Starostlivosť o porasty – II. dielPo vysadení zemiakov nakyprenú pôdu stužujeme ľahšími trojdielnymi hladkými válkami. Války možno účelne spájať v agregát, t. j. za sadiace stroje. Takto možno ušetriť jednu pracovnú jazdu na pozemku. Na obrázku vidíme Zetor, ktorý ťahá 5 ľahkých válkov. Na ekonomické využitie motorovej sily doporučujeme zväčšiť počet válkov. Zásadne válkujeme po dĺžke radov; kolesá traktora majú ísť medzi radmi vysadených zemiakov. Za vlhkého počasia, ako aj na pôdach náchylných na tvorenie prísušku, neválkujeme. Na obrázku menší detail znázorňuje drôtené brány Radikal 300 a ich úkon. Zemiaky bránime obyčajnými bránami, ktoré majú všetky zuby rovnako dlhé. Na bránenie zemiakov, či už konským záprahom alebo kultivačným traktorom, najlepšie vyhovujú sieťové brány Radikal 300, so stočenými oceľovými článkami, ktoré majú na jednej strane kratšie hroty a na druhej dlhšie. Tieto brány veľmi dobre ničia buriny a dobre sa prispôsobujú k vlnitému povrchu pôdy. Zemiaky bránime viac ráz. Prvý raz bránime veľmi skoro, hneď po uvalcovaní zemiakov, posledný raz, keď zemiaky vzchádzajú. Bránením rozrušujeme pôdny prísušok, ničíme mladú vzchádzajúcu burinu. Ak pobránime zemiaky v pravý čas a viac ráz, odpadá okopávka zemiakov.+37Obrázok znázorňuje päťriadkovú plečku pri práci. Len čo zemiaky vzídu, ihneď ich plečkujeme a okopávame. Úlohou plečkovania je ničiť burinu riadkami a kypriť pôdu do hĺbky 10 cm. Najlepšie pracuje plantážna plečka, ktorá má na kyprenie jedného riadku viac menších radličiek. Plečkujeme dva i viac ráz. Každé plečkovanie zvyšuje úrodu zemiakov o 8 až 15 q/ha.Obrázok znázorňuje priečne plečkovanie na štvorcovo-hniezdovej výsadbe zemiakov. Najprv plečkujeme naprieč a potom v riadkoch pozdĺžnych vo smere vyorávania zemiakov pri zbere.Na včasné ničenie zemiakových škodcov, najmä pásavky zemiakovej, porast zemiakov poprašujeme dynocidom v množstve 40 kg na ha. Organizujeme hľadacie dni na zber chrobákov a to počas vegetácie mesačne dva razy. Novšie preparáty proti pásavke sú: dynol, ktorý používame podľa predpisu, a Lindan (nemecký prípravok), ktorý používame v suspenzii 60 gr a 3 kg dynolu na hektár alebo len 120 g Lindanu na hektár. Dobrý vývoj zemiakov od zasadenia až do kvetu závisí od dobrej zásoby vody a od dusíkatej výživy. Preto dusíkaté hnojivá, najmä síran amónny, prípadne ostravský liadok, treba dať rastline včas, t. j. najneskôr pri vzídení zemiakov. Ak dusík dáme neskôr, vňať bujno rastie na úkor výnosov a ich hodnoty. Hnojivá fosforečné, prípadne draselné (síran draselný) možno podľa potreby dávať pri ošetrovaní kultúr. Obrázok znázorňuje hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami. Pri úrode 250 q hľúz a 80 q vňate z 1 ha odoberajú zemiaky 112 kg dusíka, 48 kg kys. fosforečnej, 190 kg drasla a 62 kg vápna.Na včasné ničenie zemiakových škodcov, najmä pásavky zemiakovej, porast zemiakov poprašujeme dynocidom v množstve 40 kg na ha. Organizujeme hľadacie dni na zber chrobákov a to počas vegetácie mesačne dva razy. Novšie preparáty proti pásavke sú: dynol, ktorý používame podľa predpisu, a Lindan (nemecký prípravok), ktorý používame v suspenzii 60 gr a 3 kg dynolu na hektár alebo len 120 g Lindanu na hektár. Dobrý vývoj zemiakov od zasadenia až do kvetu závisí od dobrej zásoby vody a od dusíkatej výživy. Preto dusíkaté hnojivá, najmä síran amónny, prípadne ostravský liadok, treba dať rastline včas, t. j. najneskôr pri vzídení zemiakov. Ak dusík dáme neskôr, vňať bujno rastie na úkor výnosov a ich hodnoty. Hnojivá fosforečné, prípadne draselné (síran draselný) možno podľa potreby dávať pri ošetrovaní kultúr. Obrázok znázorňuje hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami. Pri úrode 250 q hľúz a 80 q vňate z 1 ha odoberajú zemiaky 112 kg dusíka, 48 kg kys. fosforečnej, 190 kg drasla a 62 kg vápna.Obrázok znázorňuje päťriadkový obhrnovač nesený HN, ktorý používame na hrobkovanie zemiakov, na sadenie do riadkov, na štvorcovo-hniezdovú výsadbu zemiakov.Ten istý päťriadkový obhrnovač vidíme pri práci v poraste zemiakov. Obhrnovačom prihrnujeme ornicu k rastlinám.Ohrnovanie vykonáme hneď, len čo to pomery dovolia. Ohrnujeme po každom daždi. Na obrázku vidíme ohrnovanie zemiakov ohrnovačom v dobre vyvinutom poraste. Detail na obrázku znázorňuje preorávanie zemiakov na ostro. Týmto istým náradím môžeme pod zemiaky aj značkovať a zahrňovať.Na kratších parcelách a klinoch ohrnujeme zemiaky konskými plečkami. Takéto ošetrovanie má byť najneskôr pred úplným zapojením porastu. Posledné ohrnovanie treba vykonať najmä za tým účelom, aby sa narastené hľuzy netlačili na povrch, lebo pod účinkom denného svetla by zelenali a znehodnocovali sa.Na list treba prihnojovať na začiatku vývoja, najneskôr však do doby kvetu. Fosforečnými hnojivami sa menej hnojí na list a draselnými len z núdze, a to len síranom draselným. Pri hnojení na list dbáme, aby minerálne hnojivá nepadali na list, ale do riadkov plečkou alebo oborávačom, ich prihrnieme ku koreňom zemiakov. Treba poznamenať, že bez intenzívnej agrotechniky nie sú vysoké dávky hnojív mnoho platné.Závlahu postrekom vykonáme u zemiakov skorých, kde sa náklady na postrek rentujú. Obrázok znázorňuje čs. pojazdné postrekovadlo typu Skultičovo, dlhé 120 m. Čerpadlo s plavákovou savicou berie vodu zo závlahového kanála, pozdĺž ktorého sa pohybuje. Výhoda tohto postrekovadla je, že rozvod závlahovej vody je gravitačný a postrek je lacnejší ako pri rozvode tlakovom.Obrázok znázorňuje časť zemiakovej rastliny (trs), ktorá je napadnutá chorobou plesňou zemiakovou. Na listoch vidíme na boku alebo uprostred čierne škvrny. Táto hubovitá choroba sa vyskytuje vo vlhkejšom počasí. Dôležitým opatrením pre boj proti tejto chorobe je postrek bordóskou miešaninou 2 % na list. Postrek vykonáme, len čo sme spozorovali prvé príznaky tejto choroby. Ak predčasný výskyt plesne zemiakovej nezdoláme, rozšíri sa na celý porast a zemiaky začnú pod koreňom hniť. Proti tejto chorobe pomáha tiež predčasné pokosenie vňate a jej odstránenie z poľa. Všeobecne používame na zdolanie tejto choroby meďnaté prípravky (Cupro).Všetky odrody zemiakovej sadby sprevádzajú ťažké choroby vírusové. Na obrázku je svinutka, ktorú veľmi ľahko spozorujeme medzi ostatnými trsmi zemiakov. Listy tejto choroby sa skrucujú do najspodnejšej časti rastliny. Celá rastlina býva farby špinavosivej a je obyčajne nižšia. Takéto rastliny zo semenárskeho dielca a z množiteľských porastov vytrháme.Ako ďalšiu vírusovú chorobu uvádzame kučeravosť. V poraste ju tiež ľahko spozorujeme, lebo list je hodne sprehýbaný, stonky listov bývajú kratšie a trs tvorí ružice listov. Takéto choré trsy z porastu určeného na sadbu vytrháme a hľuzy spod koreňa vykopeme. Ľavý obrázok predstavuje ďalšiu vírusovú chorobu, a to čiarkovitosť. Túto chorobu ľahko rozpoznáme už v mladom štádiu, lebo na spodnej časti listov býva nervatúra hnedastá. Takýto list predčasne odumiera, zostáva vysušený a zavesený na stonku zemiakovej vňate. V zelenom stave zostáva iba najvrchnejšia časť vňate. Takéto choré trsy musíme bezpodmienečne z množiteľského porastu zemiakov odstrániť.Obrázok znázorňuje starostlivosť družstevníčok o zemiakovú sadbu. Na semenárskom dielci vytrhávajú choré trsy zemiakov, ktoré boli napadnuté ťažkými vírusovými chorobami a to svinutkou, kučeravosťou a čiarkovitosťou. Vytrhnutú vňať vynášajú v košíčkoch von z poľa. Takúto prácu na semenárskych dielcoch zemiakov konáme hneď, len čo zemiaky dosiahnu výšky 20 cm a choroby sa zjavia. Ak má porast viac ako 10 % chorých trsov napadnutých vírusovými chorobami, trsy nevytrhávame, lebo pre ďalšie množenie je nevhodný. O postupe sa poradíme s odborníkom.Po zasiatí cukrovky udržujeme povrch poľa stále kyprý. Ak sa utvorí prísušok, rozdrvíme ho ježkovým valcom alebo Zehetmayerovou sústavou ježkových valcov s bránami. Len čo cukrovka vyriadkuje, preplečkujeme ju. Na obrázku máme šesťriadkovú plečku KPN-6 v práci a detail zblízka.Repu zasiatu do riadkov 45 cm širokých jednotíme na vzdialenosť 20 cm a repu zasiatu na 42 cm jednotíme na vzdialenosť 22–24 cm. Takto vyjednotená repa má obsahovať 80.000 až 100.000 rastlín na ha. Čím včasšie repu vyjednotíme, tým vyššiu úrodu dosiahneme. Na obrázku sú členky družstva na babosede, pri práci sedia a malými motyčkami presekávajú repu. Sedačka je traktorom poťahovaná pomaly vpred. Výkon družstevníčok pri práci na sedačke je veľký, ale kvalita práce trpí.Obrázok zachycuje jednotenie cukrovky. Najprv bola cukrovka presekaná naprieč riadkov Robkovou plečkou, t. j. šesťriadkovým presekávačom PRN-6 s výkonom 4,2 km za hod. a výkonnosťou 1 ha za hodinu. Robkovou plečkou namontovanou na rám sejačky ušetríme aspoň 25–30 % ručnej práce. Presekávačom preriedenú cukrovku vyjednotíme za 2–3 dni, t. j. až preseknuté rastlinky uschli. Jednotenie sa snažíme dokončiť najneskôr do týždňa po presekaní. Detail znázorňuje odčerpanie živín na 100 q cukrovky s listom. Podľa plánovanej úrody na JRD vypočítame si potrebu hnojív pre cukrovku.Plečkovanie cukrovky opakujeme aspoň štyri razy a plečkujeme až do doby, kým si cukrovka medziriadky sama nezakrýva. Dbáme, aby pôda bola stále kyprá, prevzdušnená a aby sme znížili straty vody vyparovaním. Spočiatku plečkujeme plytko, neskôr hlbšie, 5–8 cm, nakoniec až 10–12 cm hlboko. Posledné plečkovanie na zlievaných pôdach spojíme s dlátkovaním. Tento agrotechnický úkon mimoriadne prispieva k dosiahnutiu vysokých úrod, lebo pôdu dlátkujeme až na 16 cm. Traktorová plečka dosahuje výkon až 1,2 ha za hodinu.Obrázok znázorňuje jednozáprahovú trojriadkovú plečku. Touto plečkou môžeme plečkovať iba do hĺbky 5–6 cm. Ak máme na JRD takéto plečky, využijeme ich najmä na pozemkoch kratších, cvikovitých, alebo tam, kde máme nerovnomerne vlhkú pôdu.Veľmi dobrým hnojivom v cukrovej repe je močovka zriedená vodou v pomere 1:3. Cukrovku močovkujeme niekoľkými dávkami do riadkov namiesto liadku. Ak močovkujeme neskoro, listy bujne rastú a korene sú chudobné na obsah cukru. Aby močovka nepôsobila jednostranne, treba doplniť chýbajúcu kys. fosforečnú. Obsah živín v močovke je tento: dusíka 0,2 %, kys. fosforečnej 0,1 % a drasla 0,5 %. Obrázok znázorňuje čerpanie močovky zo žumpy a napĺňanie do cisterny.Močovkovanie spájame s plečkovaním, ako to vidíme na obrázku. Dusíkom vyživujeme cukrovku najmä v prvom období rastu, aby sa vytvorila veľká asimilačná plocha. Za rastu repu aspoň dva razy liadkujeme a to hneď po vyjednotení a naposledy do konca júna. Fosforečné hnojivá dopĺňame aj na list v júni. Ak sme zaorali na jeseň 1/3 kys. fosforečnej, na jar pri siatí dáme 1/4 dávky a na list ostatné množstvo. Draselné hnojivá dodávame spolu s močovkou vo forme draselnej soli v množstve 55 kg/ha na 100 q repy. Draselné hnojivá rozhadzujeme na jeseň, čiastočne pred sejbou a tiež za rastu cukrovky. Teraz sa vyrába močovkovač šesťriadkový s nádržou 800 l. Močovku môžeme zapracovať aj do hĺbky 10 cm. Dôležité je, aby sa nádrže naplnili. Takýto močovkovač s plečkou môže pomočovkovať za smenu asi 6–8 ha cukrovky. Jedno močovkovanie zväčšuje úrodu cukrovky o 15 q/ha pri použití 20 hl močovky na ha.Obrázok znázorňuje detail ošetrovanej cukrovky. Treba poznamenať, že v slabo obrobenej pôde sa korene cukrovky rozširujú len v hornej časti koreňa, preto úrody na takejto pôde sú podpriemerné. Presvedčivo vysoké úrody cukrovky docielime len zladením všetkých agrotechnických opatrení spojených s minerálnym hnojením, močovkovaním, plečkovaním, dlátkovaním a s hospodárením s pôdnou vlahou pri zabezpečení 80 000–100 000 riep na 1 hektár.Posledný raz plečkujeme a dlátkujeme cukrovku pri vysokom liste. Pred kolesá traktora dáme ohrňovadlá listu, aby sme list kolesami nezašliapali. Plečku nasadíme do hĺbky 10–12 cm. Najmä v najjužnejších polohách Slovenska v auguste veľká časť listu na cukrovke zaschne a v takomto období po príležitostnom daždi vykonáme posledné plečkovanie spojené s dlátkovaním. Obrázok znázorňuje plečkovanie spojené s dlátkovaním v dobre vyvinutej cukrovke.Obrázok znázorňuje prístroj S-083 na postrekovanie proti voškám (z NDR). Rozprašovanie sa vykonáva na princípe speňovacom. Používa sa 1 kg ekatínu na 200 l vody. Toto množstvo postačuje na 1 hektár.Aparatúra na ničenie cicavého hmyzu FT – 800. Na 1 ha použijeme 1 kg ekatínu do 200 l vody.Cukrovka býva vo vegetačnej dobe aj v pokročilom raste napadnutá voškou makovou, ktorá vyciciavaním šťavy z listov spôsobuje skrucovanie listov a nižšie výnosy. Účinný prostriedok proti nej je ekatín. Postrek vykonáme rozprašovačom P – 900. Na obrázku je prístroj pri práci. Dávka 1 kg ekatínu na 200–300 l vody postačuje na 1 ha cukrovky.Obrázok znázorňuje umelé zadažďovanie repy prenosnou aparatúrou. Rovnomernosť postrekovania sa dosiahne výkyvmi potrubia, ktoré obstaráva hydraulický motorček. Šírka postreku je 15–30 m. Za hodinu možno zavlažiť do hrúbky 6–35 mm. Toto zavlažovacie zariadenie používame najmä na špeciálne kultúry v záhradníctve a podľa potreby aj na poľné kultúry cukrovky.Obrázok znázorňuje diaľkoprúdové postrekovadlo. Výtokové potrubie je nasadené pod uhlom 30–45°. Voda vytryskuje pod tlakom 2–7 atmosfér, najviac 10 atmosfér. Pri otáčaní postrekuje kruhovú plochu o polomere 20–80 m. Množstvo zrážok za hodinu je 6–17 mm. Rozprašovanie v jemný dážď obstaráva lopatkové zariadenie. Aby na poliach nezostala nezavlažená plocha, musí byť postrekovadlo umiestnené tak, aby sa postrekové kruhy čiastočne prekrývali.Závlahu pásovým prieronom a brázdovým podmokom využívame na slabo sklonených pozemkoch najmä pri okopaninách. Voda sa rozvádza po poliach závlahovou sieťou kanálov z priekop. Zavlažovacie brázdy bývajú 50–200 m dlhé, v priepustných pôdach kratšie. Pri brázdovom podmoku zavlažovacie brázdy vyorávame každoročne pri agrotechnickom spracovaní pôdy. Rozchod brázd upravíme na 60–90 cm, podľa druhu kultúry. Spád brázd v rovinatých polohách býva 1–2 ‰. Pri závlahe brázdovým podmokom a prieronom odpadá čerpanie vody, nepotrebujeme potrubie a strojové postrekovadlá, lebo voda sa rozvádza po poli prirodzeným alebo upraveným spádom.Olamovanie listov cukrovky sa vžilo ako zlozvyk a dosiaľ trvá ako dedičstvo po súkromnom hospodárení. Ak repe olámeme časť listov, prestane asimilovať cukor a z rezervných látok začne stavať nové listy. Olamovanie starých a chorých listov, najmä po 15. septembri, nie je už rastline na závadu. No najmä olamovanie v auguste a v predchádzajúcich mesiacoch zásadne nesmieme trpieť. V tomto období cukrovka denne vytvára 70–140 kg cukru na 1 ha. Strata na výnose repy pri olamovaní je až 32 q/ha a strata cukru 7 q/ha.Obrázok znázorňuje sadenie priesady cukrovej repy. Semenačku umiestňujeme len na polia s vysokým agrofónom, t. j. po ďatelinovinách a dobre vyhnojených obilninách. Priesady sadíme na vzdialenosť 60 × 60 cm na vyznačkovaný pozemok. Jedna pracovníčka rýľom urobí nakyprenú jamu a druhá vtlačí priesadu do pôdy tak, aby bola aspoň 5 cm pod povrchom pôdy. Po zasadení pritlačí priesadu nohou. Zásadne sadíme len zdravé a ručne pretriedené priesady.Za vegetácie udržujeme pôdu v kyprom stave. Po každom daždi odporúčame semenačku plečkovať. Na obrázku máme záber konskej plečky.Porast semenačky močovkujeme a súčasne aj plečkujeme. Močovkovanie využijeme najmä vtedy, keď je ešte semenačka nižšia. Na semenačku použijeme 100–500 kg superfosfátu a 200–250 kg draselnej soli.Keď bola semenačka plytko zasadená a pri veľkých povíchriciach vznikajú na semenačke vývraty. Takúto semenačku zásadne nenarovnávame, ale na vyvrátený koreň prihrnieme rýľom zem a koreň zatlačíme. Obrázok znázorňuje vývraty s prihrňovaním zeme.Úrodu semena cukrovej repy môžeme skvalitniť zaštipovaním dlhých 50 cm bylí. Obrázok znázorňuje úkon.׋›Péče o výsadby II.VýrobceDBratislavaRok1958Délka36 okénekAutor kresebBarabášová M., Kružinský Z.Autor textuJuráni Štefan Inž.PředlohaZEMDOznačení4451Další diafilmy výrobceVýznamní organizátoři, účastníci a hrdinové SNPKSČ, vedoucí síla budování socializmuHygiena zvířat a boj proti chorobámHlavní typy fosilních organizmů I. Vznik a význam skamenelin fosilní rostliny
