vo večerných hodinách 21. februára vo veľkej sále bratislavskej Reduty konala sa manifestácia pracujúcich. Jej účastníci poslali telegramy prezidentovi Benešovi a Klementovi Gottwaldovi, v ktorých vyslovili plnú podporu obyvateľstva Bratislavy návrhom KSČ na riešenie vládnej krízy. Na Slovensku už 21. februára prišlo k prvým vládnym zmenám. Gustáv Husák ako predseda Zboru povereníkov oznámil na bratislavskej manifestácii, že v Zbore povereníkov už nemôžu pôsobiť predstavitelia reakčnej buržoázie. Vôľa pracujúceho ľudu sa prejavovala výsostne reprezentatívnym spôsobom prostredníctvom delegátov odborárov, ktorí sa schádzali na celoštátny zjazd závodných rád a odborových skupín. Zjazd závodných rád, ktorý sa zišiel 22. februára v pražskom Priemyslovom paláci, sa aj napriek rôznej straníckej príslušnosti delegátov drvivou väčšinou hlasov postavil za podporu návrhov KSČ na riešenie krízy, čo bolo veľkým úspechom jej politiky. Takmer 8000 delegátov hlasovalo za rezolúciu. Iba 10 delegátov hlasovalo proti.Na protest proti reakčným krokom buržoázie a na podporu riešenia vládnej krízy podľa plánu KSČ sa na základe rezolúcie zjazdu závodných rád konal 24. februára jednohodinový generálny štrajk. (Generálny demonštračný štrajk v Prahe a v bratislavskej „Káblovke“.)Na protest proti reakčným krokom buržoázie a na podporu riešenia vládnej krízy podľa plánu KSČ sa na základe rezolúcie zjazdu závodných rád konal 24. februára jednohodinový generálny štrajk. (Generálny demonštračný štrajk v Prahe a v bratislavskej „Káblovke“.)Reakcia sa však nechcela vzdať svojich kontrarevolučných cieľov. Pokúšala sa aktivizovať ozbrojené skupiny svojich stúpencov, aby v prípade potreby demonštrovala aj silou, a tak zvrátila politické dianie. Proti týmto zámerom sa na základe výzvy predsedníctva ÚV KSČ vytvárali v závodoch ozbrojené oddiely robotníckej triedy — Ľudové milície. Vo dne, v noci chránili svoje závody a kľúčové hospodárske a komunikačné uzly a zariadenia, aby eliminovali pokusy protiľudových síl narušiť riadny chod hospodárskeho života.Dramatické udalosti sa dostali do konečného štádia riešenia 25. februára 1948. Politické napätie dosahovalo vrchol. Pozornosť obyvateľov celej našej vlasti sa sústredila na Pražský hrad, kam opäť o 16. hodine odišiel Klement Gottwald po definitívne rozhodnutie prezidenta. Pracujúci Prahy i okolia ho čakali na Václavskom námestí a mohutné zhromaždenie prepuklo v nadšené ovácie, keď Klement Gottwald po príchode z Hradu oznámil, že prezident republiky prijal demisiu zradných ministrov a súhlasil so zložením novej vlády obrodeného Národného frontu.Dramatické udalosti sa dostali do konečného štádia riešenia 25. februára 1948. Politické napätie dosahovalo vrchol. Pozornosť obyvateľov celej našej vlasti sa sústredila na Pražský hrad, kam opäť o 16. hodine odišiel Klement Gottwald po definitívne rozhodnutie prezidenta. Pracujúci Prahy i okolia ho čakali na Václavskom námestí a mohutné zhromaždenie prepuklo v nadšené ovácie, keď Klement Gottwald po príchode z Hradu oznámil, že prezident republiky prijal demisiu zradných ministrov a súhlasil so zložením novej vlády obrodeného Národného frontu.Už 10. marca 1948 predložila nová vláda svoj program Národnému zhromaždeniu, ktorý nadväzoval na dovtedajšie výsledky budovateľského programu a kládol perspektívy jeho zavŕšenia v zmysle februárového víťazstva (ďalšie znárodňovanie, ďalšia etapa pozemkovej reformy, školské zákony a pod.). Dňa 9. mája 1948 Ústavodarné národné zhromaždenie schválilo ústavu, ktorá zakotvila dovtedajšie výsledky revolúcie a stala sa základňou pre budovanie nového, ľudového právneho poriadku. Tak isto i voľby do Národného zhromaždenia, do ktorých vstupoval Národný front s jednotnou kandidátkou, plne potvrdili víťazstvo pracujúcich vo Februári.Dovŕšením víťazstva bolo, keď po Benešovej abdikácii 14. júna 1948 za prezidenta republiky zvolili Klementa Gottwalda.Víťazstvom pracujúceho ľudu vo Februári 1948 sa začala v našej vlasti etapa nehatenej výstavby socializmu. O rozvoji socialistickej výstavby v Československu rozhodovalo predovšetkým plnenie hospodárskych úloh stanovených prvým päťročným plánom, ktoré sa zamerali predovšetkým na prestavbu a výstavbu priemyslu. Najväčšie investície sa realizovali do baní, metalurgie, energetiky a strojárstva. Bol to tiež program industrializácie Slovenska, kolektivizácie poľnohospodárstva a prebudovanie celej nadstavby. Budovať vyspelú socialistickú spoločnosť bolo nemysliteľné bez úprimných a bratských vzťahov s mohutnou socialistickou veľmocou — Sovietskym zväzom. Vďaka jeho nezištnej pomoci mohla strana v plnom rozsahu realizovať svoje zámery prijaté na IX. zjazde KSČ.Víťazstvom pracujúceho ľudu vo Februári 1948 sa začala v našej vlasti etapa nehatenej výstavby socializmu. O rozvoji socialistickej výstavby v Československu rozhodovalo predovšetkým plnenie hospodárskych úloh stanovených prvým päťročným plánom, ktoré sa zamerali predovšetkým na prestavbu a výstavbu priemyslu. Najväčšie investície sa realizovali do baní, metalurgie, energetiky a strojárstva. Bol to tiež program industrializácie Slovenska, kolektivizácie poľnohospodárstva a prebudovanie celej nadstavby. Budovať vyspelú socialistickú spoločnosť bolo nemysliteľné bez úprimných a bratských vzťahov s mohutnou socialistickou veľmocou — Sovietskym zväzom. Vďaka jeho nezištnej pomoci mohla strana v plnom rozsahu realizovať svoje zámery prijaté na IX. zjazde KSČ.Bola to leninská línia, leninský program socialistickej výstavby. Základ vytvoril Február 1948. Generálnu líniu vypracoval a prijal IX. zjazd KSČ v roku 1949. Veľkolepé výsledky, ktoré Československo na tejto ceste dosiahlo, možno dnes vidieť vo všetkých oblastiach. Socializmus v našej vlasti definitívne zvíťazil. Výdobytky Februára aj ich ďalší rozvoj zostali pre československý ľud zachránené aj napriek snahám strojcov antifebruára v roku 1968, vďaka internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu a uvedomelosti robotníckej triedy, ktorá vo svojom jadre zachovala odkaz Februára.Obnovenie marxisticko-leninských princípov v politickej línii KSČ a ich dôsledné uplatňovanie v každodennej praxi, posilnenie funkcií a integračnej úlohy federálnych orgánov vo federatívnom usporiadaní nášho štátu, najmä pri riadení jednotnej československej ekonomiky, ako i ďalšie opatrenia v záujme urýchlenia rozvoja českej a slovenskej spoločnosti po krízovom období rokov 1968—69 sa mohlo dosiahnuť zásluhou nového vedenia KSČ, ktoré nastúpilo v apríli 1969 na čele s G. Husákom. Analýzou krízových rokov spolu s ich koreňmi, vysoké hodnotenie internacionálnej pomoci socialistických krajín, energické odsúdenie pravicového oportunizmu i výsledky boja proti nemu obsiahol historický dokument ÚV KSČ v decembri 1970, nazvaný „Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“. Výsledkom konsolidačného procesu bolo upevnenie československej štátnosti, čo sa významne prejavilo aj vo voľbách do zákonodárných orgánov a do národných výborov všetkých stupňov v novembri 1971.Obnovenie marxisticko-leninských princípov v politickej línii KSČ a ich dôsledné uplatňovanie v každodennej praxi, posilnenie funkcií a integračnej úlohy federálnych orgánov vo federatívnom usporiadaní nášho štátu, najmä pri riadení jednotnej československej ekonomiky, ako i ďalšie opatrenia v záujme urýchlenia rozvoja českej a slovenskej spoločnosti po krízovom období rokov 1968—69 sa mohlo dosiahnuť zásluhou nového vedenia KSČ, ktoré nastúpilo v apríli 1969 na čele s G. Husákom. Analýzou krízových rokov spolu s ich koreňmi, vysoké hodnotenie internacionálnej pomoci socialistických krajín, energické odsúdenie pravicového oportunizmu i výsledky boja proti nemu obsiahol historický dokument ÚV KSČ v decembri 1970, nazvaný „Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“. Výsledkom konsolidačného procesu bolo upevnenie československej štátnosti, čo sa významne prejavilo aj vo voľbách do zákonodárných orgánov a do národných výborov všetkých stupňov v novembri 1971.V máji 1971 sa zišiel XIV. zjazd KSČ, ktorý ukončil zložitú a ťažkú etapu. Vypracoval vysoko náročný, reálny program ďalšieho rozvoja našej spoločnosti. V tejto súvislosti opäť zdôraznil historický význam Víťazného februára, ktorý sa stal východiskovým bodom k socialistickým premenám, uskutočňovaným v našej vlasti komunistickou stranou, múdrou vodkyňou pracujúcich más, tvorivo uplatňujúcou leninské princípy práce a opierajúcou sa o úzke priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom. Preto návrat k trvalým hodnotám, ktoré v sebe skrýva odkaz Víťazného februára, je pre československý ľud zdrojom poučenia pre ďalšiu cestu výstavby rozvinutej spoločnosti, tak ako to určujú úlohy XIV. zjazdu KSČ. A československý ľud, ako to potvrdzujú doterajšie výsledky, plní uznesenia XIV. zjazdu KSČ veľmi úspešne.׋›Slovensko 1948 - 1973 I. Únor 1948VýrobceDBratislavaRok1973Délka31 okénekAutor kresebPetrášek Ján, Jakubík ViliamAutor textuVeselý Jaroslav Dr.PředlohaDJOBOznačení3947Další diafilmy výrobceVšesvazová zemědělská výstava v MoskvěChov hovězího dobytka I.Elektrické a magnetické pole I. Elektrické poleObrázky z Tuniska
