Intenzívne ovocinárske kultúry I. časť - Zakladanie ovocinárskych kultúrAko pri všetkých poľnohospodárskych plodinách, aj v ovocných sadoch zavádzame nové efektívne agrotechnické opatrenia, ktorými podstatne zvyšujeme úrodnosť pestovaných stromov. V ovocinárstve treba začať už od zakladania sadu. Volíme tu osvedčené podpníky, sorty a tvary stromčekov, čím vopred zabezpečíme podstatné zvyšovanie výnosov ovocia. V ovocinárstve teraz za intenzívny tvar stromčekov správne považujeme štvrťkmeň a zákrpok. Kombinácie týchto dvoch tvarov nám umožňujú dosahovať včasné, bohaté a každoročné úrody kvalitného ovocia. Zvýšiť produkciu ovocia je u nás veľmi aktuálne. S touto otázkou sa účinne zaoberajú naše centrálne orgány. Nateraz je spotreba ovocia na jedného obyvateľa u nás len 45 kg ročne. Do roku 1965 táto spotreba má stúpnuť na 91.65 kg. So splnením tejto náročnej úlohy sa môžeme vysporiadať len za predpokladu zvýšenia intenzity ovocinárstva. Súčasne sa ukazuje potreba zvýšiť príjmy z ovocných sadov na JRD. Toto sa dá zabezpečiť len s použitím celého komplexu účinných opatrení na zvýšenie úrod ovocia a najmä na dosiahnutie pravidelnej každoročnej produkcie. Ako z obrázku vidno, ovocné zákrpky prinášajú úrodu už aj druhý rok po výsadbe. Táto skutočnosť umožňuje ovocinárskym hospodárstvam včasný spoľahlivý príjem a konzumentom, najmä tým najmenším, radosť z krásneho ovocia.Podľa uznesenia vlády o zveľadení ovocinárstva a vinohradníctva je potrebné vo zvýšenej miere využívať dobré prírodné podmienky na rozvoj ovocinárstva a zaisťovať najmä spotrebu skladovateľného ovocia. Všestranne pritom využívať efektívnosť nových osvedčených agrotechnických opatrení.+40Podstatné množstvo ovocných stromov u nás bolo v malých domácich záhradkách. Tieto slúžia len na samozásobenie ovocím vlastného pestovateľa. Malá produkcia ovocia rozličných sort ani zďaleka nemôže kryť nároky všetkých spotrebiteľov. V domácich záhradkách nemožno využiť výkonné mechanizačné zariadenia.Extenzívny poľný sad neumožňuje prevádzať náročné agrotechnické opatrenia. Jeho úrodnosť je obyčajne striedavá, dopestované ovocie má menšiu trhovú hodnotu. Je to druh ovocnej kultúry, ktorý má budúcnosť len na svahovitých pozemkoch a v stromoradiach.Ovocné stromoradie a aleje majú tiež striedavú úrodnosť. Možno tu používať len vysokokmenné tvary ovocných stromov. Tieto sa ťažšie ošetrujú a celkove dávajú podstatne menší výnos ako nízke tvary — zákrpky a štvrťkmene.Zákrpková plantáž dáva každoročne bohaté úrody výberového ovocia. Zákrpky a štvrťkmene sú intenzívne tvary, umožňujúce v plnej miere zabezpečovať efektívne agrotechnické opatrenia.Ovocie v ľavom koši je z vysokokmenných stromov. Je drobné, poškodené chorobami a škodcami. V pravom koši je ovocie zo štvrťkmenných stromov. Toto vplyvom správneho ošetrovania je pekne vyvinuté, prevažne výberovej akosti.Vetvičky z vysokokmenných stromov. Jedna bez ovocia zo stromu v roku neúrody, druhá s veľkým množstvom drobného ovocia zo stromu v úrodnom roku. Ovocie je chrastovité, nevyvinuté, a tak nevhodné na konzum v čerstvom stave. Vysokokmenné a vôbec nedostatočne ošetrované stromy sa v úrodnosti pravidelne striedajú.Zarodené zákrpky jablone, sort Ontário a hrušky Dielova maslovka jasne ukazujú včasnú a krásnu úrodnosť. Počet plodov oproti vysokokmeňom v roku úrodnom je tu pomerne menší, sú však vyrovnané, veľké a bez chorobných následkov.Intenzívne ovocné kultúry vzhľadom na ich pomerne včasnú, bohatú a každoročnú úrodnosť budú bohatým zdrojom spoľahlivých príjmov našich JRD. Tabuľka jasne ukazuje vysokú výnosnosť intenzívneho sadu jabloní. Túto skutočnosť plne využívajú napr. JRD-Bytča, kde si takýto sad už založili.Zákrpok. sorty Ontário popri svojom dobrom vzraste priniesol už tretí rok po výsadbe úrodu krásneho ovocia. Toto je normálny zjav, a teda i dôkaz skutočne včasnej a bohatej úrodnosti intenzívnych ovocných kultúr. Napr. JRD-Techobuzice dosiahlo v svojej zákrpkovej plantáži počas ôsmich rokov priemerný hektárový výnos 181 q kvalitných výberových jabĺk ročne, čo činí 50.000 Kčs hrubého príjmu z 1ha ročne. Takéto výsledky musia byť v plnej miere povzbudivé i pre ďalšie JRD. Praktické skúsenosti ukazujú, že v oblastiach vhodných pre ovocinárstvo môže každé JRD založiť 8 až 12 ha intenzívnych ovocných kultúr. Takáto plocha činí 1 až 2 % ornej pôdy, čo pri zintenzívnení celej poľnohospodárskej výroby nemôže znížiť celkovú produkciu pri žiadnej plodine.Extenzívne výsadby vplyvom sťaženého a prakticky neprevádzaného ošetrovania a hnojenia ovocných stromov sú pomerne menej výnosné ako intenzívne kultúry. Úrodnosť je tu striedavá, v priemere činí oproti intenzívnym sadom jednu tretinu. Pritom ovocie je menej hodnotné, t. č. ho možno speňažiť v priemere len po Kčs 1.60. Pre sťažené ošetrovanie týchto vysokokmenných stromov (najmä oberanie ovocia) i náklady na dopestovanie 1kg ovocia sú tu pomerne vyššie.Obraz zákrpkovej plantáže, ktorá priniesla bohatú úrodu ovocia i v celkove neúrodnom roku 1959. Zákrpky dávajú hospodársky efektné úrody 20 až 25 rokov. Ich včasná, každoročná a bohatá úrodnosť je podmienená správnym výberom podpníkov a naštepených sort, rezom, pravidelným hnojením, prípadne zavlažovaním a ochranou proti škodlivým činiteľom. Potreba pracovných síl v priebehu roka je u zákrpkov oveľa rovnomernejšia ako u vysokokmeňov. Celý rad prác v intenzívnych kultúrach môžu prevádzať i starší, fyzicky menej zdatní pracovníci.Väčším a o niečo menej náročným tvarom sú štvrťkmene. Ich úrodnosť začína v 5—6. roku po výsadbe a trvá 25 až 35 rokov. V intenzívnych kultúrach je účelné používať kombináciu zákrpkov so štvrťkmeňmi. Zákrpky zavčasu prestanú rodiť, preto ich obyčajne v 15.—20. roku vyklčujeme a ich priestor zaberú dorastajúce štvrťkmene. Na tento účel používame zákrpky stredne a slaborastúcich sort na podpníkoch EM IX a EM IV. Štvrťkmene tu sadíme v spone 6X5 m, zákrpky sadíme v radoch medzi štvrťkmene, takže konečný spon bude 3X5 m. Obyčajne po 15. rokoch, niekedy i skôr zákrpky vyklčujeme. Mechanizovaná kultivácia do tejto doby je v pásoch 5m širokých, potom v pásoch 6 m širokých.V prvých rokoch po výsadbe v intenzívnych sadoch možno veľmi efektívne pestovať ako medziplodinu záhradné jahody. Príjmy zo sadu sú takto zabezpečené už v druhom roku a z jahôd trvajú do 4.—5. roku. Za jahody tu možno získať príjmy z 1 ha 10.000 až 18.000 Kčs ročne. Pestovaním jahôd tu zabezpečíme stálu pracovnú príležitosť už v prvých rokoch po výsadbe.Pôdu v intenzívnych sadoch treba každoročne kultivovať. Na toto treba pamätať už pred založením výsadby. Orbu tu prevádzame v jeseni, na jar kultivátorujeme a počas vegetácie diskujeme. Na tieto práce možno s úspechom využiť i bežné stroje.Osvedčené podpníky pre zákrpky sú EM IX. a IV. Pre štvrťkmene EM II. EM I. Tieto typové podpníky sa vyznačujú dobrou koreňovou sústavou, majú veľký počet vláskovitých korienkov, zaštepeným sortám dávajú slabý až mierny vzrast a bohatú úrodnosť. Na obrázku sú podpníky EM IX, EM II, EM I a plánka. Plánka tu má najmenej vláskovitých koreňov.Pre hrušky používame zákrpkový podpník dulu EM A (vľavo) s prípadným použitím medzištepenia pre sorty, ktoré s touto dobre nezrastajú. U slaborastúcich sort menovite pre štvrťkmene používame hruškovú plánku.Typové podpníky pestujú sa u nás na šľachtiteľských staniciach. Množia sa vegetatívne, t. zv. kopčením. Na detailnom obrázku vidno okopcované výmladky materského koreňa, ktoré po zakorenení v jeseni sa použijú ako oddielky pre stromčekové škôlky.Potrebné stromčeky dopestujú v ovocných škôlkach. Na obr. stromčeková škôlka ovocinárskej stanice Zárieč— Keblov. Pracovníci vyrezávajú čapíky.Vľavo jednoročné očkovance, vpravo dopestovaný zákrpok. Na výsadbu používame len kvalitné stromčeky, na ktoré sú uznávacie listy.Pre založenie intenzívnej ovocnej kultúry treba vybrať pozemok s vhodnou expozíciou a polohou. Dobre sú mierne svahovité a rovinaté pozemky, chránené proti prudkým prívalovým vetrom.Veľmi dobré sú mierne svahy pod celistvými lesmi. Majú dobré vlahové pomery. Presakujúca voda z vyššie položených svahov je tu pre ovocné stromy veľmi dobrá.Nevhodné sú mrazové kotliny a roviny pod nezalesnenými holými stráňami. Stromčeky by tu trpeli mrazmi, najmä v období kvitnutia. Tiež spodná voda tu býva vysoko, je stojatá a škodlivo pôsobí na korene stromov.Pri výbere pozemku musíme dbať aj na pôdne pomery. Dobré sú hlinité hlboké pôdy s hladinou spodnej vody pod 2 m. Nevyhovujúce sú štrkovité, plytké a neúrodné pôdy. Vľavo máme ukážku profilu hlinitej pôdy, vpravo profil nevhodnej skeletovej pôdy.Pred vlastnou výsadbou prevedieme prípravu pôdy. Táto pozostáva z podmietky a z rigolačnej orby do hlbky 45 až 60 cm. Potom pohnojíme pozemok kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom, ktorý plytko zaorieme. Na obrázku prevedená rigolačná orba.Každý intenzívny ovocný sad musíme stabilne oplotiť. Na obrázku časť plotu intenzívneho sadu JRD-Bytča.Ďalej dôležitý je správny výber sort s ohľadom na použité podpníky, pôdne a klimatické pomery. Treba dbať aj na opeľovacie schopnosti jednotlivých sort. Pritom orientujeme sa podľa rajónovaného sortimentu, v ktorom sú zastúpené len najosvedčenejšie rajónované sorty. Dodržiavanie zásad rajonizácie je dôležité i pre zabezpečenie odbytu ovocia. Výkupné orgány prednostne vykupujú a dobre platia len rajónované sorty ovocia. V zozname rajónovaných sort sú však aj také, ktoré sú určené na pestovanie v tvare vysokokmeňov. Pre intenzívne kultúry môžeme odporúčať len hodnotné stolové a tržné sorty, ktoré dávajú bohaté výnosy, hoci sú náročnejšie na ošetrovanie.Parména zlatá zimná a Sudetská reneta. Obe sorty majú strednú vzrastnosť a patria medzi najúrodnejšie. Daria sa aj vo vyšších polohách. Sú dobrými opeľovačmi.Bojkovo je vyslovene sorta pre podhorské oblasti. Je veľmi úrodná, má sklon ku každoročnej úrodnosti. Bernské ružové je nápadne červené, veľmi vzhľadné jablko. Obe sorty sú dobrými opeľovačmi.Matkino patrí medzi najakostnejšie sorty jabĺk. Kvitne a raší neskoro. Jonathan je sorta jablone spoľahlivá vo výnosoch. Má sklon ku každoročnej úrodnosti. Výborne znáša skladovanie a dopravu. V intenzívnych výsadbách môže tvoriť 30 až 60%. V teplejších a suchších oblastiach vyžaduje zavlažovanie.Boskoopské je vzrastná sorta, vhodná do teplejších oblastí. Ovocie má veľké kožovkovité. Krajšie je boskoopské červené. Je zlým opeľovačom. Ontário vo výnosnosti je na prednom mieste medzi rajónovými sortami. Vhodná je do teplejších oblastí, ale spoľahlivo úrodná i vo vyšších polohách. Priebeh kvitnutia je pomerne zdlhavý. Vo kvete je proti jarným prímrazkom najodolnejšia zo všetkých rajónovaných sort. Ovocie má veľké, trvanlivé. Skladuje sa pomerne dobre.Starking je novšia sorta, vhodná len do teplých oblastí. Vyžaduje zavlažovanie. Úrodnosť priemerná. Ovocie má výbornej chuti, sladké s jemnou príchuťou. Z ďalších perspektívnych sort pre intenzívne plantáže sú: Wealthy, James Grieve, Parkerovo. V blízkosti miest v teplých oblastiach môžeme v menšej miere použiť i našu najcennejšiu sortu Priesvitné letné. Do intenzívnych ovocných výsadieb, kde používame štvrťkmene a nižšie tvary, sa nehodia sorty s previslým vzrastom korún (Kanadská reneta, Blenheimská reneta a i.), i keď sú medzi rajónovanými.Pri voľbe sort hrušiek treba dbať na ich schopnosť zrastania s dulou, ak ich chceme pestovať ako zákrpky. I u tohoto druhu treba dodržiavať zásady rajonizácie. Pestovať sorty už vyskúšané a vhodné do daného prostredia.Boscova fľaška má ovocie veľmi veľké, kvalitné. Strom tvorí pyramidálne koruny. Je vhodná i do vyšších, ale teplejších polôh. Pestujeme ju ako štvrťkmeň na plánke. Hardyho maslovka je sorta hrušky vhodná i do voľačo horších podmienok. Je výborný opeľovač. Pestujeme ju ako štvrťkmeň na dule EM A. Má sklon k pravidelnej úrodnosti.Dielova maslovka (vľavo) vhodná do teplejších polôh chránených od vetrov. Pestujeme ju ako štvrťkmeň na plánke a zákrpok na dule EM A. Pastornica (vpravo) vhodná len do teplejších polôh.Veľké výsadby marhúľ a broskýň zakladáme len v južných, teplejších oblastiach, kde sa týmto druhom už tradične darí.Maďarská najlepšia je marhuľa, ktorá dáva spoľahlivé výnosy. Je dobrým opeľovačom a je súčasne i samosprašná. Pestujeme ju ako štvrťkmeň na podpníku Belica, alebo na podpníku marhuľový semenáč. Holubova je marhuľa, ktorú hodnotíme ako výbornú tržnú sortu. Je cudzosprašná. Pestujeme ju ako štvrťkmeň na podpníkoch Belica a marhuľový semenáč.Halova včasná je broskyňa, dozrievajúca v polovici augusta. Je pomerne mrazuvzdorná. Amsdenova je jednou z najúrodnejších sort broskýň. Je zároveň včasná.Alexandrova je pomerne mrazuvzdorná, vhodná na pestovanie vo veľkom. Pre broskyne používame ako podpníky vlastný semenáč, horkú mandľu, St. Julien a Marunku.׋›Intenzivní ovocnářské kultury I. Zakládaní ovocnářských kulturVýrobceDBratislavaRok1959Délka44 okénekAutor kresebHnidzík František Inž.Autor textuHnidzík František Inž.PředlohaZEMDOznačení3997Další diafilmy výrobceNejstarší osídlení Slovenska III. SlovanéSlovenské národní povstání II diafonSlovenská republika RÁDKSČ v boji za upevnění lidové demokracie 1945-1948
