Kpt. Ján Nálepka – I. dielRodná obec Jána Nálepku – Smižany patrí medzi najstaršie na Spiši. Historia obce začína pred 11. storočím, kedy Spiš bol veľmi málo zaľudnený. Králi spišskú zem rozdeľovali a prideľovali bojovníkom – kopijníkom, ktorí strážili hranice krajiny a po odchode Tatárov roku 1243 dostali osobitné práva. Smižany v tomto období patrili medzi poľovnícke obce, jej obyvatelia veľa trpeli, najmä vtedy, keď poľovačky za prítomnosti kráľa, hradných pánov a veľmožov trvali niekoľko týždňov. Múdri predkovia Smižian využívali výhod drobnej hŕstky nemeckých prisťahovalcov. Svojou húževnatosťou a neústupnosťou si u kráľa vynútili aj ďalšie práva. Tak sa stalo, že kráľ nakoniec menoval Smižany mestom s trhovým a jarmočným právom.Rodný dom s pamätnou tabuľou, v ktorom sa dňa 20. septembra 1912 narodil Ján Nálepka: Rodná obec Jána Nálepku – Smižany patrí medzi najstaršie na Spiši. Historia obce začína pred 11. storočím, kedy Spiš bol veľmi málo zaľudnený. Králi spišskú zem rozdeľovali a prideľovali bojovníkom – kopijníkom, ktorí strážili hranice krajiny a po odchode Tatárov roku 1243 dostali osobitné práva. Smižany v tomto období patrili medzi poľovnícke obce, jej obyvatelia veľa trpeli, najmä vtedy, keď poľovačky za prítomnosti kráľa, hradných pánov a veľmožov trvali niekoľko týždňov. Múdri predkovia Smižian využívali výhod drobnej hŕstky nemeckých prisťahovalcov. Svojou húževnatosťou a neústupnosťou si u kráľa vynútili aj ďalšie práva. Tak sa stalo, že kráľ nakoniec menoval Smižany mestom s trhovým a jarmočným právom.+27Jeho otec, Michal Nálepka vyrástol v Smižanoch za veľmi ťažkých životných podmienok. Skorá smrť jeho matky neutešené pomery ešte viac znásobovala. Po vyučení tesárskemu remeslu hľadal uplatnenie doma, ale aj za hranicami. Pracoval v Krakove, Budapešti, Viedni. Nakoniec v roku 1903 odišiel za prácou do Ameriky. Keď sa po pár rokoch vrátil do rodnej obce, oženil sa s Máriou Ondrovou z Lieskovian. V prvých rokoch manželstva sa im narodili traja synovia Michal /1908/, Štefan /1910/ a Ján /1912/.Rodný list Jána Nálepku – foto, keď mal 2 roky: Jeho otec, Michal Nálepka vyrástol v Smižanoch za veľmi ťažkých životných podmienok. Skorá smrť jeho matky neutešené pomery ešte viac znásobovala. Po vyučení tesárskemu remeslu hľadal uplatnenie doma, ale aj za hranicami. Pracoval v Krakove, Budapešti, Viedni. Nakoniec v roku 1903 odišiel za prácou do Ameriky. Keď sa po pár rokoch vrátil do rodnej obce, oženil sa s Máriou Ondrovou z Lieskovian. V prvých rokoch manželstva sa im narodili traja synovia Michal /1908/, Štefan /1910/ a Ján /1912/.Michal Nálepka ako baník v USA a jeho robotnícka knižka: Netrvalo dlho a bieda v roku 1913 opäť vyhnala Michala Nálepku do Ameriky. Tu pracoval ako baník na rôznych miestach. Svoje pracovné úsilie zameral hlavne na získanie pôdy v nových spoločensko-hospodárskych podmienkach práve zrodenej ČSR. Domov sa vrátil až v roku 1920, kúpil kúsok poľa, aby zabezpečil každodenný chlieb pre početnú rodinu, v ktorej pribudlo ďalších päť detí: Mária /1921/, Ondrej /1923/, Jozef /1925/ a dvojčatá Helena a Judita /1927/.Ján Nálepka ako dieťa v náručí matky: V období prvej svetovej vojny celá ťarcha a starostlivosť o deti a ich výživu dopadla na bedrá matky, ktorá aj tie najťažšie problémy spojené so živobitím vedela hlboko ľudsky riešiť.Obecná ľudová škola v Smižanoch – Jozef Mikolaj, učiteľ – Ján Nálepka ako žiak: Nasýtiť a ošatiť početnú rodinu sa rodičom darilo len veľmi ťažko. Preto im v práci museli pomáhať odrastlejšie deti, medzi ktoré patril i Ján, ktorý už od svojho útleho detstva prežíval útrapy chudobných maloroľníckych detí. V práci sa formoval jeho charakter a kladný vzťah k rodnej hrudi. Bol hrdý na svojho otca, u ktorého obdivoval jeho pracovitosť, odvážnosť, húževnatosť, vytrvalosť a zásadovosť. Tieto vlastnosti si Ján osvojil. Jozef Mikolaj, bývalý učiteľ na ľudovej škole v Smižanoch spomína na Jána Nálepku, ako na mimoriadne vnímavého, pilného, učenlivého žiaka, dobrého počtára s pekným rukopisom. Jozef Mikolaj ako priamy účastník prvej svetovej vojny poznal dobre veľkú ruskú zem a jej nesmierne bohatstvo. Preto vlieval do sŕdc svojich mladých žiakov najkrajšie city lásky k bratskému ruskému národu. Oduševňoval ich za pravdu, za nový rodiaci sa svet, za sovietske Rusko, za jeho dobrosrdečný a statočný ľud. Túto vštepovanú lásku k svojim bratom prechovával v sebe Ján Nálepka počas celého svojho života. Prostredie, v ktorom žil a pracoval, zanechalo v ňom silné dojmy, formovalo jeho profil a určovalo aj smer jeho myslenia.Priepustné vysvedčenie z občianskej školy: Nasýtiť a ošatiť početnú rodinu sa rodičom darilo len veľmi ťažko. Preto im v práci museli pomáhať odrastlejšie deti, medzi ktoré patril i Ján, ktorý už od svojho útleho detstva prežíval útrapy chudobných maloroľníckych detí. V práci sa formoval jeho charakter a kladný vzťah k rodnej hrudi. Bol hrdý na svojho otca, u ktorého obdivoval jeho pracovitosť, odvážnosť, húževnatosť, vytrvalosť a zásadovosť. Tieto vlastnosti si Ján osvojil. Jozef Mikolaj, bývalý učiteľ na ľudovej škole v Smižanoch spomína na Jána Nálepku, ako na mimoriadne vnímavého, pilného, učenlivého žiaka, dobrého počtára s pekným rukopisom. Jozef Mikolaj ako priamy účastník prvej svetovej vojny poznal dobre veľkú ruskú zem a jej nesmierne bohatstvo. Preto vlieval do sŕdc svojich mladých žiakov najkrajšie city lásky k bratskému ruskému národu. Oduševňoval ich za pravdu, za nový rodiaci sa svet, za sovietske Rusko, za jeho dobrosrdečný a statočný ľud. Túto vštepovanú lásku k svojim bratom prechovával v sebe Ján Nálepka počas celého svojho života. Prostredie, v ktorom žil a pracoval, zanechalo v ňom silné dojmy, formovalo jeho profil a určovalo aj smer jeho myslenia.Archívne správy o robotníckom hnutí: V období študentských rokov Jána Nálepku sa proletariát na Spiši sústreďoval hlavne v banských a hutníckych podnikoch /Rudňany, Markušovce, Ráztoky/, na pílach /Spišská Nová Ves a Hrabušice/. Dedinský proletariát bol aj v samotných Smižanoch na veľkostatku Čákyho, ktorý viedol ostrý triedny boj proti kapitalistom a fabrikantom. Nezamestnanosť v tomto období bola na Spiši veľmi veľká. Revolučné hnutie a triedne boje proletariátu mali veľký vplyv na psychiku myslenia Jána Nálepku a jeho ďalší vývoj. Prostredie školy a výchovné metódy pedagógov hlboko vplývali na jeho vlastenecké cítenie v duchu čsl. vzájomnosti.Čákyho veľkostatok: V období študentských rokov Jána Nálepku sa proletariát na Spiši sústreďoval hlavne v banských a hutníckych podnikoch /Rudňany, Markušovce, Ráztoky/, na pílach /Spišská Nová Ves a Hrabušice/. Dedinský proletariát bol aj v samotných Smižanoch na veľkostatku Čákyho, ktorý viedol ostrý triedny boj proti kapitalistom a fabrikantom. Nezamestnanosť v tomto období bola na Spiši veľmi veľká. Revolučné hnutie a triedne boje proletariátu mali veľký vplyv na psychiku myslenia Jána Nálepku a jeho ďalší vývoj. Prostredie školy a výchovné metódy pedagógov hlboko vplývali na jeho vlastenecké cítenie v duchu čsl. vzájomnosti.Meštianska škola v Spišskej Novej Vsi – Ján Nálepka ako žiak II. ročníka: Ján Nálepka vychodil štyri triedy ľudovej školy v Smižanoch a štyri triedy meštianskej školy v Spišskej Novej Vsi. Vďaka nadaniu a pomoci učiteľa Jozefa Mikolaja v školskom roku 1927/27 začal študovať na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Bol vždy medzi prvými v práci, v učení a pri rôznych spoločenských hrách. Prejavoval sa ako veselý a bystrý študent. Neznášal podlízavosť, falošnosť a všetky prvky zbabelosti u svojich spolužiakov. Pri skromnosti a úprimnosti energicky obhajoval svoje názory. Mal zmysel pre poriadok a úprimný vzťah k povinnostiam. Nepriaznivé materiálne a finančné pomery rodiny preklenul húževnatosťou a túžbou po vzdelaní.Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi – Ján Nálepka na vychádzke so svojimi spolužiakmi: Ján Nálepka vychodil štyri triedy ľudovej školy v Smižanoch a štyri triedy meštianskej školy v Spišskej Novej Vsi. Vďaka nadaniu a pomoci učiteľa Jozefa Mikolaja v školskom roku 1927/27 začal študovať na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Bol vždy medzi prvými v práci, v učení a pri rôznych spoločenských hrách. Prejavoval sa ako veselý a bystrý študent. Neznášal podlízavosť, falošnosť a všetky prvky zbabelosti u svojich spolužiakov. Pri skromnosti a úprimnosti energicky obhajoval svoje názory. Mal zmysel pre poriadok a úprimný vzťah k povinnostiam. Nepriaznivé materiálne a finančné pomery rodiny preklenul húževnatosťou a túžbou po vzdelaní.Skupina profesorov, ktorá bola odvolaná zo svojich funkcií z politických dôvodov: Štúdium na učiteľskom ústave bolo náročné, nebolo dostatok finančných prostriedkov, preto si Ján Nálepka privyrábal príležitostnou prácou v meste a vo svojej rodnej obci. Za ťažkých podmienok rozvíjal svoje nadanie – mal rád hudbu, hrával na husle, pekne spieval, mal rád literatúru a športoval. Obľuboval turistiku, organizoval výlety mládeže do blízkeho okolia Nízkych Tatier, Slovenského raja, ale aj do susedného bratského Poľska. Mal rád spoločenské zábavy, ktoré sa vyznačovali družnosťou. Veľký vplyv na jeho myslenie mali českí učitelia a profesori, ako profesor Nademlinský, J. Hromádka, V. Slosár a ďalší, najviac však na neho vplývali učiteľ J. Mikolaj a školský inšpektor A. Zbaviteľ. Pohyb revolučného robotníckeho hnutia na Spiši nemohol ujsť pozornosti adeptovi učiteľstva. Jeho záujem bol predovšetkým sústredený na problémy roľníctva a dediny. Funkcionárom agrárnej strany konvenovala Nálepkova rozhľadenosť, výrečnosť a nebojácnosť, akou odhaľoval demagogiu ľudáckej politiky a propagoval Roľnícky dorast a agrárnu stranu. V nej videl Nálepka ochrancu záujmov práve roľníctva a dediny, lebo heslo, ktoré si agrárna strana dala – „Za práva roľníckeho ľudu“, bolo sympatickým vnadidlom. Na začiatku verejno-politickej činnosti J. Nálepka nepoznal podstatu skutočnosti, až neskôr získal bohaté skúsenosti v hnutí agrárnej mládeže, ktoré mu osvetlilo mnohé nejasnosti. Zistil, že agrárnym pohlavárom nejde o zlepšenie životných podmienok drobných roľníkov, ale naopak o ochranu záujmov statkárov. Ján Nálepka zápalistým a odvážnym spôsobom sa vyjadril o politike agrárnej strany, obvinil vedenie agrárnej strany zo zrady záujmov drobného roľníckeho ľudu. Hospodárska kríza veľmi kruto postihla ČSR, hlavne Slovensko, mzdy klesli na minimum, armáda nezamestnaných rapídne rástla zo dňa na deň. Triedny boj, ktorý viedla KSČ, sa zostroval, dochádzalo aj k odvolaniu z funkcií – odsunu učiteľov a profesorov z politických dôvodov.Zo záujmovej a kultúrno-politickej činnosti Jána Nálepku /husle, rukopisy/: Štúdium na učiteľskom ústave bolo náročné, nebolo dostatok finančných prostriedkov, preto si Ján Nálepka privyrábal príležitostnou prácou v meste a vo svojej rodnej obci. Za ťažkých podmienok rozvíjal svoje nadanie – mal rád hudbu, hrával na husle, pekne spieval, mal rád literatúru a športoval. Obľuboval turistiku, organizoval výlety mládeže do blízkeho okolia Nízkych Tatier, Slovenského raja, ale aj do susedného bratského Poľska. Mal rád spoločenské zábavy, ktoré sa vyznačovali družnosťou. Veľký vplyv na jeho myslenie mali českí učitelia a profesori, ako profesor Nademlinský, J. Hromádka, V. Slosár a ďalší, najviac však na neho vplývali učiteľ J. Mikolaj a školský inšpektor A. Zbaviteľ. Pohyb revolučného robotníckeho hnutia na Spiši nemohol ujsť pozornosti adeptovi učiteľstva. Jeho záujem bol predovšetkým sústredený na problémy roľníctva a dediny. Funkcionárom agrárnej strany konvenovala Nálepkova rozhľadenosť, výrečnosť a nebojácnosť, akou odhaľoval demagogiu ľudáckej politiky a propagoval Roľnícky dorast a agrárnu stranu. V nej videl Nálepka ochrancu záujmov práve roľníctva a dediny, lebo heslo, ktoré si agrárna strana dala – „Za práva roľníckeho ľudu“, bolo sympatickým vnadidlom. Na začiatku verejno-politickej činnosti J. Nálepka nepoznal podstatu skutočnosti, až neskôr získal bohaté skúsenosti v hnutí agrárnej mládeže, ktoré mu osvetlilo mnohé nejasnosti. Zistil, že agrárnym pohlavárom nejde o zlepšenie životných podmienok drobných roľníkov, ale naopak o ochranu záujmov statkárov. Ján Nálepka zápalistým a odvážnym spôsobom sa vyjadril o politike agrárnej strany, obvinil vedenie agrárnej strany zo zrady záujmov drobného roľníckeho ľudu. Hospodárska kríza veľmi kruto postihla ČSR, hlavne Slovensko, mzdy klesli na minimum, armáda nezamestnaných rapídne rástla zo dňa na deň. Triedny boj, ktorý viedla KSČ, sa zostroval, dochádzalo aj k odvolaniu z funkcií – odsunu učiteľov a profesorov z politických dôvodov.V roku 1931 Ján Nálepka zmaturoval s veľmi dobrým prospechom na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Vyzbrojený vedomosťami a trpkými životnými skúsenosťami plnej prekvapení, zápasov, prehier, omylov, ale aj víťazstiev v boji za lepší a spravodlivejší svet.Dolná Maríková – prvé učiteľské pôsobisko J. Nálepku: Jeho prvým učiteľským pôsobiskom bola Dolná Maríková. Otrasne na neho zapôsobil pohľad na Maríkovské deti, trpiace podvýživou, lebo v maríkovskej doline – „doline hladu“, boli rozpory medzi proletariátom a buržoáziou vyhranenejšie, ako na rodnom Spiši. Pevné predsavzatie pedagóga a jeho dobrá vôľa vychovávať deti, ktoré nemilosrdne gniavila bieda a hlad, zostali spolovice nesplnené. V škole bola len jedna učebňa, preto jeden učil v triede a druhý vonku na dvore – pokiaľ to počasie dovoľovalo. Hospodárska kríza ťažko dopadla na bedrá ľudí. Postihnutý ľud sa bránil veľkému utrpeniu. Do pohybu sa dostali masy pracujúcich vo fabrikách a na dedinách. Z iniciatívy KSČ sa utvárali roľnícke výbory, ktoré organizovali a viedli boj za zvýšenie miezd, zníženie daní, proti exekúciám. Buržoázia brutálne zasahovala a potláčala každý organizovaný odpor. Strieľala do búriacej sa chudoby v Košútoch, Telgárte, Polomke. V chatrčiach sa usalašila bieda, hlad a s nimi rôzne choroby. Márne Ján Nálepka presviedčal rodičov, aby posielali deti do školy, nemali ich do čoho obliecť a obuť. Za týchto sťažených podmienok navštevoval spoluobčanov a vysvetľoval im príčiny biedy a hladu, pomáhal im pri riešení ich starostí. Tak si získal dôveru rodičov, ktorí ho potom čoraz častejšie vyhľadávali a s dôverou sa naňho obracali. Medzi ním a občanmi sa vytváral opravdivý ľudský vzťah. Ján Nálepka chcel, aby drobný roľnícky ľud postupoval jednotne proti zbedačovaniu, exekúciám, proti daňovému úradu. Organizoval schôdze občanov, na ktorých sa prerokoval spoločný boj proti pánom. Učiteľa Jána Nálepku a hájnika z Maríkovej Jozefa Martausa niekto udal, Krajský súd v Bratislave ich odsúdil na jednodňový žalár a peňažitú pokutu. Nepomohlo ani odvolanie Jána Nálepku, toto bolo zamietnuté a súd potvrdil právoplatnosť rozsudku.Drevená škola v Maríkovej; Obecná ľudová škola v Maríkovej – Ján Nálepka ako učiteľ: Jeho prvým učiteľským pôsobiskom bola Dolná Maríková. Otrasne na neho zapôsobil pohľad na Maríkovské deti, trpiace podvýživou, lebo v maríkovskej doline – „doline hladu“, boli rozpory medzi proletariátom a buržoáziou vyhranenejšie, ako na rodnom Spiši. Pevné predsavzatie pedagóga a jeho dobrá vôľa vychovávať deti, ktoré nemilosrdne gniavila bieda a hlad, zostali spolovice nesplnené. V škole bola len jedna učebňa, preto jeden učil v triede a druhý vonku na dvore – pokiaľ to počasie dovoľovalo. Hospodárska kríza ťažko dopadla na bedrá ľudí. Postihnutý ľud sa bránil veľkému utrpeniu. Do pohybu sa dostali masy pracujúcich vo fabrikách a na dedinách. Z iniciatívy KSČ sa utvárali roľnícke výbory, ktoré organizovali a viedli boj za zvýšenie miezd, zníženie daní, proti exekúciám. Buržoázia brutálne zasahovala a potláčala každý organizovaný odpor. Strieľala do búriacej sa chudoby v Košútoch, Telgárte, Polomke. V chatrčiach sa usalašila bieda, hlad a s nimi rôzne choroby. Márne Ján Nálepka presviedčal rodičov, aby posielali deti do školy, nemali ich do čoho obliecť a obuť. Za týchto sťažených podmienok navštevoval spoluobčanov a vysvetľoval im príčiny biedy a hladu, pomáhal im pri riešení ich starostí. Tak si získal dôveru rodičov, ktorí ho potom čoraz častejšie vyhľadávali a s dôverou sa naňho obracali. Medzi ním a občanmi sa vytváral opravdivý ľudský vzťah. Ján Nálepka chcel, aby drobný roľnícky ľud postupoval jednotne proti zbedačovaniu, exekúciám, proti daňovému úradu. Organizoval schôdze občanov, na ktorých sa prerokoval spoločný boj proti pánom. Učiteľa Jána Nálepku a hájnika z Maríkovej Jozefa Martausa niekto udal, Krajský súd v Bratislave ich odsúdil na jednodňový žalár a peňažitú pokutu. Nepomohlo ani odvolanie Jána Nálepku, toto bolo zamietnuté a súd potvrdil právoplatnosť rozsudku.V období pôsobenia Jána Nálepku v Maríkovej sa konala konferencia mladého sliezskeho učiteľstva v Komornej Lehote na Tešínsku, ktorej sa J. Nálepka zúčastnil ako zástupca Zväzu slovenských učiteľov. Na konferencii sa diskutovalo o najaktuálnejších otázkach, o demokracii ako forme, o demokracii ako procese ľudského dozrievania, veľmi mnoho sa diskutovalo o socializme, komunizme a fašizme. Rokovanie prebiehalo v duchu masarykizmu. Na konferencii vystúpili aj pokrokoví predstavitelia inteligencie Z. Nejedlý a M. Majerová, ktorí vo svojich referátoch hovorili otvorene o socializme a komunizme. Tieto materiály mali kladný vplyv na postoje a prejavy Jána Nálepku v budúcnosti. Ťažké kritické obdobie prežité v Maríkovej a osobná účasť na konferencii umožnili J. Nálepkovi bližšie poznať prácu komunistov a ich úsilie v oblasti výchovy a kultúry.Ján Nálepka bol aktívnym hudobníkom, hrával na husle a trombón, nacvičil a dirigoval školské a ľudové hudobné telesá. V jeho knižnici nájdeme diela Kollára, Hviezdoslava, Ľ. Štúra, Vajanského, Jilemnického, ale aj diela ruských klasikov Tolstého, Dostojevského a ďalších. Štúdium literatúry a láska k hudbe umocňovali v ňom túžbu po ďalšom vzdelávaní, preto sa snažil dostať bližšie k centru kultúry a vzdelania – Bratislave. Tón klepancií tridsiatich rokov oživil J. Nálepka. Jeho verše vyúsťujú v satirický pohľad na vtedajšie spoločenské pomery. Prispieval do časopisov pod pseudonymom RECTUS.Dedinka Ráztoky – Biele Vody: U nadriadených orgánov nenašiel porozumenie pre realizáciu svojich zámerov. Z Maríkovej Jána Nálepku preložili na školu do malej dedinky Ráztoky – Biele Vody na Spiši. Sklamaný sa vrátil do rodného kraja. V Bielych Vodách prevažná časť obyvateľov boli lesní robotníci. Napriek nedostatočným podmienkam nacvičil so žiakmi divadelné predstavenie. Organizoval spoločné posedenia s rodičmi, učil deti láske k ľudovej piesni. Občania si obľúbili J. Nálepku a dôverovali mu, lebo nebol ľahostajný k ich problémom a starostiam. Obecná škola bola v obyčajnej chalupe a občania márne sa domáhali dlhé roky postavenia novej školy. Odpoveď vrchnosti bola vždy rovnaká – nemáme peniaze! Sľubné perspektívy sa vždy rozplynuli. J. Nálepka vnímal svoje okolie s plnou vážnosťou a vnútornou vzburou voči nespravodlivosti a bezpráviu. Keď v decembri 1933 odchádzal pešo z Bielych Vôd, veľký húf detí, mužov a žien ho vyprevádzal ako svojho najlepšieho priateľa – ľudového učiteľa.Obecná ľudová škola s pamätnou tabuľou, umiestnená v súkromnom dome S. Strizovského: U nadriadených orgánov nenašiel porozumenie pre realizáciu svojich zámerov. Z Maríkovej Jána Nálepku preložili na školu do malej dedinky Ráztoky – Biele Vody na Spiši. Sklamaný sa vrátil do rodného kraja. V Bielych Vodách prevažná časť obyvateľov boli lesní robotníci. Napriek nedostatočným podmienkam nacvičil so žiakmi divadelné predstavenie. Organizoval spoločné posedenia s rodičmi, učil deti láske k ľudovej piesni. Občania si obľúbili J. Nálepku a dôverovali mu, lebo nebol ľahostajný k ich problémom a starostiam. Obecná škola bola v obyčajnej chalupe a občania márne sa domáhali dlhé roky postavenia novej školy. Odpoveď vrchnosti bola vždy rovnaká – nemáme peniaze! Sľubné perspektívy sa vždy rozplynuli. J. Nálepka vnímal svoje okolie s plnou vážnosťou a vnútornou vzburou voči nespravodlivosti a bezpráviu. Keď v decembri 1933 odchádzal pešo z Bielych Vôd, veľký húf detí, mužov a žien ho vyprevádzal ako svojho najlepšieho priateľa – ľudového učiteľa.U nadriadených orgánov nenašiel porozumenie pre realizáciu svojich zámerov. Z Maríkovej Jána Nálepku preložili na školu do malej dedinky Ráztoky – Biele Vody na Spiši. Sklamaný sa vrátil do rodného kraja. V Bielych Vodách prevažná časť obyvateľov boli lesní robotníci. Napriek nedostatočným podmienkam nacvičil so žiakmi divadelné predstavenie. Organizoval spoločné posedenia s rodičmi, učil deti láske k ľudovej piesni. Občania si obľúbili J. Nálepku a dôverovali mu, lebo nebol ľahostajný k ich problémom a starostiam. Obecná škola bola v obyčajnej chalupe a občania márne sa domáhali dlhé roky postavenia novej školy. Odpoveď vrchnosti bola vždy rovnaká – nemáme peniaze! Sľubné perspektívy sa vždy rozplynuli. J. Nálepka vnímal svoje okolie s plnou vážnosťou a vnútornou vzburou voči nespravodlivosti a bezpráviu. Keď v decembri 1933 odchádzal pešo z Bielych Vôd, veľký húf detí, mužov a žien ho vyprevádzal ako svojho najlepšieho priateľa – ľudového učiteľa.Charakter ľudového učiteľa mu zostal aj v relatívne lepších podmienkach. Nové učiteľské miesto nastúpil v Stupave 1. 1. 1934 na Obecnej ľudovej škole. V období, keď v Stupave pôsobil Ján Nálepka, organizácia KSČ vykazovala pomerne slabú aktivitu. Po svojom príchode do Stupavy J. Nálepka vstúpil do Robotníckej telovýchovnej jednotky – RTJ. Tu pracoval aktívne ako organizátor, vedúci krúžku ľudovej umeleckej tvorivosti a neúnavný propagátor pokrokových myšlienok. Nacvičoval divadelné predstavenia, organizoval besedy o literatúre. Mladého učiteľa si pracujúci Stupavy čoskoro obľúbili pre jeho pokrokové názory, pracovný elán, priamosť a úprimnosť, ako aj rozvahu a čestnosť. Bol zápalistým hlásateľom slavianskych myšlienok. Pre svoje pokrokové vystupovanie stal sa tŕňom v oku funkcionárov HSĽS, ktorí ho v denníku Slovák napadli ohováračským článkom „Svojvoľné spôsoby pána výpomocného učiteľa Nálepku v Stupave“. Tento útok na osobnosť J. Nálepku podporovaný katolíckym spolkom a živnostenskou stranou, vyvolal zásah školského inšpektora v Bratislave, ktorý obvinil Nálepku, že proti jeho pôsobeniu je celá obec. Nálepkovi ďalej vytýkali, že po svojom nástupe do školy bez súhlasu správy školy zmenil pozdrav a modlitbu, ďalej, že začal v škole bezplatne vyučovať bez povolenia správy školy i školských inšpektorov. Nakoniec, že neuposlúchol správcu školy a nedbal jeho pokynov. Nálepkovo jednanie bolo klasifikované ako menej uspokojivé, bol mu zadržaný platný postup, čím vraj bude dostatočne potrestaný. No funkcionári HSĽS stupňovali výpady proti nemu. V polovici júla 1934 J. Nálepka nastupoval voj. prez. službu. Po prepustení z nej sa opäť vrátil do Stupavy s predsavzatím, že bude bojovať proti rozdeleniu školy, proti vplyvu cirkvi na školách a za ich opätovné zjednotenie. Úprimný a ľudský vzťah J. Nálepku k žiakom sa prejavil v ich zvýšenom úsilí dobre a lepšie sa učiť. Ku každému žiakovi pristupoval J. Nálepka individuálne v snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Okrem pedagogickej práci na škole venoval pozornosť mládeži v RTJ, kde nacvičoval divadelné predstavenia, prednášal vo vzdelávacích krúžkoch, viedol spevácky krúžok a bezplatne vyučoval hudbu. Zásluhou J. Nálepku sa činnosť RTJ zaktivizovala. Mladí ľudia čoraz častejšie sa začali schádzať so starými súdruhmi, organizovanými v KSČ. Nakoniec prešli do miestnej organizácie KSČ. Snahou mladých bolo spojiť sa s neorganizovanými v jeden front. Toto ich úsilie vyvrcholilo v predvolebnej kampani a príprave osláv 1. mája 1938, kde medzi robotníkmi v sprievode pochodoval ako jediný intelektuál Ján Nálepka. Kritické predmníchovské udalosti podnietili Nálepku k vyššej aktivite v radoch pokrokových a na obranu vlasti odhodlaných ľudí. Na verejnom vystúpení sa neohrozene postavil na stranu protireakčných antifašistických síl, bojujúcich za celistvosť ČSR. Disciplinovane nastúpil počas mobilizácie do armády v pevnom presvedčení chrániť suverenitu našej vlasti. Mníchovská katastrofa privodila stupňujúcu agresivitu nacizmu. Zrádcovskú úlohu zohralo aj ľudové separatistické hnutie, ktoré na žilinských poradách zneužilo mníchovskú kapituláciu na presadenie štátoprávneho postavenia Slovenska. Po mníchovskom diktáte sa Nálepka vracia na svoje učiteľské pôsobisko v Stupave, kde už vládla miestna reakcia za asistencie HG. Počas jeho neprítomnosti sa títo prominenti dohovorili, že J. Nálepku, keď sa vráti, nepustia do školy a nebude mu dovolené ďalej vyučovať ich deti v protináboženskom duchu, lebo bol horlivým protivníkom HSĽS a za takýchto okolností jeho ďalšie pôsobenie v Stupave nie je možné. Stupavský prípad sa stal pre J. Nálepku výstražným, hlavne pred ľudáckou agresivitou – uvedomil si, že ústup pred ňou môže skôr, či neskôr znamenať osudný koniec, či už pre jednotlivca alebo celok. Bol si vedomý toho, že tieto tragické pomery môže zmeniť iba cieľavedomý neúprosný boj proti tým silám, ktoré ich zapríčinili.Obecná ľudová škola s pamätnou tabuľou: Charakter ľudového učiteľa mu zostal aj v relatívne lepších podmienkach. Nové učiteľské miesto nastúpil v Stupave 1. 1. 1934 na Obecnej ľudovej škole. V období, keď v Stupave pôsobil Ján Nálepka, organizácia KSČ vykazovala pomerne slabú aktivitu. Po svojom príchode do Stupavy J. Nálepka vstúpil do Robotníckej telovýchovnej jednotky – RTJ. Tu pracoval aktívne ako organizátor, vedúci krúžku ľudovej umeleckej tvorivosti a neúnavný propagátor pokrokových myšlienok. Nacvičoval divadelné predstavenia, organizoval besedy o literatúre. Mladého učiteľa si pracujúci Stupavy čoskoro obľúbili pre jeho pokrokové názory, pracovný elán, priamosť a úprimnosť, ako aj rozvahu a čestnosť. Bol zápalistým hlásateľom slavianskych myšlienok. Pre svoje pokrokové vystupovanie stal sa tŕňom v oku funkcionárov HSĽS, ktorí ho v denníku Slovák napadli ohováračským článkom „Svojvoľné spôsoby pána výpomocného učiteľa Nálepku v Stupave“. Tento útok na osobnosť J. Nálepku podporovaný katolíckym spolkom a živnostenskou stranou, vyvolal zásah školského inšpektora v Bratislave, ktorý obvinil Nálepku, že proti jeho pôsobeniu je celá obec. Nálepkovi ďalej vytýkali, že po svojom nástupe do školy bez súhlasu správy školy zmenil pozdrav a modlitbu, ďalej, že začal v škole bezplatne vyučovať bez povolenia správy školy i školských inšpektorov. Nakoniec, že neuposlúchol správcu školy a nedbal jeho pokynov. Nálepkovo jednanie bolo klasifikované ako menej uspokojivé, bol mu zadržaný platný postup, čím vraj bude dostatočne potrestaný. No funkcionári HSĽS stupňovali výpady proti nemu. V polovici júla 1934 J. Nálepka nastupoval voj. prez. službu. Po prepustení z nej sa opäť vrátil do Stupavy s predsavzatím, že bude bojovať proti rozdeleniu školy, proti vplyvu cirkvi na školách a za ich opätovné zjednotenie. Úprimný a ľudský vzťah J. Nálepku k žiakom sa prejavil v ich zvýšenom úsilí dobre a lepšie sa učiť. Ku každému žiakovi pristupoval J. Nálepka individuálne v snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Okrem pedagogickej práci na škole venoval pozornosť mládeži v RTJ, kde nacvičoval divadelné predstavenia, prednášal vo vzdelávacích krúžkoch, viedol spevácky krúžok a bezplatne vyučoval hudbu. Zásluhou J. Nálepku sa činnosť RTJ zaktivizovala. Mladí ľudia čoraz častejšie sa začali schádzať so starými súdruhmi, organizovanými v KSČ. Nakoniec prešli do miestnej organizácie KSČ. Snahou mladých bolo spojiť sa s neorganizovanými v jeden front. Toto ich úsilie vyvrcholilo v predvolebnej kampani a príprave osláv 1. mája 1938, kde medzi robotníkmi v sprievode pochodoval ako jediný intelektuál Ján Nálepka. Kritické predmníchovské udalosti podnietili Nálepku k vyššej aktivite v radoch pokrokových a na obranu vlasti odhodlaných ľudí. Na verejnom vystúpení sa neohrozene postavil na stranu protireakčných antifašistických síl, bojujúcich za celistvosť ČSR. Disciplinovane nastúpil počas mobilizácie do armády v pevnom presvedčení chrániť suverenitu našej vlasti. Mníchovská katastrofa privodila stupňujúcu agresivitu nacizmu. Zrádcovskú úlohu zohralo aj ľudové separatistické hnutie, ktoré na žilinských poradách zneužilo mníchovskú kapituláciu na presadenie štátoprávneho postavenia Slovenska. Po mníchovskom diktáte sa Nálepka vracia na svoje učiteľské pôsobisko v Stupave, kde už vládla miestna reakcia za asistencie HG. Počas jeho neprítomnosti sa títo prominenti dohovorili, že J. Nálepku, keď sa vráti, nepustia do školy a nebude mu dovolené ďalej vyučovať ich deti v protináboženskom duchu, lebo bol horlivým protivníkom HSĽS a za takýchto okolností jeho ďalšie pôsobenie v Stupave nie je možné. Stupavský prípad sa stal pre J. Nálepku výstražným, hlavne pred ľudáckou agresivitou – uvedomil si, že ústup pred ňou môže skôr, či neskôr znamenať osudný koniec, či už pre jednotlivca alebo celok. Bol si vedomý toho, že tieto tragické pomery môže zmeniť iba cieľavedomý neúprosný boj proti tým silám, ktoré ich zapríčinili.J. Nálepka v prvomájovom sprievode: Charakter ľudového učiteľa mu zostal aj v relatívne lepších podmienkach. Nové učiteľské miesto nastúpil v Stupave 1. 1. 1934 na Obecnej ľudovej škole. V období, keď v Stupave pôsobil Ján Nálepka, organizácia KSČ vykazovala pomerne slabú aktivitu. Po svojom príchode do Stupavy J. Nálepka vstúpil do Robotníckej telovýchovnej jednotky – RTJ. Tu pracoval aktívne ako organizátor, vedúci krúžku ľudovej umeleckej tvorivosti a neúnavný propagátor pokrokových myšlienok. Nacvičoval divadelné predstavenia, organizoval besedy o literatúre. Mladého učiteľa si pracujúci Stupavy čoskoro obľúbili pre jeho pokrokové názory, pracovný elán, priamosť a úprimnosť, ako aj rozvahu a čestnosť. Bol zápalistým hlásateľom slavianskych myšlienok. Pre svoje pokrokové vystupovanie stal sa tŕňom v oku funkcionárov HSĽS, ktorí ho v denníku Slovák napadli ohováračským článkom „Svojvoľné spôsoby pána výpomocného učiteľa Nálepku v Stupave“. Tento útok na osobnosť J. Nálepku podporovaný katolíckym spolkom a živnostenskou stranou, vyvolal zásah školského inšpektora v Bratislave, ktorý obvinil Nálepku, že proti jeho pôsobeniu je celá obec. Nálepkovi ďalej vytýkali, že po svojom nástupe do školy bez súhlasu správy školy zmenil pozdrav a modlitbu, ďalej, že začal v škole bezplatne vyučovať bez povolenia správy školy i školských inšpektorov. Nakoniec, že neuposlúchol správcu školy a nedbal jeho pokynov. Nálepkovo jednanie bolo klasifikované ako menej uspokojivé, bol mu zadržaný platný postup, čím vraj bude dostatočne potrestaný. No funkcionári HSĽS stupňovali výpady proti nemu. V polovici júla 1934 J. Nálepka nastupoval voj. prez. službu. Po prepustení z nej sa opäť vrátil do Stupavy s predsavzatím, že bude bojovať proti rozdeleniu školy, proti vplyvu cirkvi na školách a za ich opätovné zjednotenie. Úprimný a ľudský vzťah J. Nálepku k žiakom sa prejavil v ich zvýšenom úsilí dobre a lepšie sa učiť. Ku každému žiakovi pristupoval J. Nálepka individuálne v snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Okrem pedagogickej práci na škole venoval pozornosť mládeži v RTJ, kde nacvičoval divadelné predstavenia, prednášal vo vzdelávacích krúžkoch, viedol spevácky krúžok a bezplatne vyučoval hudbu. Zásluhou J. Nálepku sa činnosť RTJ zaktivizovala. Mladí ľudia čoraz častejšie sa začali schádzať so starými súdruhmi, organizovanými v KSČ. Nakoniec prešli do miestnej organizácie KSČ. Snahou mladých bolo spojiť sa s neorganizovanými v jeden front. Toto ich úsilie vyvrcholilo v predvolebnej kampani a príprave osláv 1. mája 1938, kde medzi robotníkmi v sprievode pochodoval ako jediný intelektuál Ján Nálepka. Kritické predmníchovské udalosti podnietili Nálepku k vyššej aktivite v radoch pokrokových a na obranu vlasti odhodlaných ľudí. Na verejnom vystúpení sa neohrozene postavil na stranu protireakčných antifašistických síl, bojujúcich za celistvosť ČSR. Disciplinovane nastúpil počas mobilizácie do armády v pevnom presvedčení chrániť suverenitu našej vlasti. Mníchovská katastrofa privodila stupňujúcu agresivitu nacizmu. Zrádcovskú úlohu zohralo aj ľudové separatistické hnutie, ktoré na žilinských poradách zneužilo mníchovskú kapituláciu na presadenie štátoprávneho postavenia Slovenska. Po mníchovskom diktáte sa Nálepka vracia na svoje učiteľské pôsobisko v Stupave, kde už vládla miestna reakcia za asistencie HG. Počas jeho neprítomnosti sa títo prominenti dohovorili, že J. Nálepku, keď sa vráti, nepustia do školy a nebude mu dovolené ďalej vyučovať ich deti v protináboženskom duchu, lebo bol horlivým protivníkom HSĽS a za takýchto okolností jeho ďalšie pôsobenie v Stupave nie je možné. Stupavský prípad sa stal pre J. Nálepku výstražným, hlavne pred ľudáckou agresivitou – uvedomil si, že ústup pred ňou môže skôr, či neskôr znamenať osudný koniec, či už pre jednotlivca alebo celok. Bol si vedomý toho, že tieto tragické pomery môže zmeniť iba cieľavedomý neúprosný boj proti tým silám, ktoré ich zapríčinili.Dokumenty školského inšpektorátu Ministerstva školstva a osvety, Obvodného notariátu v Stupave; Zákaz pôsobenia J. Nálepku na škole v Stupave: Charakter ľudového učiteľa mu zostal aj v relatívne lepších podmienkach. Nové učiteľské miesto nastúpil v Stupave 1. 1. 1934 na Obecnej ľudovej škole. V období, keď v Stupave pôsobil Ján Nálepka, organizácia KSČ vykazovala pomerne slabú aktivitu. Po svojom príchode do Stupavy J. Nálepka vstúpil do Robotníckej telovýchovnej jednotky – RTJ. Tu pracoval aktívne ako organizátor, vedúci krúžku ľudovej umeleckej tvorivosti a neúnavný propagátor pokrokových myšlienok. Nacvičoval divadelné predstavenia, organizoval besedy o literatúre. Mladého učiteľa si pracujúci Stupavy čoskoro obľúbili pre jeho pokrokové názory, pracovný elán, priamosť a úprimnosť, ako aj rozvahu a čestnosť. Bol zápalistým hlásateľom slavianskych myšlienok. Pre svoje pokrokové vystupovanie stal sa tŕňom v oku funkcionárov HSĽS, ktorí ho v denníku Slovák napadli ohováračským článkom „Svojvoľné spôsoby pána výpomocného učiteľa Nálepku v Stupave“. Tento útok na osobnosť J. Nálepku podporovaný katolíckym spolkom a živnostenskou stranou, vyvolal zásah školského inšpektora v Bratislave, ktorý obvinil Nálepku, že proti jeho pôsobeniu je celá obec. Nálepkovi ďalej vytýkali, že po svojom nástupe do školy bez súhlasu správy školy zmenil pozdrav a modlitbu, ďalej, že začal v škole bezplatne vyučovať bez povolenia správy školy i školských inšpektorov. Nakoniec, že neuposlúchol správcu školy a nedbal jeho pokynov. Nálepkovo jednanie bolo klasifikované ako menej uspokojivé, bol mu zadržaný platný postup, čím vraj bude dostatočne potrestaný. No funkcionári HSĽS stupňovali výpady proti nemu. V polovici júla 1934 J. Nálepka nastupoval voj. prez. službu. Po prepustení z nej sa opäť vrátil do Stupavy s predsavzatím, že bude bojovať proti rozdeleniu školy, proti vplyvu cirkvi na školách a za ich opätovné zjednotenie. Úprimný a ľudský vzťah J. Nálepku k žiakom sa prejavil v ich zvýšenom úsilí dobre a lepšie sa učiť. Ku každému žiakovi pristupoval J. Nálepka individuálne v snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Okrem pedagogickej práci na škole venoval pozornosť mládeži v RTJ, kde nacvičoval divadelné predstavenia, prednášal vo vzdelávacích krúžkoch, viedol spevácky krúžok a bezplatne vyučoval hudbu. Zásluhou J. Nálepku sa činnosť RTJ zaktivizovala. Mladí ľudia čoraz častejšie sa začali schádzať so starými súdruhmi, organizovanými v KSČ. Nakoniec prešli do miestnej organizácie KSČ. Snahou mladých bolo spojiť sa s neorganizovanými v jeden front. Toto ich úsilie vyvrcholilo v predvolebnej kampani a príprave osláv 1. mája 1938, kde medzi robotníkmi v sprievode pochodoval ako jediný intelektuál Ján Nálepka. Kritické predmníchovské udalosti podnietili Nálepku k vyššej aktivite v radoch pokrokových a na obranu vlasti odhodlaných ľudí. Na verejnom vystúpení sa neohrozene postavil na stranu protireakčných antifašistických síl, bojujúcich za celistvosť ČSR. Disciplinovane nastúpil počas mobilizácie do armády v pevnom presvedčení chrániť suverenitu našej vlasti. Mníchovská katastrofa privodila stupňujúcu agresivitu nacizmu. Zrádcovskú úlohu zohralo aj ľudové separatistické hnutie, ktoré na žilinských poradách zneužilo mníchovskú kapituláciu na presadenie štátoprávneho postavenia Slovenska. Po mníchovskom diktáte sa Nálepka vracia na svoje učiteľské pôsobisko v Stupave, kde už vládla miestna reakcia za asistencie HG. Počas jeho neprítomnosti sa títo prominenti dohovorili, že J. Nálepku, keď sa vráti, nepustia do školy a nebude mu dovolené ďalej vyučovať ich deti v protináboženskom duchu, lebo bol horlivým protivníkom HSĽS a za takýchto okolností jeho ďalšie pôsobenie v Stupave nie je možné. Stupavský prípad sa stal pre J. Nálepku výstražným, hlavne pred ľudáckou agresivitou – uvedomil si, že ústup pred ňou môže skôr, či neskôr znamenať osudný koniec, či už pre jednotlivca alebo celok. Bol si vedomý toho, že tieto tragické pomery môže zmeniť iba cieľavedomý neúprosný boj proti tým silám, ktoré ich zapríčinili.Nemecká Porúbka pri Sobranciach – budova školy s pamätnou tabuľou: Zo Stupavy Ján Nálepka odchádza do Nemeckej Porúbky pri Sobranciach, kde jeho učiteľovanie trvá veľmi krátko. Tu ho zastihlo rozhodnutie nadriadených školských úradov o prepustení zo školských služieb. V Nemeckej Porúbke Ján Nálepka skončil svoju krátku, ale plodnú a bohatú na činy, cestu ľudového učiteľa.׋›Nálepka Ján Kpt. I. DílVýrobceDBratislavaRok1972Délka31 okénekAutor kresebSláma JánAutor textuKuzma AlexanderPředlohaOSOBOznačení3692Další diafilmy výrobceHygiena masaPo stopách slovenské literární minulosti-Středoslovenský kraj I. Martin a okolíTavení kovů slévárenské I.Skleníky a pařeniště v zelinářství II. Pareniště
