Hospodársky dôležité kvitnúce rastliny – I. dielCukrová repa /beta vulgaris L. var. sacharifera/: Národohospodársky význam cukrovej repy je všeobecne známy. Ako kultúrna rastlina bola známa už pred 1000 rokmi n. l. Spočiatku sa pestovala ako zelenina – najmä na Sicílii. Cukrová repa umožnila veľký rozvoj nášho cukrovarníckeho a strojárskeho priemyslu. Buľvou /a/ nazývame celú rastlinu bez listov. Vlastný kolový koreň preniká do zeme veľmi hlboko, až niekoľko metrov. Buľva obsahuje okolo 18 % repného cukru. Prízemná listová ružica je vlastne skrátená listová os. Listy sú veľké, s veľkou asimilačnou plochou. Kvet /b/ tvorí päť zelených okvetných lístkov, naspodu zrastených s piatimi tyčinkami a bliznou rozdelenou na tri chlopne. Plodom /c/ je súbor sploštených guľatých nažiek uzavretých v tvrdom okvetí. V jednom súplodí /klbôčku/ obyčajne bývajú tri semená, čo je príčinou toho, že repa sa musí jednotiť.+28Kŕmna repa /Beta vulgaris L. var. esculenta/: Kŕmna repa sa v mnohom zhoduje s repou cukrovou, od ktorej sa líši hlavne v spôsobe hrubnutia repnej buľvy. Chemickým zložením sa od cukrovej repy odlišuje nižším obsahom cukru /a/. Kŕmna repa je typická krmovina. Kvet /b/ sa skladá z piatich zelených okvetných lístkov, naspodu zrastených, s piatimi tyčinkami a bliznou rozdelenou na tri chlopne. Plod /c/ je vlastne súbor sploštených guľatých nažiek uzavretých v tvrdom okvetí.Čakanka obyčajná /Cichorium intybus L./: Čakanka bola hospodársky významnou rastlinou už v dávnoveku, keď sa používala ako liečivý prostriedok proti zápalu pečene. Od roku 1763 začali ju v čase napoleonskej blokády Európy používať vo Francúzsku ako kávovú náhradku /cogória/. Dnes je čakanka ako surovina na výrobu kávovej náhradky veľmi rozšírená najmä preto, že neobsahuje alkaloidy, ktoré dráždia nervovú sústavu. V západnej Európe je rozšírené používanie čakanky ako zeleniny. Čakanka obyčajná /a/ je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára dužinatý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku vyháňa kvetnú os s kvetmi /b/. Na kvetnom lôžku je husto vedľa seba 12–20 obojpohlavných kvetov usporiadaných do súkvetia nazývaného úbor. Plodom čakanky /c/ je 3–5 hranatá nažka veľká 2–3 mm.Kvaka /Brassica napus var. napobrassica L./: Kvaka je prastará kultúrna rastlina. Patrí medzi najstaršie európske hospodárske plodiny. Je z čeľade kapustovitých rastlín. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára buľvu /a/, v druhom roku vytvára byľ /b/, kvety /c/ a plod /d/. Plod je šešuľa, ktorá obsahuje guľaté semená podobné semenám ostatných kapustovitých rastlín. Kvaka má zo všetkých okopanín najmenšie požiadavky na podnebie a pôdu.Zemiak /Solanum tuberosum L./: Zemiakové hľuzy obsahujú 12–24 % i viacej škrobu. Dajú sa všestranne používať pre ľudskú výživu, na kŕmenie hospodárskych zvierat a na priemyselné spracovanie. Pestovanie zemiakov sa u nás rozšírilo pred 150–200 rokmi. Zemiaky sa vyznačujú vysokou produkciou hľúz, preto ich zaraďujeme medzi naše najúrodnejšie plodiny. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín. Podzemnou časťou sú korene, stolony a hľuzy /a/, nadzemnou časťou byľ, ktorá nesie listy, prípadne kvety /b/ a plody /c/. Zemiak je jednoročná rastlina. Kvety sú päťpočetné, tvorené piatimi kališnými lístkami, piatimi korunnými, viacmenej zrastenými lupienkami s piatimi tyčinkami. Plodom /c/ sú malé guľaté zelené bobule. Zemiaková hľuza je v skutočnosti premenená podzemná os.Topinambur /Helianthus tuberosum L./: Topinambur je úrodná kŕmna plodina. Hľuzy /a/ majú rovnakú kŕmnu hodnotu ako zemiaky. V poslednom čase sa spracúvajú na výrobu fruktózy a pretože obsahujú inulín, aj na výrobu kŕmnych kvasníc /droždie/. Veľké úrody a malá náročnosť topinamburu sa dosiaľ u nás málo využívajú. Pestuje sa hlavne na okraji lesov na kŕmenie lesných zvierat. Topinambur pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ ho do Európy doviezli v 17. storočí. Byľ /b/ je vysoká 2–3 metre, čiastočne rozvetvená a bohato olistená. Byľ a listy sú porastené chĺpkami. Listy sú vajcovito hrotité. Kvety /c/ sú usporiadané v malom súkvetí úboru s veľkým počtom žltých kvietkov. Hľuzy /a/ majú obyčajne podlhovastý tvar s mnohými hrbolčekmi, na ktorých sú očká a púčiky. Hľuzy dobre odolávajú silným mrazom. Topinambur je rastlina pomerne málo náročná na teplo. Botanicky patrí do čeľade astrovitých rastlín a je jednoročnou rastlinou.Okrúhlica /Brassica rapa var. rapa L./: Okrúhlica čiže vodnica má celkove malý hospodársky význam. Pre krátke vegetačné obdobie sa pestuje ako náhradná alebo strnisková plodina. Používa sa len ako doplnková plodina na kŕmne účely. Patrí do čeľade kapustovitých rastlín. Je to dvojročná rastlina s rovnakým vývojom ako kvaka. Buľvy /a/ rôznych odrôd líšia sa tvarom a farbou. Kvetonosná byľ /b/ sa tvorí v druhom roku. Kvet /c/ je tvorený jednoduchým vrcholíkom. Plod /d/ je šešuľa, obsahuje hnedé guľaté semeno. Okrúhlica je naša najskromnejšia okopanina. Sucho a mráz znáša lepšie než kvaka. Pre skromnosť a odolnosť proti nepriaznivým vplyvom počasia pestuje sa na severe a v horách.Hrach siaty /Pisum sativum L./: Hrach siaty je jednoročná rastlina. Byľ má na priereze okrúhlu alebo nezreteľne hranatú, dutú, poliehavú alebo popínavú /a/. Listy sú obyčajne párnoperovité, zložené, zakončené úponkami. Lístky sú oválneho až vajcovitého tvaru, sediace. Pri listových základoch objímajú byľ veľké prílistky, väčšie než lístky. Kvety /b/ sú na dlhších stopkách po 1–3. Kvet má typický tvar, je bielej farby. Struk /d/ je buď plochý alebo valcovitý; obsahuje 3–10 semien rôzneho tvaru.Hrach roľný siaty /Pisum sativum ssp. arvense/: Hrach siaty roľný nazývaný aj peluška je významná krmovina. Od hrachu siateho líši sa morfologicky. Byľ /a/ je podobná hrachu siatemu, kvety /b/ sú najčastejšie červené, červenofialové až ružové. Struk /c/ obsahuje rôzne sfarbené semená, tmavé hnedé, hnedozelené až mramorované.Šošovica jedlá /Lens esculenta Moench./: Rastlina je kríčkovitého vzrastu. Byľ /a/ je vysoká 20–60 cm, mierne poliehavá. Listy sú párnoperovité, zakončené úponkou. Z pazúch listov vyrastá súkvetie zložené z 2–4 kvetov. Kvety /b/ sú drobné, korunka biela až jasno modrofialová, s bielou strieškou. Struky /c/ sú ploché, lysé, hnedožlté. Obsahujú prevažne 1–2 semená.Bôb obyčajný /Faba vulgaris Moench./: Bôb je jednoročná rastlina s mocným kolovitým, hlboko prenikajúcim a silne rozkonárujúcim sa koreňom a mohutnou štvorhrannou byľou vysokou 100–150 cm /a/. Listy sú 1–4 razy perovito zložené, ukončené hrotom. Palisty sú malé. Kvety /b/ má veľké, na krátkych kvetných stopkách, po 2–9 v súkvetí. Koruna je obyčajne biela, s fialovou až čiernou škvrnou na každom krídle. Plod je struk /c/ s 3–8 semenami rôznej veľkosti guľovitého až vajcovito plochého tvaru.Vika siata /Vicia sativa L./: Byľ /a/ má slabú, poliehavú. Listy sú v 3–9 pároch s lístočkami obráteno vajcovitého tvaru. Kvety /b/ sú pomerne veľké, fialovopurpurovej farby, po jednom až dvoch na kvetných osiach. Struky /c/ sú tmavohnedé, dlhé 4–6 cm, obyčajne s 3–12 semenami.Fazuľa obyčajná /Phaseolus vulgaris L./: Fazuľa obyčajná má kríčkovité alebo popínavé formy /od 25 cm do 5 m /a/. Struky sú veľké, široké, s 3–5 veľkými semenami. Kvety /b/ sú bielej alebo červenej farby. Plod je struk /c/.Sója /Glycine L./: Byľ /a/ je hrubá, na priereze okrúhla, so 14–15 článkami. Celá rastlina je porastená chĺpkami. Listy sú zložené z 3–5 lístkov. Kvety sú drobné, usporiadané v strapcovitom súkvetí /b/, po 3–8 kvetoch. Korunné lupienky sú biele až fialové. Plody /c/ sú struky s 1–4 semenami. Semená /d/ sú obyčajne rovnakej farby ako struky.Hrachor siaty /Lathyrus sativus L./: Byľ /a/ je poliehavá, vysoká 20–80 cm, na spode sa rozkonáruje. Lístky sú párnoperovito zložené, s typickými kopijovitými lístkami. Kvety /b/ sú veľké, bielej farby. Rastliny s kvetmi iných farieb majú semená sfarbené. Struky /c/ sú podlhovasto oválne, s krídlami na zraste, s 3–4 semenami. Semená sú hranaté, klinovitého tvaru. Hrachor je jednoročná rastlina.Cícer baraní /Cicer arietinum L./: Cícer je jednoročná rastlina s byľou vysokou 20–60 cm, kríčkovitého tvaru od spodku sa rozkonáruje /a/. Listy sú nepárnoperovité. Z pazušných listov vyrastajú kvietky, ktoré sú na dlhších stopkách /b/, väčšinou sú biele alebo tmavofialové. Struky /c/ sú krátke, bachraté, žlté alebo slabo fialové. Obsahujú 1–2 semená. Semená sú guľovité až hranaté, s nerovným povrchom a so zúbkovitým výrastkom.Vlčí bôb /Lupinus sp. L./: Byľ je priama /a/, listy /b/ dlaňovito zložené, na konci byle sú kvety /b/ usporiadané v strapcovitom súkvetí. Struk /c/ je kožovitý, chĺpkatý, semená guľovité, rozlične sfarbené podľa druhu a odrody.Repka olejka /Brassica napus var. arvensis Thell./: Na jar vyháňa byľ so strapcovitým súkvetím /b/. Jednotlivé kvety skladajú sa zo štyroch korunných sýtožltých lupienkov. Kališné lístky sú zelené. Repka má 6 tyčiniek, z toho 4 dlhšie a 2 kratšie. Plod /c/ je oblá šešuľa, ktorá sa pomaly zužuje do úzkeho zobáčika. Semeno /d/ je guľaté, červenohnedé až modrasto čierne.Horčica biela /Sinapis alba L./: Byľ /a/ je vysoká priemerne 60–70 cm a silne sa rozkonáruje. Listy sú lýrovitoperovité až perovitodielne. Súkvetie /b/ vytvára chocholík /všetky kvety sú v jednej rovine/. Korunné lupienky sú jasnožlté a dvakrát také dlhé ako kališné lístky. Šešuľky /c/ sú dlhé 2,5–4,5 cm. Semeno /d/ je guľaté, žltobielej farby.Mak siaty /Papaver somniferum L./: Byľ /a/ je vzpriamená, vysoká 30–180 cm, pokrytá jemným voskovým povlakom. Hlavná os sa obyčajne rozkonáruje. Kvet /b/ má dva kališné lístky, ktoré uzatvárajú v púčiku dva korunné lupienky. Môžu byť rozlične intenzívne sfarbené. Kvet je obojaký, radiálne symetrický pravidelný. Tyčiniek je veľa /160–210/. Piestik je na predĺženej osi /kvetnej/ a chýba mu čnelka. Blizna je pritlačená k semenníku v podobe lalokov so 4–21 lúčmi. Plod /c/ je tobolka makovice. Počet lúčov blizny makovice sa zhoduje s počtom priehradok v makovici. Semená /d/ majú obličkovitý tvar a môžu byť rozlične veľké. Všetky orgány maku sú prestúpené mliečnicami, ktoré obsahujú ópiovú šťavu. Na vzduchu táto šťava tuhne na červenohnedé surové ópium.Slnečnica ročná /Helianthus annus L./: Byľ /a/ je vzpriamená, husto pokrytá svetlými chĺpkami, dosahuje výšku 1–2 m. Listy sú oválno srdcovité alebo kopijovité, s pílovitým okrajom. Kvety sú usporiadané v súkvetí /b/ – úbore, ktorý je obkolesený zákrovom. Počet kvietkov v jednom úbore sa pohybuje od 600 do 1200. Kvety sú dvojaké, jazýčkové, nepohlavné alebo jednopohlavné piestikové s nevyvinutými vajíčkami v semenníku. Tvoria okraj úboru a sú sfarbené do zlatožlta. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné a vypĺňajú celú plochu lôžka úboru. Plod /c/ je nažka s košovitým oplodím, rôznej farby.Tekvica obyčajná /Cucurbita pepo L./: Byľ /a/ je plazivá, hranatá, pokrytá pevnými chĺpkami, silno sa rozkonáruje, na zemi sa upevňuje úponkami. Kvety sú jednodomé, s piatimi korunnými lupienkami. Kalich je päťdielny a silno ochlpený. Samčie kvety majú päť tyčiniek, samičie sú trochu väčšie, so spodným semenníkom. Plod /b/ tekvice je mnohosemenná veľká bobuľa zložená z pokožky, kôry, dužiny a semien /c/, ktoré obsahujú olej.Podzemnica olejná /Arachis hypogaea L./: Byľ /a/ nesie trojpočetné lístky. Kvety sú typické pre vikovité rastliny, žltej farby /b/. Mladé plody sú stopkami zatlačované do zeme, kde plody dozrievajú v nepukavé struky /c/ s dvoma dvojsemennými nažkami. Pražené plody sa predávajú pod menom „burské oriešky“.Ricín obyčajný /Ricinus communis L./: U nás sa pestuje ako jednoročná bylina /a/. Samčie kvety sú strapcovito rozvetvené a majú až 1000 jednopuzdrých peľníc /b/. Samičie kvety sú päťpočetné. Plod je tobolka /c/. Jedovaté semená obsahujú ricínový olej.chybi textchybi textchybi text׋›Hospodářsky důležité kvetoucí rostliny I.VýrobceDBratislavaRok1970Délka32 okénekAutor kresebStruhár AlojzAutor textuĎurka Jozef Inž.PředlohaPRIROznačení3990Další diafilmy výrobceElektrické a magnetické pole I. Elektrické poleVznik a vývoj člověkaHlavní typy kořenůKrajské město Košice III.
