Samo ChalupkaSamo Chalupka bol popredným slovenským básnikom minulého storočia. Svojimi básňami si získal u slovenského ľudu nesmiernu obľubu. A to nielen pre ich umeleckú krásu, ale i pre silu a priebojnosť myšlienok. Samo Chalupka je básnik vôle, činu a odbojného hrdinstva.+31Narodil sa 27. februára 1812 na Horehroní v malej dedinke Hornej Lehote neďaleko Podbrezovej. Na obraze vidíme jeho rodný dom - starú evanjelickú faru. Tu vyrástol malý Samo a na tomto mieste účinkoval po otcovej smrti ako evanjelický farár. Najväčšiu časť svojho života obetoval práci medzi ľudom Hornej Lehoty. Takmer päťdesiat rokov tu pôsobil.V rodičovskom dome boli dobré podmienky pre literárnu výchovu detí. Otec Adam Chalupka bol plodným spisovateľom a zberateľom literárnych pamiatok.Brat Ján, ktorého detský portrét vidíme na stene rodičovského domu, stal sa neskoršie známym dramatikom, autorom veselohier.Samo Chalupka rástol a pôsobil medzi chudobným horehronským ľudom, ktorý v tom čase ťažko zápasil so životnými podmienkami a viedol ustavičný boj s majiteľmi pôdy i podbrezovskej továrne na železničné koľaje.Romantická príroda pod Kráľovou Hoľou, povesti o Jánošíkovi, o junáckych kúskoch zbojníkov a odbojníkov, to všetko zanechalo trvalé stopy v mysli vnímavého básnika. Už ako študent sa nadchýnal bojom za slobodu utláčaných národov.Keď vypuklo povstanie proti cárskej nadvláde v Poľsku, Chalupka prerušil štúdiá a odišiel roku 1831 do Haliče ako dobrovoľník do boja za slobodu poľského ľudu.Zúčastnil sa ťažkých ústupových bojov a bol ranený. Tak 19-ročný Chalupka dokázal, že pre neho literatúra nebola len slovom, ale i príkladom k činu. Keď sa vrátil z Haliče a vyliečil sa zo svojho zranenia, odišiel ...... do Bratislavy dokončiť prerušené štúdiá na evanjelickom lýceu. Bratislava bola v tom čase strediskom oduševnenej slovenskej študujúcej mládeže. Jej vodcom bol Ľudovít Štúr.Konventnou ulicou takmer denne chodieval mladý básnik so svojimi druhmi. Tu, v knižnici lýcea, sa schádzala slovenská mládež, tu čítala slovenských a českých básnikov a prednášala vlastné literárne práce.Na tomto obrázku vidíme časť pamätnej tabule s menami štúrovských básnikov. Tu študovali a pripravovali sa pre svoju budúcu národno-buditeľskú činnosť.Samo Chalupka posilnený duchom štúrovského zápalu a nadšenia vytvoril poéziu, z ktorej ľud mohol čerpať povedomie a silu v boji proti násiliu. Rozsahom neveľká, zato však čo do obsahu tým významnejšia je jeho jediná zbierka básní "Spevy Sama Chalupku". Obsahuje krásne verše, v ktorých básnik vyjadril lásku k slávnej minulosti národa a vyzdvihol jeho boj za slobodu. Básne "Mor ho!", "Branko", "Turčín Poničan", "Likavský väzeň", "Junák" a "Valibuk", stali sa duchovným majetkom celého národa. Ako tvoril básnik svoje krásne verše? Napríklad Likavského väzňa.Raz, ako priznáva, na návšteve v zrúcaninách Likavského hradu počul od istého muža povesť o Jánošíkovom poklade. Bohatierska povesť a poddanské pomery, v ktorých žil, mu dali podnet k myšlienkam odporu proti feudalizmu. Vyjadril ich vo veršoch: Rozvíjaj sa, háju, Ty moja hospoda: Zažiadala sa mi Tá zlatá sloboda.Mocné moje ruky O skalu prikuté Bystré moje nohy V železách obuté.Tu moja hospoda Na skale vysokej: Tu ja junák väzeň Vo veži hlbokej.Roku 1848 zapaľovali Chalupkove verše prvý raz plamene revolúcie: Kolo mňa junáci! Kolo naokolo: Hoj, bude nám bude, Ako nám nebolo! Nech mi len valaška Zablysne sa v pästi: Dá Boh lepšie dni nám Svitnú v našej vlasti.Dlhé roky zbieral a študoval Chalupka pramene pre svoju tvorbu, poznával minulosť národa, aby jeho dielo čo najlepšie vyjadrilo myšlienku o slobode a rovnosti.Z týchto príprav vznikla najpôsobivejšia báseň "Mor ho!". V mohutnom historickom obraze o boji slovenských junákov proti spupnej rímskej presile Chalupka oslávil slovenský ľud, jeho hrdinský odpor voči násiliu a tým ukázal aj súčasnému pokoleniu cestu k boju za slobodu. Na obrázku vidíte prvú stranu rukopisu básne "Mor ho!".Skupina slovenských junákov prichádza pred rímskeho cisára, ktorý sa rozhodol podrobiť slovanské kmene. Poslovia slovenského ľudu ponúkajú cisárovi mier. No on mier odmieta a žiada, aby sa mu slovanské kmene podrobili. Slovania však neprijímajú porobu a volia radšej boj a čestnú smrť. Túto hrdinskú odvahu vyjadril Chalupka veršami: Hoj, rozovrela tá krv slovanská divoko. A junák ti cárovi pozrel okom v oko: A z oka ti mu božia zablysla sa strela, Ruka sa napružila a na zbroj udrela: A jedným veľkým citom srdcia im zahrali ...Skupina slovenských junákov prichádza pred rímskeho cisára, ktorý sa rozhodol podrobiť slovanské kmene. Poslovia slovenského ľudu ponúkajú cisárovi mier. No on mier odmieta a žiada, aby sa mu slovanské kmene podrobili. Slovania však neprijímajú porobu a volia radšej boj a čestnú smrť. Túto hrdinskú odvahu vyjadril Chalupka veršami: Hoj, rozovrela tá krv slovanská divoko. A junák ti cárovi pozrel okom v oko: A z oka ti mu božia zablysla sa strela, Ruka sa napružila a na zbroj udrela: A jedným veľkým citom srdcia im zahrali ...A jeden strašný ohlas ústa im vydali: „Mor ho!“ kríkla družina slovanská odrazu, ...A meč zasvietil v pästi každému víťazu: „Mor ho!“ kríkla a razom na cára sa metá: To ti na rímsku pýchu slovanská odveta.Chalupkovi hrdinovia, bojujúci proti uchvatiteľovi, podávali nasledujúcim generáciám príklad hrdinstva v boji za práva ľudu. Roku 1913 zapôsobila báseň "Mor ho!" aj na slovenských študentov v Kežmarku takým silným dojmom, že si založili ilegálny spolok "Mor ho!" a začali vydávať časopis "Púčky". Snahou tohto hnutia bolo zvrhnúť monarchiu. Spolok sa rozrástol po gymnáziách, kde študovali Slováci: v Banskej Bystrici, v Prešove a v Šoproni. Jedného dňa vysliedil kežmarských morhistov triedny profesor a udal ich.Študentov zatkli, vyšetrovali a vyhadzovali zo škôl. Po odpykaní väzenia ich zaradili do trestných vojenských oddielov a posielali na front prvej svetovej vojny, kde z nich väčšina zahynula.Ale Chalupkova myšlienka z básne "Mor ho!" mala svoje bojové pokračovanie. Roku 1944 stalo sa Chalupkovo básnické zvolanie "Mor ho!" pre slovenský ľud heslom do boja proti okupantom v Slovenskom národnom povstaní.S hrdinským úsilím bojoval ľud za svoju slobodu, rovnosť a právo.V pôsobisku Chalupkovom, v Hornej Lehote, stojí dnes pomník na pamäť Chalupkových rodákov, padlých v Slovenskom národnom povstaní. Padli tak, ako to Chalupka vyjadril vo svojich veršoch: Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi! Žiadna ruka zvuk bôľu z úst im nevyrazí...Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: Oj, veď padnúť za národ - oj veď to nebolí. Vydobyli slobodu ľudu, za ktorú pracovali najlepší synovia slovenského národa v minulosti; svojím dielom pripravoval ju aj Samo Chalupka.Zastavme sa pri Chalupkovom hrobe na cintoríne v Hornej Lehote.Do mramoru sú tu vytesané verše, ktoré vyjadrujú celoživotné úsilie básnika: Pravde žil som, krivdu bil som, Verne národ môj ľúbil som: To jediná moja vina, A okrem nej žiadna iná.S úctou a s obdivom hľadíme na celoživotné dielo básnika Sama Chalupku. Jeho sila a priebojnosť naplňajú naše srdcia hrdosťou. Láska básnika k rodnej zemi a k jeho statočnému ľudu nám ostanú navždy vryté do pamäti.׋›Chalupka SamoVýrobceDBratislavaRok1957Délka35 okénekAutor kresebBarabášová MargitaAutor textuZachar JozefPředlohaOSOBOznačení4185Další diafilmy výrobceČechy v období feudalismu IISetí a sázení II.Práva a povinnosti občanů ČSSRPionýrská organizace V.I. Lenina v ZSSR
