Stredoslovenský krajBanská Bystrica: Banská Bystrica je krajské sídlo Stredoslovenského kraja. V minulosti banské mesto s Ťažbou striebra a medi má dnes významný priemysel drevospracujúci /závod Smrečina/, textilný, hutnícky, potravinársky a výrobu cementu /najmodernejšia cementáreň v republike/. Preslávila sa ako centrum Slovenského národného povstania. Na obrázku pohľad na mesto, v popredí je časť nového sídliska Fončorda, v pozadí vidieť cementáreň, vpravo je časť vrchu Urpín, pod ktorým sa rozkladá mesto.+20Žilina: Žilina je najväčšie mesto Stredoslovenského kraja, leží v západnej časti Žilinskej kotliny, pri ústi Kysuce a Rajčianky do Váhu. Mesto má chemický priemysel, výrobu papiera a celulózy, drevospracujúci, textilný /vlnársky závod Slovena/ a čiastočne strojársky priemysel. Je významným komunikačným uzlom železníčných traťí a sídlom Vysokej školy dopravnej. Celkový pohľad na mesto z Dubna.Martin – Matica slovenská: Martin je centrum Turčianskej kotliny. Má starú kultúrnu tradíciu, Mesto zaznamenalo veľký vzrast po r. 1945 zásluhou vybudovania silného priemyslu. Je tu zastúpený priemysel strojársky /Turčianske strojárne patria medzi najväčšie na Slovensku/, polygrafický, pletiarsky, výroba nábytku, celulózy a pivovar. Na obrázku je budova Matice slovenskej.Banská Štiavnica: Banská Štiavnica bola v stredoveku bohaté banské mesto s Ťažbou striebra, Krásou polohy a početnými stavebnými pamiatkami patrí medzi najkrajšie mestá na Slovensku. Po vyčerpaní baní mesto upadlo. Hospodárske oživenie Banskej Štiavnice nastalo po vybudovaní niekoľkých závodov priemyslu textilného, potravinárskeho, obuvníckeho a hutníctva farebných kovov. Obrázok podáva celkový pohľad na mesto.Oravská priehrada: Oravská priehrada na hornom toku Oravy je druhým najväčším vodným dielom v ČSSR. Má vodnú nádrž s plochou 3510 ha a maximálnou hĺbkou 27 m. Slúži ako hlavná zásobáreň vody pre všetky priehrady nižšie na Váhu. Na obrázku vidieť priehradný múr a časť vodnej nádrže Oravskej priehrady.Nosice – priehrada: Sústavu priehrad a vodných elektrární na Váhu tvoria nízke priehrady, pretože údolie Váhu je pomerne široké. Na obrázku je Nosická priehrada, Priehradu vybudovala naša mládež, a preto sa nazýva aj priehradou mládeže.Nováky – ťažba lignitu: Na okolí Handlovej sa nachádza najväčšia hnedouhoľná panva na Slovensku /ročná Ťažba 1,1 mil, ton/ a v jej blízkosti pri Novákoch ložiská lignitu /Ťažba 1,4 mil. ton ročne/. Záber z ťažby lignitu v Novákoch pomocou uhoľných kombajňov.Zemianske Kostoľany – tepelná elektráreň: Novácky lignit sa z prevažnej časti spaľuje v najväčšej tepelnej elektrárni na Slovensku v Zemianskych Kostolanoch v tesnej blízkosti Novák /na obrázku/.Podbrezová – železiarne: Na Ťažbu Železnej rudy v Slovenskom rudohorí viažu sa Švermove železiarne v Podbrezovej, ktoré boli až do výstavby Východoslovenských Železiarní najväčším hutným závodom na Slovensku. Závod /na obrázku/ je umiestený v úzkom údolí Hrona, má oceliareň a valcovňu a špecializuje sa na výrobu akostnej ocele, rúr a stavebného železa.Kovohuty Istebné: Kovohuty v Istebnom špecializujú sa na výrobu vysokokvalitných zliatin železa /ferrozliatin/. Na obrázku záber z odlievania ingotov v Kovohutách v Istebnom.Žiar nad Hronom – kombinát na výrobu hliníka: Najvýznamnejším priemyselným strediskom Pohronia je Žiár nad Hronom. Je tu obrovský kombinát na výrobu hliníka, závod Slovenského národného povstania. Spracúva sa v ňom bauxit dovážaný z Maďarska. Závod má veľkú spotrebu vody a elektriny, a preto je vhodne umiestený pri rieke Hron a v blízkosti najväčšej slovenskej tepelnej elektrárne v Zemianskych Kostolanoch. Na obrázku celkový pohľad na závod. )Považské strojárne v Považskej Bystrici: Strojárstvo je vedúcim priemyselným odvetvím Stredoslovenského kraja. K najväčším strojárskym závodom kraja i na Slovensku patria Považské strojárne v Považskej Bystrici, v ktorých sa vyrábajú motocykle, skútry a iné strojárske výrobky. Záber z výroby skútrov.Nižná – výroba televízorov: Orava bola donedávna zanedbávaným územím bez priemyslu. V rámci industrializácie Slovenska vybudovali tu niekoľko nových priemyselných závodov, z ktorých významné postavenie má závod Tesla na výrobu televízorov v Nižnej.Slovenská Ľupča – penicilínka: Neďaleko Banskej Bystrice v Slovenskej Ľupči vybudovali sme dôležitý závod farmaceutického priemyslu Biotiku, náš najväčší závod na výrobu penicilínu a iných antibiotík. Celkový pohľad na závod.Zvoz dreva do skládky: Stredoslovenský kraj je najbohatším lesným územím v ČSSR. Lesy tu zaberajú 46 % celkovej rozlohy kraja. Práca v lesoch je hlavným zdrojom obživy obyvateľstva v horských oblastiach kraja. Ročne sa tu vyťaží okolo 950 000 m³ dreva. Na obrázku je záber zo zváženia dreva pomocou traktorov na provizórnu hromadnú skládku v lesoch na Horehroní.Žarnovica – píla: Obrovské lesné plochy Stredoslovenského kraja, ktoré poskytujú rozmanité druhy dreva, tvoria veľkú surovinovú bázu pre rozvinutý drevársky priemysel, Na Pohroní, Kysuciach, Orave a v Liptove sa nachádzajú početné píly a prí nich spravidla aj drevospracujúce závody. Na obrázku je pohľad na pílu v Žarnovici.Záber z papierne a celulózky v Ružomberku: Vo výrobe buničiny a papiera je Stredoslovenský kraj na prvom mieste v ČSSR. Výroba je sústredená najmä v Ružomberku, Žiline, Martine a Harmanci. Na obrázku je záber z papierne a celulózky v Ružomberku.Pradiareň bavlny – Ružomberok: Textilný priemysel v Stredoslovenskom krají je skoncentrovaný do niekoľkých veľkých závodov. Pradiareň bavlny v Ružomberku patrí medzi najväčšie bavlnárske závody v republike.Pestovanie krmovín – Horehronie: Horehronská kotlina má pomerne málo ornej pôdy. Podnebie tu vyhovuje viac na pestovanie krmovín.Chov oviec – Nízke Tatry: Stredoslovenský kraj je na prvom mieste v ČSSR v chove oviec. Ovce tu spásajú hlavne menej výdatné horské pastviny. Na obrázku vidíme ovce na paší na svahoch Nízkych Tatier.׋›Kraj StředoslovenskýVýrobceDPrahaRok1965Délka24 okénekAutor textuVerešík Ján Dr.PředlohaZEMPOznačení5264Další diafilmy výrobceAerodynamika - vodorovný let, stoupání, klouzový letLesní chráněné rostliny I.Komunisti I. 1918 - 1921Polský orel nad Baltem
