Kpt. Ján Nálepka – II. dielMapa ČSR po mníchovskom diktáte: Po mníchovskom diktáte nasledoval rýchly spád tragických udalostí – zánik ČSR, zriadenie Protektorátu Čechy a Morava a ustanovenie slovenského štátu. Tieto udalosti otrasne pôsobili na vlastenecké zmýšľanie Jána Nálepku. Ustanovením slovenského štátu vstúpila slovenská buržoáziu, podporovaná ľudáckymi živlami do služieb fašistického Nemecka. Na Slovensku hitlerovci za účinnej pomoci domácich zradcov drancovali všetko, zriaďovali operačné základne proti Poľsku a ZSSR. Podriadenie Slovenska fašistickému Nemecku na hospodárskom a politickom poli vyvoláva odpor u pracujúcej časti obyvateľstva, ale aj u časti buržoázie. Tomuto rastúcemu odporu nemohli zabrániť ani perzekúcie komunistov a ostatných pokrokových síl národa.Ján Nálepka v uniforme dôstojníka slovenskej armády: Ľudácky režim na Slovensku, aby upevnil svoju moc, začal budovať slovenskú armádu, ako mocenský nástroj slovenskej buržoázie podľa vzoru hitlerovcov. Armáda sa zúčastňovala pri potlačovaní štrajkov, demonštrácií a prenasledovala rasove diskriminovaných občanov. Budovanie armády bolo ťažké, lebo táto v slovenskom národnom živote nemala žiadne tradície. Nedostatok veliteľských kádrov riešili ľudácki vodcovia aktivovaním učiteľov, ktorých sa javil relatívny prebytok po viedenskej arbitráži, kedy došlo k obkliešteniu slovenského územia. Tak sa stal dôstojníkom aj Ján Nálepka, ktorého povolali do armády 1. 10. 1939 a pod vojenskou disciplínou sa ľudákom nezdal byť nebezpečný. V armáde zaviedli tzv. „duchovnú službu“, ktorá zohrala reakčnú úlohu pri zdôvodňovaní fašistickej orientácie. Slovenská armáda bola neustále doplňovaná, častými mobilizáciami sa v nej posilňovali antifašistické tendencie, nedôvera v ľudácku vládu, odpor k HSĽS, hlavne HG. Sústavne narastal odpor k vojne a s ním do armády čím ďalej, tým viac prenikal vplyv strany, hlavne zvonku, stykom vojakov s pokrokovou protiľudáckou časťou obyvateľstva.+29Schématická mapka prepadnutia ZSSR fašistickým Nemcom; Úryvok básne Jánka Jesenského „Na front posielajú nás...“; Pochodujúca jednotka slovenskej armády na Ukrajine: Odpor a nesúhlas s politikou ľudáckej vlády v armáde narastal, množili sa dezercie a vzbury vojakov v Ružomberku, Kežmarku, Levoči, Kremnici a Žiline. Ľudácka propaganda usilovala o vytváranie atmosféry súhlasu s pripravovanými agresívnymi zámermi proti Poľsku. V tejto dusnej atmosfére v druhej polovici augusta 1939 sa uskutočnila čiastočná mobilizácia slovenskej armády a začali sa vytvárať bojové jednotky. Do jednej z nich bol zadelený aj Ján Nálepka, ktorý sa potom s touto jednotkou zúčastnil ťaženia proti Poľsku. Nálepkove predstavy o „prechode na druhú stranu“ sa neuskutočnili. Táto myšlienka ho dlho znepokojovala, nakoniec sa stala zmyslom jeho života. Jeho politické presvedčenie, slovanské povedomie, úprimný vzťah k ZSSR a jeho nekompromisný postoj k politike ľudáckeho fašizmu mali pevné korene. Výstavba komunikácií a strategických objektov na Slovensku potvrdili Nálepkov predpoklad o prepadnutí ZSSR. Ľudácki pohlavári vydali rozkaz 22. júna 1941 na prekročenie hraníc. Tak sa slovenské jednotky pripojili k nemeckej armáde a spolu prepadli ZSSR. Týmto aktom sa klérofašistická vláda skompromitovala v očiach slovenského ľudu, ktorý v ZSSR videl svojho spojenca, lebo slovenský národ k nemu prechovával vrelé, bratské vzťahy. Teror a zatýkanie vyvolávali čoraz väčší odpor obyvateľstva proti vojne. Tento odpor k vojne proti ZSSR sa prejavoval aj medzi záložníkmi, ktorí boli v poľných jednotkách slovenskej armády, Rýchlej divízie a odmietali bojovať proti ČA. Ján Nálepka pri odchode na front svojmu bratovi Jozefovi povedal: „Viem, prečo idem na front a viem, kde je aj moje miesto“.Ján Nálepka na športovom štadióne v Kyjeve: Ján Nálepka zo začiatku pôsobil na štábe veliteľstva Zaisťovacej divízie, kde mal možnosť poznať plány a zámery velenia divízie. Čoskoro sa presvedčil o barbarstve nacistov proti ukrajinskému a bieloruskému ľudu. Vo februári 1942 Nálepku preložili do štábu 101. pluku, ktorý mal za úlohu chrániť železničnú trať Minsk – Gomeľ pred útokmi partizánov. Určili mu funkciu náčelníka štábu a pobočníka veliteľa pluku.Letáky sovietskych partizánov, rozširované medzi vojakmi Zaisťovacej divízie: V Žitomírskej a Polevskej oblasti, kde v rokoch 1941/42 bola umiestnená Zaisťovacia divízia, vyvíjali činnosť miestne partizánske oddiely. Zámerom J. Nálepku bolo masovo rozšíriť antifašistické hnutie v Zaisťovacej divízii a organizovať prechody slovenských vojakov k partizánom. Slovenské jednotky podľa plánu mali podnikať trestné výpravy spolu s hitlerovskými jednotkami proti partizánskym dedinám – vydrancovať ich a vypáliť. Ján Nálepka vyslovene znemožňoval takéto bojové akcie. Jeho pokyny a rozkazy nakoniec vyústili v pomoci obyvateľstvu. Osobne ochraňoval fašistami ohrozených občanov, tieto jeho smelé skutky priťahovali vojakov. Besedoval s vojakmi a vysvetľoval im vojenskú i politickú situáciu. Tak začal okolo seba združovať pokrokovo mysliacich príslušníkov jednotky. Na okupovanom území bol veľký nedostatok základných potravín a liekov. Nálepka so svojimi druhmi pomáhal. V jednotkách Zaisťovacej divízie bolo badať narastanie antifašistického zmýšľania u vojakov, i u časti dôstojníkov. Letáky rozširované partizánmi a miestnym obyvateľstvom v jednotkách Zaisťovacej divízie urobili dobrý kus práce. Vplyv strany na vojakov v tomto období je očividný. Výzvy nabádajú vojakov, aby odmietali bojovať proti bratom a obrátili svoje zbrane proti spoločnému nepriateľovi fašistickej soldateske a ich domácim zradcom. J. Nálepka prostredníctvom tlače, letákov, moskovského rozhlasu poznával ilegálnu činnosť strany. Obsah informácií si osvojil a boli žriedlom jeho uvedomelej aktívnej spolupráce s boľševickou ilegalitou, s Komsomolom a partizánskym hnutím. Bol to rozhodujúci faktor vo vývoji pokrokového myslenia a politického zmýšľania J. Nálepku. Príslušníci Zaisťovacej divízie mali mnoho možností presvedčiť sa o zmýšľaní sovietskych ľudí a porovnávať to s nenávistnou propagandou ľudákov. V sovietskych ľuďoch poznali vlastencov, chrabrých bojovníkov bojujúcich za ťažkých podmienok proti fašistickým uchvatiteľom.Písomná korešpondencia medzi sovietskymi partizánmi a kpt. Jánom Nálepkom – Repkinom: Pre antifašistické hnutie slovenských vojakov mali veľký význam aj skupiny samoobrany, ktoré vykonávali cenné služby spojok medzi partizánmi a vojakmi, boli spoľahliví sprievodcovia vojakov k partizánom. Prostredníctvom rozviedok posielali správy o náladách a pohybe nepriateľských jednotiek veleniu partizánskych oddielov. Nadväzovali spojenia s ilegálnym hnutím v Zaisťovacej divízii a pomáhali aktivizovať protifašistické sily. Rozsah spolupráce slovenských vojakov s miestnym obyvateľstvom narastal zo dňa na deň do väčších rozmerov. V priestore Zaisťovacej divízie operovali dva silné partizánske oddiely. Jednotky Zaisťovacej divízie boli rozdrobené na malé strážne oddiely, ktoré chránili železničnú trať, sklady, vodné nádrže a pod. Takéto rozdelenie jednotiek uľahčovalo styk s obyvateľstvom, spoluprácu s partizánmi a skupinami samoobrany. Stretnutie vojakov s partizánmi sa uskutočnilo už v auguste 1942 pri obci Kopceviči. Stretnutia sa nezúčastnil organizátor tohto stretnutia Ján Nálepka – Repkin, lebo v ten deň ho predvolali na gestapo do Petríkova. Tieto stretnutia s partizánmi aktivizovali Nálepkovu skupinu 101. pluku a zaviazali ju k pravidelnej spolupráci s nimi. Spolupráca spočívala v získavaní a odovzdávaní správ o sile a druhu zbraní fašistických jednotiek, miestnej polície, o presunoch na železnici, transportoch a autokolónach, ako aj možnostiach ich zničenia. Toto nadviazanie trvalých stykov s partizánmi umožňovalo prevádzať diverzné akcie väčšieho rozsahu. Podmienky Nálepkovej ilegálnej činnosti neboli vždy priaznivé, napriek mnohým ťažkostiam sa mu podarilo stmeliť skupinu, ktorej príslušníci boli antifašisticky a vlastenecky zmýšľajúci. Boli pevne rozhodnutí prejsť na stranu tých, čo bojujú za slobodu a pokrok celého ľudstva. Tento úmysel potvrdzovali v osobnom a písomnom styku s velením partizánskych oddielov.Písomná korešpondencia medzi sovietskymi partizánmi a kpt. Jánom Nálepkom – Repkinom: Pre antifašistické hnutie slovenských vojakov mali veľký význam aj skupiny samoobrany, ktoré vykonávali cenné služby spojok medzi partizánmi a vojakmi, boli spoľahliví sprievodcovia vojakov k partizánom. Prostredníctvom rozviedok posielali správy o náladách a pohybe nepriateľských jednotiek veleniu partizánskych oddielov. Nadväzovali spojenia s ilegálnym hnutím v Zaisťovacej divízii a pomáhali aktivizovať protifašistické sily. Rozsah spolupráce slovenských vojakov s miestnym obyvateľstvom narastal zo dňa na deň do väčších rozmerov. V priestore Zaisťovacej divízie operovali dva silné partizánske oddiely. Jednotky Zaisťovacej divízie boli rozdrobené na malé strážne oddiely, ktoré chránili železničnú trať, sklady, vodné nádrže a pod. Takéto rozdelenie jednotiek uľahčovalo styk s obyvateľstvom, spoluprácu s partizánmi a skupinami samoobrany. Stretnutie vojakov s partizánmi sa uskutočnilo už v auguste 1942 pri obci Kopceviči. Stretnutia sa nezúčastnil organizátor tohto stretnutia Ján Nálepka – Repkin, lebo v ten deň ho predvolali na gestapo do Petríkova. Tieto stretnutia s partizánmi aktivizovali Nálepkovu skupinu 101. pluku a zaviazali ju k pravidelnej spolupráci s nimi. Spolupráca spočívala v získavaní a odovzdávaní správ o sile a druhu zbraní fašistických jednotiek, miestnej polície, o presunoch na železnici, transportoch a autokolónach, ako aj možnostiach ich zničenia. Toto nadviazanie trvalých stykov s partizánmi umožňovalo prevádzať diverzné akcie väčšieho rozsahu. Podmienky Nálepkovej ilegálnej činnosti neboli vždy priaznivé, napriek mnohým ťažkostiam sa mu podarilo stmeliť skupinu, ktorej príslušníci boli antifašisticky a vlastenecky zmýšľajúci. Boli pevne rozhodnutí prejsť na stranu tých, čo bojujú za slobodu a pokrok celého ľudstva. Tento úmysel potvrdzovali v osobnom a písomnom styku s velením partizánskych oddielov.List. kpt. Nálepku – Repkina svojim rodným: Stretnutia so sovietskymi partizánmi boli poznačené snahou o zjednotenie spoločných plánov v boji proti fašistickým jednotkám. Spolupráca mala nakoniec vyvrcholiť organizovaným prechodom jednotiek 101. pluku k partizánom. Koncom roku 1942 považoval J. Nálepka situáciu za priaznivú na organizovaný prechod väčších jednotiek 101. pluku. Akcia sa podľa dohovoru mala uskutočniť v decembri 1942. Aby prechod bol úspešný, uložil Ján Nálepka Hovanovi získať pre spoluprácu dôstojníckeho zástupcu M. Čunderlíka, ktorý slúžil pri delostreleckej jednotke. Čunderlík pomoc prisľúbil, ale na druhý deň plánovanú akciu prezradil veliteľovi divízie a nemeckému veliteľstvu. Odstránenie následkov zrady v záujme upevnenia jednoty bola prvoradá úloha. Túto Nálepkovu snahu podporil aj prechod väčšej skupiny vojakov s rotmajstrom J. Majerom k partizánom koncom decembra 1942. Správa o tomto sa rýchlo rozniesla v jednotkách Zaisťovacej divízie, ale aj po celom Slovensku. Mala priaznivý ohlas na domácej pôde a znamenala morálnu posilu protiľudáckeho hnutia. Nálepkova ilegálna skupina poskytla pomoc bieloruským partizánom pri zničení strategicky dôležitého železničného mosta cez rieku Ptič, lebo trať Brest–Gomeľ nadobudla dôležitosti v čase bojov o Stalingrad. Významnou akciou bola tiež pomoc, ktorú poskytla Nálepkova skupina partizánskym jednotkám gen. A. N. Saburova v boji s presilou trestných oddielov hitlerovcov pri Selizovke. Tu slovenské delostrelecké batérie pálili do fašistických jednotiek a tankov – tak sa podarilo partizánskym jednotkám prebiť z obkľúčenia. Túto pomoc možno považovať za jednu z najdôležitejších akcií Nálepkovej ilegálnej skupiny ešte pred odchodom do Jeľska. Ján Nálepka so svojimi druhmi vyvíjal aktívnu protifašistickú činnosť aj v nepriateľských posádkach, ktoré boli dislokované v južných oblastiach Poleskej oblasti /Kopatkeviči, Kopceviči, Mozyr, Žitkoviči, Petrikov/. Tu v poleských lesoch vstúpil Ján Nálepka do histórie Veľkej vlasteneckej vojny ako chrabrý, odvážny vlastenec a humánny človek, verný syn svojho národa. Partizáni a obyvatelia ho poznali pod menom Repkin. Ján Nálepka nezabúdal ani na svojich rodných doma, písal pozdravy, listy, v ktorých naznačoval úmysel prejsť k partizánom.V ilegálnej činnosti Ján Nálepka pokračoval aj po premiestnení 101. pluku do priestoru Jeľsk. Čoskoro získal spojenie so štábom generála A. N. Saburova, ktorý velil partizánskym oddielom v Žitomírskej oblasti. Štáb gen. Saburova dostával denne od jednotlivých skupín slovenských vojakov správy o nepriateľských posádkach, ich pohybe, výzbroji a plánovaných akciách. V jarných mesiacoch roku 1943 fašistickí spravodajskí dôstojníci a agenti začali intenzívne pátrať po neznámom a tajomnom kapitánovi Repkinovi a jeho druhoch. Ján Nálepka dobre vedel, čo to znamená, preto sa rozhodol po dohovore s gen. Saburovom prejsť na stranu partizánov. Miesto prechodu bolo dohovorené pri dedinke Loknica. Ján Nálepka začal prípravy na prechod väčšej skupiny vojakov. Fašistické velenie zostrilo opatrenia a tak sa tento zámer nepodaril. Odporúčal preto prechody vojakov k partizánom po menších skupinkách. Dlho očakávaná chvíľa prechodu nadišla podľa dohovoru s gen. Saburovom dňa 15. mája 1943 ráno na svitaní. Pri dedinke Remezy sa Ján Nálepka – Repkin so svojimi druhmi I. Lysakom – Jackom, M. Petrom – Katinom a Petrom Benkovičom vítal s partizánmi a nakoniec došlo k prvému stretnutiu kpt. Jána Nálepku – Repkina s hrdinom ZSSR gen. A. N. Saburovom. Privítanie bolo priateľské a veľmi srdečné.Prechod k ukrajinským partizánom znamenal ďalšiu púť spoločnej bojovej cesty. Splnila sa dávna túžba J. Nálepku bojovať po boku hrdinských sovietskych partizánov proti spoločnému nepriateľovi. Jeho prechod k partizánom mal veľký morálno-politický dopad na príslušníkov Zaisťovacej divízie. Na veliteľstve a u Nemcov vyvolal zdesenie. Veliteľstvo divízie, aby zabránilo rozkladu a ďalším prechodom, vydalo prísne nariadenia, ktoré obmedzovali pohyb jednotlivca a celých skupín. Nepomohli ani tieto striktné zákazy, prechody skupín vojakov sa množili, preto veliteľstvo vyhlásilo v oblasti Zaisťovacej divízie stanné právo. Po vyhlásení stanného práva 10. júna 1943 vyniesli v rozkaze aj rozsudok trestu smrti povrazom nad stot. Jánom Nálepkom – Repkinom a jeho druhmi. Hlásenie o zbehnutí z armády prišlo aj do rodného kraja pod Tatrami.Prechod k ukrajinským partizánom znamenal ďalšiu púť spoločnej bojovej cesty. Splnila sa dávna túžba J. Nálepku bojovať po boku hrdinských sovietskych partizánov proti spoločnému nepriateľovi. Jeho prechod k partizánom mal veľký morálno-politický dopad na príslušníkov Zaisťovacej divízie. Na veliteľstve a u Nemcov vyvolal zdesenie. Veliteľstvo divízie, aby zabránilo rozkladu a ďalším prechodom, vydalo prísne nariadenia, ktoré obmedzovali pohyb jednotlivca a celých skupín. Nepomohli ani tieto striktné zákazy, prechody skupín vojakov sa množili, preto veliteľstvo vyhlásilo v oblasti Zaisťovacej divízie stanné právo. Po vyhlásení stanného práva 10. júna 1943 vyniesli v rozkaze aj rozsudok trestu smrti povrazom nad stot. Jánom Nálepkom – Repkinom a jeho druhmi. Hlásenie o zbehnutí z armády prišlo aj do rodného kraja pod Tatrami.Stretnutie kpt. Jána Nálepku – Repkina s gen. A. N. Saburovom bolo veľmi srdečné a súdružské. Srdečné bolo aj zvítanie so slovenskými vojakmi, ktorí už skôr prešli do radov partizánskych oddielov.Schôdzka s partizánskym oddielom Buďonného; Vyznamenávanie príslušníkov partizánskych oddielov: Prechod Nálepkovej skupiny k spojeným partizánskym oddielom Žitomírskej oblasti znamená nové obdobie boja proti hitlerovskému fašizmu. Úlohy, ktoré očakávali J. Nálepku sa už riešili v korešpondencii s veliteľom partizánskych oddielov generálom Saburovom predtým. Podľa dohovoru gen. Saburov vydal 18. 5. 1943 rozkaz o zriadení prvého čsl. partizánskeho oddielu a nariadil J. Nálepkovi – Repkinovi plniť povinnosti veliteľa tohto oddielu. Veleniu partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti nariadil odveliť ihneď všetkých Čechov a Slovákov do novozriadeného oddielu, ktorý sa práve začal formovať. Tento rozkaz sa podarilo splniť len čiastočne, vzhľadom na veľký priestor, v ktorom partizánske oddiely operovali.Ján Nálepka v rozhovore so slovenskými vojakmi – príslušníkmi partizánskeho oddielu: Prechod Nálepkovej skupiny k spojeným partizánskym oddielom Žitomírskej oblasti znamená nové obdobie boja proti hitlerovskému fašizmu. Úlohy, ktoré očakávali J. Nálepku sa už riešili v korešpondencii s veliteľom partizánskych oddielov generálom Saburovom predtým. Podľa dohovoru gen. Saburov vydal 18. 5. 1943 rozkaz o zriadení prvého čsl. partizánskeho oddielu a nariadil J. Nálepkovi – Repkinovi plniť povinnosti veliteľa tohto oddielu. Veleniu partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti nariadil odveliť ihneď všetkých Čechov a Slovákov do novozriadeného oddielu, ktorý sa práve začal formovať. Tento rozkaz sa podarilo splniť len čiastočne, vzhľadom na veľký priestor, v ktorom partizánske oddiely operovali.Menovanie kpt. Jána Nálepku – Repkina za veliteľa I. čsl. partizánskeho oddielu: Prechod Nálepkovej skupiny k spojeným partizánskym oddielom Žitomírskej oblasti znamená nové obdobie boja proti hitlerovskému fašizmu. Úlohy, ktoré očakávali J. Nálepku sa už riešili v korešpondencii s veliteľom partizánskych oddielov generálom Saburovom predtým. Podľa dohovoru gen. Saburov vydal 18. 5. 1943 rozkaz o zriadení prvého čsl. partizánskeho oddielu a nariadil J. Nálepkovi – Repkinovi plniť povinnosti veliteľa tohto oddielu. Veleniu partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti nariadil odveliť ihneď všetkých Čechov a Slovákov do novozriadeného oddielu, ktorý sa práve začal formovať. Tento rozkaz sa podarilo splniť len čiastočne, vzhľadom na veľký priestor, v ktorom partizánske oddiely operovali.Letáky Jána Nálepku k slovenským vojakom a dôstojníkom: Ján Nálepka ako veliteľ I. čsl. partizánskeho oddielu vypracoval organizačnú štruktúru jednotky, ktorá bola dočasná a slúžila na plnenie prvých bojových úloh. Oddiel sa mal spojiť so slovenskými vojakmi Zaisťovacej divízie a dosiahnuť prechod ďalších vojakov a dôstojníkov so zbraňami a muníciou. Nálepkovmu oddielu pri plnení bojových úloh účinne pomáhalo miestne obyvateľstvo, ktoré doručovalo letáky slovenským vojakom, napísané podľa konceptu J. Nálepku. Prostredníctvom nich boli posielané výzvy na stretnutia s vojakmi a dôstojníkmi slovenských jednotiek. Partizánske letáky apelovali na vlastenecké cítenie a protifašistické zmýšľanie slovenských vojakov a vyzývali ich priamo k prechodu na stranu partizánov. Agitácia nebola márna, lebo počet prechodov sa zväčšil a pribudlo aj slovenských vojakov v partizánskom oddiele. Napriek prísnym opatreniam zo strany velenia Zaisťovacej divízie a hitlerovcov letáky prenikali medzi vojakov. V auguste 1943 prešla k partizánom celá cyklistická čata v plnej výzbroji od jazdeckého priezvedného oddielu v dedinke Smoleviči pri Minsku.Kpt. Ján Nálepka – Repkin s veliteľom partizánskych oddielov gen. A. N. Saburovom a jeho bojovými druhmi, politický komisár Z. A. Bogatyr, pracovník dokumentárneho filmu A. N. Froienko, J. A. Arťuchov a ďalší. Štáb čsl. partizánskeho oddielu tvorili: I. Lysák – Jacko, I. K. Fiodorov, pol. komisár oddielu, kpt. Ján Nálepka – Repkin, veliteľ čsl. oddielu a M. Petro – Katin. Prvý čsl. partizánsky oddiel bojové úlohy plnil čestne a išiel od jedného víťazstva k ďalším.Kpt. Ján Nálepka – Repkin s veliteľom partizánskych oddielov gen. A. N. Saburovom a jeho bojovými druhmi, politický komisár Z. A. Bogatyr, pracovník dokumentárneho filmu A. N. Froienko, J. A. Arťuchov a ďalší. Štáb čsl. partizánskeho oddielu tvorili: I. Lysák – Jacko, I. K. Fiodorov, pol. komisár oddielu, kpt. Ján Nálepka – Repkin, veliteľ čsl. oddielu a M. Petro – Katin. Prvý čsl. partizánsky oddiel bojové úlohy plnil čestne a išiel od jedného víťazstva k ďalším.Po odchode Zaisťovacej divízie partizánske rozviedky zistili, že fašistické jednotky sa horúčkovite pripravujú na trestnú výpravu proti partizánom. Túto správu potvrdilo aj veliteľstvo Žitomírskych partizánskych oddielov a oznámil J. Nálepkovi, že 21. júna 1943 začali fašistické jednotky uskutočňovať trestné výpravy proti partizánom. V zostave týchto vojsk boli aj jednotky maďarskej horthyjovskej armády, ktoré vystriedali Zaisťovaciu divíziu. J. Nálepka poslal Slovákom, ktorí slúžili v maďarských jednotkách výzvy a letáky, aby nebojovali proti sovietskym partizánom, ale aby obrátili zbrane proti hitlerovskej fašistickej soldateske. J. Nálepka predpokladal, že prvé bojové stretnutie bude práve s jednotkami maďarskými, v ktorých sa nachádzali aj Slováci z okupovaného územia južného Slovenska. Na rozsiahlych priestoroch Ukrajiny a Bieloruska postup bojovej cesty I. čsl. partizánskeho oddielu znázorňuje schématická mapka. V tyle nepriateľa boli oblasti, v ktorých vládli partizáni a nimi ustanovené orgány sovietskej moci. Velenie wehrmachtu do týchto oblastí na jar roku 1943 vyslalo bojové útvary, špeciálne vycvičené, ktoré mali čeliť partizánskym prepadom. Začali sa posilňovať jednotky v mestách Žitomír, Ovruč, Mozýr, Jeľsk, Petrikov, Olevsk a blízke dediny k mestám. Nemecké velenie uplatňovalo taktiku spálenej zeme, všadiaľ, kde prišlo plienilo a rabovalo dobytok, úrodu, obilie, vypaľovalo dediny a schopných ľudí bralo na prácu do Reichu. Útok fašistických jednotiek proti partizánom sa uskutočnil za silnej podpory tankov, obrnených vozidiel a letectva. Útvary prečesávali okolité lesy, poľné a lesné komunikácie. Bohaté bojové skúsenosti v tyle nepriateľa žitomírskych partizánskych oddielov sa uplatnili pri kladení nástrah, zamínovaní komunikačných spojov a neočakávanými prepadmi začali ničiť nepriateľskú silu a jej bojovú techniku. Taktika partizánskych náhlych prepadov, odvážnosť, presnosť, rýchlosť v manévrovaní vytvárala pre nepriateľa atmosféru neznesiteľných podmienok. Čsl. partizánskemu oddielu takáto bojová úloha pripadla v priestoroch obcí Daniloviči, Borovoje Lazy, Rubeš, Ivanova Sloboda.Guľometčíci v boji o mesto Kyjev: Spolu s I. čsl. partizánskym oddielom bojovú cestu nastúpil aj sovietsky partizánsky oddiel Buďonného pod velením J. A. Arťuchova. Z dedinky Karteniči obidva oddiely odchádzali na bojovú cestu spoločne. Oddiely pred dedinkou Borovoje zaujali obranné postavenie, počkali na motorizované jednotky fašistov a ich pomáhačov, ktoré v boji rozprášili a ich bojovú techniku zničili. Po boji s nepriateľom sa oddiely presunuli hlbšie do lesa. V noci prešli močaristým terénom na nové určené miesto, kde pokračovali v boji. Dňom i nocou robili prepady na nepriateľské jednotky. Menšie skupinky boli vysielané na deštrukčné akcie. Čsl. partizánsky oddiel dokázal svoju bojaschopnosť a silnú morálno-politickú jednotu. Veliteľ oddielu kpt. Ján Nálepka pri bojových akciách sa ukázal ako talentovaný a rozvážny veliteľ a tak bol jeho oddiel predurčený k ďalším bojovým úspechom. Za týchto bojových podmienok vznikali medzi našimi a sovietskymi partizánmi pevné základy bratskej družby a úprimného priateľstva. Z Nálepkovcov sa v bojovej akcii o David-Gorodok vyznamenal guľometčík Jozef Golanský a jeho pomocník Peter Bobek. Hitlerovská trestná výprava proti ukrajinským a bieloruským partizánom sa skončila neúspešne, zabitých bolo okolo 1200 vojakov, zničených 87 áut, 12 tankov a 3 motocykle.Schématická mapka bojových partizánskych akcií v okolí Ovruče: V dňoch 16. až 22. júla 1943 umožnilo velenie čsl. partizánskeho oddielu reorganizovať jednotku. Jeho príslušníkom sa dostalo vysoké uznanie za statočnosť a hrdinstvo preukázané v boji s fašistickou soldateskou. Udelené vyznamenanie bolo udalosťou, ktorá dokumentovala uznanie bojových zásluh jednotlivcom, ale aj celej jednotke v rámci partizánskej vojny na území ZSSR. Veliteľské schopnosti a odvaha, ktorú prejavil Nálepka a jeho druhovia, umožnili vedeniu ukrajinského partizánskeho hnutia poveriť oddiel zložitejšou úlohou – spolu s oddielom Buďonného vojsť do styčných priestorov Žitomírskej, Rovenskej a Kamenecko-Podolskej oblasti, aby na týchto miestach rozvinuli diverznú činnosť v blízkosti železničných uzlov Šepetovka, Novograd-Volinskij a Korec. Keď ČA v lete zahájila veľkú protiofenzívu, front sa nezadržateľne blížil k Dnepru, údery partizánov boli čoraz energickejšie a účinnejšie. V nových priestoroch Nálepka za podpory obyvateľstva získaval cenné správy o nepriateľských jednotkách, ich sile a výzbroji, ktoré potom posielal na veliteľstvo. Intenzita diverzných akcií v tyle nepriateľa sa ukázala ako veľmi účinná.Budova „Čierny dom“ v Ovruči, pri ktorom padol v hrdinskom boji kpt. Ján Nálepka – Repkin: Vojská Stredného, Voronežského, Stepného a Južného frontu sa koncom septembra 1943 dostali k Dnepru, ktorý prekročili a na jeho pravom brehu vytvárali predmostie v rámci prípravy boja o mesto Kyjev. Jednou z najúspešnejších bojových akcií Nálepkovho oddielu bol prepad pri dedinke Višeňki – mal ohlas na širokom okolí a po zásluhe ho ocenilo aj sovietske partizánske velenie. Veliteľské schopnosti Jána Nálepku dokumentuje aj prepad dedinky Komúna pri Jeľsku. Dňa 7. novembra 1943 sa Nálepkov oddiel zúčastnil štátneho sviatku 26. výročia VOSR, pri správe o dobití mesta Kyjev bola radosť ešte väčšia. Na slávnostnom zhromaždení prehovoril gen. Saburov a Ján Nálepka, ktorý medziným povedal: „My Slováci, slávime prvý raz výročie VOSR spolu so sovietskym hrdinským ľudom. Sme hrdí a šťastní, že sa nám dostalo tejto cti. Verím, že nesklamete dôveru, ktorej sa vám dostalo, ako predstaviteľom Slovenska, čo sa tu v tyle nepriateľa bijú za nezávislosť, za slobodné Československo“. V tomto období začali veľké partizánske boje proti fašistickým jednotkám na línii Ovruč – Mozyr a Ovruč – Slovečno. Úlohou bolo znemožňovať nepriateľovi prísun vojenských posíl z Mozyra ku Kyjevu a bojovou činnosťou pripútať na seba nepriateľské sily. Partizánsky oddiel v tejto akcii dostal za úlohu prevádzať bojové operácie medzi dedinkami Gajeriči a Peščinskaja na ceste Ovruč – Slovečno. Niekoľko dní pred útokom na Ovruč Nálepkovci rozkopali cestu v dĺžke 700 m Ovruč – Slovečno. Vo dne v noci podnikali diverzné akcie a prepady. Keď ilegálni pracovníci oznámili partizánom, že hitlerovci zamýšľajú mesto Ovruč zničiť, boli urýchlené prípravy na boj o toto mesto. Dňa 16. XI. 1943 o 12.00 hod. delostrelecké batérie Morozovovho oddielu začali paľbu na nepriateľské postavenie – boj o mesto Ovruč začal. Čsl. partizánsky oddiel dostal za úlohu zaútočiť na juhovýchodnú časť dedinky Ziasky a zničiť nepriateľskú posádku strážiacu most cez rieku Noryň, čím by bol znemožnený prísun hitlerovských vojakov do Ovruče z juhu. Dobre vyzbrojená fašistická jednotka sa úporne bránila, priestor okolo mosta mal mínové polia, bunkre, okopy a drôtené prekážky. Nálepka ako prezieravý veliteľ sa rozhodol viesť útok na mesto z dvoch strán; a ustúpili. Nálepkovci ukoristili veľké množstvo materiálu, potravín a munície. V tom istom čase oddiel Buďonného začal útok na mesto Ovruč – smer železničná stanica. Ostatné oddiely útočili z juhovýchodnej a severnej strany. Oddiel Buďonného sa prebojoval až na hlavnú ulicu mesta. Partizáni Sarnenského oddielu útočili na železničnú stanicu, oddiel Vorošilova bojoval o sklady a dôležité objekty boj sa pretiahol do nočných hodín a získaval na intenzite. Keď kpt. Nálepka zistil, že sa ešte v meste bojuje, požiadal gen. Saburova o súhlas, aby oddiel po splnení bojovej úlohy pokračoval v boji o mesto Ovruč. Obyvatelia oslobodených častí Ovruče s radosťou vítali svojich osloboditeľov, ktorí do boja nastupovali s piesňou „Slovenské mamičky pekných synov máte...“. I. čsl. partizánsky oddiel pod velením J. Nálepku nastúpil do boja o železničnú stanicu. Táto úloha nebola ľahká, Nálepkov oddiel bol v nevýhode, postupoval v osvetlenom priestore z horiacich budov. Nálepka dal povel vpred a ako prvý vyrazil – fašisti spustili prudkú paľbu; Nálepkovci sa však nezastavili, ťažisko bojov sa presúvalo do bezprostrednej blízkosti stanice. Už sa zdalo, že nepriateľ ustupuje. Kpt. Ján Nálepka zavelil: napred a sám zaútočil, vtedy nastáva osudová chvíľa pre neho a niektorých jeho druhov, lebo v tej chvíli prichádzal do stanice vlak s fašistickou posilou. Guľometná paľba zasiahla najskôr Nálepku a potom ďalších druhov. Zasiahnutý Nálepka sa ešte dvíhal zo zeme s povelom: „Napred továrišči! Bite vrahov!“ Boj o Ovruč pokračoval, až keď prišiel na pomoc Nálepkovcom Žukovov oddiel, odpor nepriateľa bol zlomený, lenže vtedy už chrabré srdce neohrozeného bojovníka kpt. Jána Nálepku – Repkina dotĺklo.Československý partizánsky oddiel za účasti Žitomírskych partizánskych oddielov a obyvateľstva oslobodeného mesta dňa 20. novembra 1943 pochoval v mestskom parku svojho organizátora a veliteľa kapitána Jána Nálepku – Repkina. Spolu s ním pochovali aj jeho spolubojovníkov Fabiána Krištofíka, Matúša Michalíka, Andreja Krňulu, Cypriána Krpeľana a Andreja Paškeviča. V prvom čísle ovručských novín venovali pamiatke Jána Nálepku nekrológ: „Nehynúcou slávou pokryl sa verný syn čsl. ľudu, ktorý zomrel ako hrdina v bojoch o Ovruč, veliteľ čsl. partizánskeho oddielu kpt. Ján Nálepka – Repkin. Jeho meno, ako aj meno veliteľa čaty Sevastanova, ktorý tiež padol hrdinskou smrťou, bude večne žiť v srdciach pokrokového ľudstva.“ Boj o Ovruč bol poslednou bojovou akciou čsl. partizánskeho oddielu.Hrob kpt. Jána Nálepku – Repkina, hrdinu ZSSR a SNP v Ovruči. Jeho rodičia každoročne prichádzali pokloniť sa pamiatke svojho syna, prichádzali aj jeho bojoví druhovia a priatelia, lebo spomienka na verného druha a chrabrého bojovníka zostáva, vždy živá v pamäti súčasných, ale aj budúcich pokolení. Čsl. partizánsky oddiel pod velením kpt. Jána Nálepku – Repkina svojimi hrdinskými činmi sa zapísal do histórie Veľkej vlasteneckej vojny národov Sovietskeho zväzu. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR udelilo kpt. Jánovi Nálepkovi za odvahu a hrdinstvo a za zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia na Ukrajine titul hrdina ZSSR.Hrob kpt. Jána Nálepku – Repkina, hrdinu ZSSR a SNP v Ovruči. Jeho rodičia každoročne prichádzali pokloniť sa pamiatke svojho syna, prichádzali aj jeho bojoví druhovia a priatelia, lebo spomienka na verného druha a chrabrého bojovníka zostáva, vždy živá v pamäti súčasných, ale aj budúcich pokolení. Čsl. partizánsky oddiel pod velením kpt. Jána Nálepku – Repkina svojimi hrdinskými činmi sa zapísal do histórie Veľkej vlasteneckej vojny národov Sovietskeho zväzu. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR udelilo kpt. Jánovi Nálepkovi za odvahu a hrdinstvo a za zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia na Ukrajine titul hrdina ZSSR.Hrob kpt. Jána Nálepku – Repkina, hrdinu ZSSR a SNP v Ovruči. Jeho rodičia každoročne prichádzali pokloniť sa pamiatke svojho syna, prichádzali aj jeho bojoví druhovia a priatelia, lebo spomienka na verného druha a chrabrého bojovníka zostáva, vždy živá v pamäti súčasných, ale aj budúcich pokolení. Čsl. partizánsky oddiel pod velením kpt. Jána Nálepku – Repkina svojimi hrdinskými činmi sa zapísal do histórie Veľkej vlasteneckej vojny národov Sovietskeho zväzu. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR udelilo kpt. Jánovi Nálepkovi za odvahu a hrdinstvo a za zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia na Ukrajine titul hrdina ZSSR.Kpt. Ján Nálepka, hrdina ZSSR – toto vysoké vyznamenanie udelilo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR ako prvému a doteraz jedinému príslušníkovi slovenského národa. Okrem tohto bol vyznamenaný za chrabrosť a hrdinstvo v boji proti fašizmu, pamätnou medailou SNP, Červenou hviezdou, Medailou víťazství, Rádom Bílého lva, Čsl. vojnovým krížom, vyznamenaním Ukrajinských partizánov ZSSR a inými.Vďační rodáci v Smižanoch na pamäť prítomných i budúcich pokolení v jeho rodnom domčeku zriadili Pamätnú izbu kpt. Jána Nálepku, hrdinu ZSSR a SNP.Hrdinské bojové činy Jána Nálepku opriadol sovietsky ľud rôznymi legendami, spievajú sa o ňom pesničky, postavili mu pomníky, v mnohých mestách pomenovali po ňom ulice, námestia, školy, pionierske krúžky a závody. Život Jána Nálepku inšpiroval mnohých autorov, stal sa príťažlivou témou pre historikov, spisovateľov, hudobníkov a výtvarných umelcov. Štúdie sovietskych autorov umožňujú poznať hlbšie bojovú a politickú činnosť tohto slovenského vlastenca. Jeho priateľ, ukrajinský spisovateľ Anatolij Šijan napísal niekoľko čŕt, ktoré vyšli súborne pod názvom „Partizánsky kraj“ /1946/. Hlbšie a širšie spracovanie bojovej činnosti Jána Nálepku patrí autorom: D. Berlinskému a M. Pogrebinskému v knihe „Hrdina Sovietskeho zväzu Ján Nálepka /Repkin/“ /1951/. Akadémia vied ZSSR vydala v roku 1963 vedeckú prácu o partizánskom hnutí na Ukrajine „V tyle nepriateľa“ od Z. A. Bogatyra, ktorý v tejto práci venoval pozornosť bojovej činnosti J. Nálepku. Cenné sú spomienky jeho bojových druhov, ako napr. gen. A. N. Saburova, ktorý okrem článkov, čŕt a úvah napísal knihu „Tajomný kapitán“ /1962/, dvojnásobný hrdina ZSSR generál S. A. Kovpak a bývalý náčelník Bieloruského štábu partizánskeho hnutia P. Z. Kalinin v knihe „Partizánska republika“ /1963/. I. D. Vetrov – býv. veliteľ Gomeľských partizánskych oddielov v práci „Bratia v zbrani“ /1959/; J. T. Strokač, býv. náčelník štábu Ukrajinského partizánskeho hnutia v knihe „Naša znelka slobody“ /1964/, V. Klokov, I. Kulyka a A. Slinkov v publikácii „Boj ukrajinského ľudu za Veľkej vlasteneckej vojny“ /1959/. Z našich autorov sa spracovaním tejto tématiky zaoberal Miloš Krno v románe „Vrátim sa živý“ a Viliam Šalgovič „Kapitán Repkin odchádza“. V hudobnej tvorbe je zastúpená v Piesňach a dumách Milana Nováka a Zdenka Mikulu, Sylvio Macudzinský skomponoval precítené skladby pre klavír, keď predtým bol inšpirovaný obrazmi akademického maliara Jula Nemčíka. Ján Beer túto oblasť spracoval po umeleckej stránke v pôsobivom dokumentárnom filme „Ján Nálepka – Repkin“. Odvážnosť, vytrvalosť, húževnatosť, skromnosť a hrdinstvo v boji proti hitlerovskému fašizmu verného syna a vlastenca Jána Nálepku bude inšpirovať ďalších, bude žiť večne v mysliach nášho ľudu, súčasnej i budúcej generácie, bude mu vždy vzdávaná úcta a česť.׋›Nálepka Ján Kpt. II. DílVýrobceDBratislavaRok1972Délka33 okénekAutor kresebSláma JánAutor textuKuzma AlexanderPředlohaOSOBOznačení5040Další diafilmy výrobceSlovenské literární časopisy a almanachy I.Významní organizátoři, účastníci a hrdinové SNPZ historie Bratislavy I.Z historie slovenského hornictví II. Hornická akademie v Ban. Štiavnici
