Ján BottoPortrét Jána Bottu: Básnikom národnej a sociálnej slobody bol popri Jankovi Kráľovi najvýznamnejší revolučný romantik štúrovského pokolenia - Ján Botto. Táto svojrázna tvár prezrádza vážneho a pracovitého človeka, ktorý celý svoj život zasvätil práci za ubiedený ľud. Patrí do radu klasikov, ktorých dielo neostaralo ani po sto rokoch a oduševňuje rovnako dnešného čitateľa ako čitateľa svojich čias.Rodný dom: Vyšiel z ľudu, žil medzi ľudom a pracoval preň. Narodil sa 27. januára 1829 vo Vyšnom Skalníku v Malom Honte, v kraji, kde už v dávnej minulosti žilo sa bohatým kultúrnym životom. Na obrázku vidíme rodný dom Jána Bottu.+31Lýceum v Levoči - Portrét Jána Francisciho: Nižšie gymnázium vychodil v Oždanoch. Bola to škola, na ktorú si Botto spomína s veľkou trpkosťou. Učitelia tam nútili žiakov do mechanického drilu, vládol tam tuhý maďarónsky šovinizmus a bezduché memorovanie maďarčiny a latinčiny. Ale práve toto násilie vyvolávalo v ňom lásku k rodnej reči i túžbu po takom prostredí, kde by sa mohol vzdelávať v slovenskej reči. To sa mu podarilo na lýceu v Levoči (obr. 1). Tu sa organizovala - podobne ako v Bratislave - mládež pod vedením profesora Hlaváčka. V čase štúdií Jána Bottu organizátorom slovenskej mládeže, ktorá sa združovala v spolku Študentská jednota, bol známy štúrovský básnik Ján Francisci. Na obrázku 2 ho vidíme ako dobrovoľníka z roku 1848. Obraz namaľoval slávny slovenský maliar - portrétista devätnásteho storočia Peter Bohúň.Ilustrácia k básni Svetský víťaz: Už v Levoči začal Botto literárne tvoriť. Medzi jeho prvé mládenecké pokusy patrí epická skladba Svetský víťaz. Dielo vytvoril sedemnásťročný šuhaj, ovplyvnený ľudovou rozprávkou. Svetský víťaz je symbolický hrdina, ktorý ide bojovať so zlými príšerami za dobro a krásu. Je to ešte dielo abstraktné, ale už na ňom vidieť Bottovu túžbu poéziou bojovať za pravdu. Ilustrácia Vincenta Hložníka vyjadruje hrôzostrašný rozprávkový charakter diela.Ďalšia ilustrácia k básni Svetský víťaz: Svetský víťaz je ideálny hrdina, dokonalý človek čistého srdca, pred ktorým ustupujú mocnosti sveta. Všimnime si, ako vykresľuje Hložník zápas hrdinu s drakmi, symbolizujúcimi zlo.F. Belopotocký: Zbojníci: Už v Levoči začal sa Botto intenzívne zaoberať ľudovou slovesnosťou. Zaujali ho najmä ľudové balady, ktoré umelecky spracoval neskoršie v takých skvostoch, ako je Margita a Besná, Žltá ľalia a iné, a motív zbojnícky a vojenský, ktorému zasa venoval Vojenské piesne. Obraz zbojníkov ako pomstiteľov krívd páchaných na pracujúcom ľude našiel vďačnú odozvu v ľudovej tvorbe, no nájdeme ho aj v starom slovenskom klasickom výtvarnom umení. Všimnime si originálnu kompozíciu maliara Františka Belopotockého z polovice minulého storočia.Titulná strana Knihovny československej: Dielo Jána Bottu nie je zo stránky rozsahu veľké. Obsahuje niekoľko balád, piesne mladosti, niekoľko alegorických básní a cyklus básní Vojenské piesne. Spolu so Smrťou Jánošíkovou vyšli niekoľkokrát pod názvom Spevy Jána Bottu.J. Alexy: Nádvorie zámku Vranov v Palúdzke s faximile obžaloby Jánošíka: Najmä motív jánošíkovský našiel v Bottovi vynikajúceho stvárniteľa. Botto sa, pravda, opieral o bohatú ľudovú tradíciu, ako aj o iné prejavy z rozličných umeleckých oblastí, ale všetky tieto prejavy vychádzajú z historickej skutočnosti o zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa narodil roku 1688 v Terchovej. Za svoje zbojnícke činy ho roku 1713 v Liptovskom Mikuláši za rebro obesili. Na obrázku vidíme faksimile obžaloby Juraja Jánošíka, na druhej strane umeleckú rekonštrukciu nádvoria zámku v Palúdzke, kde bol Jánošík väznený. Kresbu uhľom vytvoril Janko Alexy.Župný dom v Lipt. Mikuláši a rozsudok: Súdny rozsudok nad Jurajom Jánošíkom znel takto: "Poneváč predepsaný obžalovaný Juro Jánošiak, zavrhnuvše prikázaní jak božské, tak též i zákon krajinský, prede dvema roky dal se na zbojstvo a vůdcem neb hejtmanem takovým se činil, který s tovariši svými na cestách zastavujíce mnohých lidí o statek, ano i jako se z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, když on též bol prítomný, pána pátera z Domaníže postrelili a bezbožne zamordovali, Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázání prestúpení má byť na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený". Prvý obrázok predstavuje faksimile rozsudku, druhý umeleckú kresbu Janka Alexyho, predstavujúcu župný dom v Liptovskom Mikuláši, kde bol Jánošík súdený.Ľudová maľba na skle: Slovenský ľud, žijúci v strašnej feudálnej porobe, videl v zbojníkoch nie priestupníkov zákona, ale svojich pomstiteľov. Tak aj Jánošíka si pretvoril vo svojom umeleckom pohľade na kapitána hôrnych chlapcov. priateľa ľudu a pomstiteľa krívd. Spieval o ňom piesne, rozprával rozprávky, maľoval si ho ako ideálneho hrdinu slovenského ľudu. Povestné sú ľudové maľby na skle, zobrazujúce Juraja Jánošíka a jeho družinu. V tomto lyrickom prejave ľudový umelec prejavuje lásku a obdiv k obratnosti, schopnosti i hrdinskosti slovenských hórnych chlapcov. Tu vidíme Jánošíka vo chvíli zábavy, ako sa s valaškou v ruke vznáša nad vatrou.Mikuláš Aleš: Na Kysuciach pána neni…: Jánošík a jeho družina boli prameňom umeleckého stvárnenia pre mnohých : českých a slovenských umelcov. Tak napríklad krásne kresby s Jánošíkovským motívom nám zanechal slávny český maliar Mikuláš Aleš. Tu vidíme dve Alešove kresby, v ktorých vystihuje jednak rázovitý, smelý zjav zbojníka Juraja Jánošíka, jednak ilustráciu k známej zbojníckej pesničke Na Kysuciach pána neni...Ľudovít Fulla: Jánošík: V novších časoch spracúvali motívy Jánošíka viacerí slovenskí výtvarní umelci. V týchto niekoľkých obrázkoch vidíme práve rozmanitosť prístupu umelca k látke. Napríklad u Ľudovíta Fullu je charakteristický rozprávkový ráz kresby.J. a Šára Alexyovci: Jánošíkovské motívy: Janko Alexy vystihol v tomto obraze voľnosť života hôrnych chlapcov. akoby chcel podčiarknuť svojou maľbou slávne verše Jána Bottu: Hory šíre hory, to ich voľné dvory, hole sivé hole, to ich voľné pole... Krásnou umeleckou pamiatkou je široká kompozícia Janka Alexyho a Šáry Alexyovej Jánošíkova družina. Je to návrh na gobelín, v ktorom vidíme rad-radom zachytené všetky rázovité postavy Jánošíkových chlapcov.Rukopis Smrti Jánošíkovej: Aj v literatúre našiel Jánošíkovský motív významné uplatnenie. Máme prekrásne piesne, rozprávky a povesti o Jánošíkovi. No aj v umelej tvorbe nachádzame sústavne spracovávaný tento motív od začiatku devätnásteho storočia až po dnešok. Spracoval ho napr. Tablic, Šafárik, zo štúrovcov Samo Chalupka, Janko Kráľ, no najtrvalejší pomník tomuto legendárnemu hrdinovi postavil svojím dielom Ján Botto.Tit. strana zábavníka Lipa. Pôvodné vydanie diela. Vydanie z Knihovny československé: Botto sa zapodieval týmto motívom od rannej mladosti. Najprv napísal Pieseň Jánošíkovu roku 1846. Bol to prvý náčert veľkej kompozície, ktorá potom vyšla v definitívnej podobe r. 1862 v almanachu Lipa a od tých čias sa vydáva znova a znova ako klenot slovenskej klasickej literatúry.Úvod k Smrti Jánošíkovej: Smrť Jánošíkova obsahuje úvod a 9 spevov. V úvode prirovnáva Botto krásnymi metaforami svoje verše k deťom a vyjadruje vieru, že ich v porobenej slovenskej krajine vďačne privítajú dobrí ľudia. Úvod je súčasne plamennou výzvou básnika k aktivite mládeže.Začiatok prvého spevu z r. 1880 - Ilustrácia: V prvom speve nájdeme básnický obraz Kráľovej hole, vatry na horách a okolo nej Jánošíkových chlapcov a ich kapitána. Charakteristika chlapcov a kapitána patrí medzi skvosty slovenskej poézie. Básnik ukazuje vzťah Jánošíkovej družiny k ľudu i k pánom a zasa ohlas ľudu i pánov na činy Jánošíkovej družiny. (Nad horou na skale- perečko sa belie, kloňte sa, chalupy, traste sa, kaštiele.) Maliar Alojz Pepich vyjadril rezký život chlapcov okolo vatry kresbou, ktorá nadväzuje na ľudové drevoryty.Ilustrácia Ľ. Ilečku: V druhej časti Botto vyjadruje smútok hôrnych chlapcóv nad zlapaním Jánošíka. (Sedia oni, sedia, do ohníčka hledia, do ohníčka hledia, slovka nepovedia...) V maľbe Ľ. Ilečku priam cítiť clivú atmosféru okolo vatry.Začiatok druhého spevu - ilustrácia Ľ. Ilečku: Druhý spev sa začína pôsobivým lyrickým obrazom pastierika, ktorý zaháňa ovečky a nôti si smutnú pieseň o zlapaní Jánošíka. Tieto začiatočné verše, ktoré sa opakujú na konci spevu, dodávajú trúchlivú náladu celému spevu.Vrcholná scéna druhého spevu: Ústrednou témou tohto spevu je chytenie Jánošíka Gajdošíkovou zradou a známym rozprávkovým motívom hrachu, ktorý mu podsype baba pod nohy. (No baba, babečka, zavreští z prípecka:"Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!".,, "No baba, babečka, zavreští z prípecka: "Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!".,. Na obraze vidíme boj Jánošíka s pandúrmi vo výtvarnom prejave L. Ilečku.Ilustrácie J. Baláža a A. Pepicha: Tú istú scénu z druhého spevu, v ktorej sa Jánošík bráni proti pandúrom, vidíme u maliara Jozefa Baláža v kresbe zachycujúcej bojovnú pózu samého Jánošíka, a v prejave Alojza Pepicha.Jánošík vo väzení: Začiatok tretieho spevu je veľmi trúchlivý. Znázorňuje smútok nad tým, že Jánošík sedí vo väzení. Sú to veľmi účinné verše; Botto v nich znázornil Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá leží v smrtnom spánku.Jánošíkova rozlúčka s milou: Základnou témou tretieho spevu je rozlúčka Jánošíkovej milej s hrdinským kapitánom hôrnych chlapcov. Sám básnik hovorí, že to biele dievča, ktoré sa lúči s Jánošíkom, je duša ľudu. A takto je tretí spev vlastne vyjadrením úzkeho spojenia Jánošíka s jeho ľudom, s vlasťou. Motív rozlúčky s milou patrí medzi najcitovejšie partie diela. Oživme si znova tieto krásne verše: „Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko — obláč sa, kdeže si, nesiem ti perečko! Nesiem ti perečko v svojej pravej rúčke, ach, beda, prebeda, už sme na rozlúčke!“Ilustrácia A. Pepicha k IV. spevu: V štvrtom speve vidíme Jánošíka vo väzení, ako dumá o svojej mladosti, o živote, o slobode. No zo strašných obrazov tmy vyrastá pred zrakom sputnaného Jánošíka i pred zrakom básnika vízia budúceho víťazstva ľudu.Ilustrácia Ľ. Ilečku k V. spevu: Tieto myšlienky o budúcich časoch, keď prestane útlak ľudu a pracujúci poddaný ľud dožije sa lepších a spravodlivejších čias, rozvíjajú sa a vrcholia v piatom speve, ktorý je najrevolučnejším a najhumanistickejším vyjadrením básnikovej túžby po slobode národa. Maliar obrazom hôr a obrazom nad nimi lietajúceho sokola pôsobivo podčiarkol pamätné Bottove verše: Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, ale už ťa nemám ani za dve hrsti...Ilustrácia J. Baláža k V. spevu: Čítajme si najrevolučnejšie verše piateho spevu, v ktorých podal Botto prenikavú kritiku feudálnej spoločnosti, ale aj víziu slobodného sveta, a pochopíme, v čom je ideová sila, bojová aktuálnosť a umelecká pôsobivosť tvorcu Smrti Jánošíkovej. Maliar vyjadril hrôzu feudálnej poroby obrazom vypätého tela v klad.Ilustrácia Ľ. Ilečku k VI. spevu: „A čo to za mrak tiahne cez tie šíre polia? Čo tie vrany tak liecu, kráču dookola? To sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, vyprevádza zo sveta nezdarného syna.“ To je trúchlivá nálada šiesteho spevu, kde básnik sugestívnymi obrazmi vystihuje pochmúrnu atmosféru pustého kraja okolo šibenice, na ktorej má skončiť svoj život Jánošík.Jánošíkova rozlúčka s krajom: A toto je posledný pohľad Jánošíka na milovaný kraj, za ktorého dobro v podaní ľudu - bojoval. /…no modlime sa radšej za tých biednych ľudí,/ za ľud, za ľud nešťastný, za to choré dieťa, /žeby abo ožilo, abo šlo zo sveta!/ Maliar Ľ. Ilečko vystihuje Jánošíkovu hrdú odhodlanosť umrieť za ľud, za pravdu, za spravodlivosť.Jánošík pod šibenicou: V inscenácii Bottovej poézie v Slovenskom národnom divadle postavu Jánošíka stvárnil Mikuláš Huba. V záverečnej scéne pod šibenicou vyjadruje umelec sputnanými, no predsa vystretými rukami a odhodlaným pohľadom dohora vieru v deň odplaty, v konečné víťazstvo slovenského ľudu. Tú istú myšlienku vyjadruje aj ilustrácia maliara J. Baláža.Jánošík, ilustrácia Ľ. Ilečku: Prekrásna je Jánošíkova rozlúčka s rodným krajom, s milovaným ľudom. Po chmúrnych obrazoch šiesteho spevu nasleduje akoby lyrické rozospievanie, apoteóza tých vysokých hór a utešených dolín, po ktorých Jánošík so svojou družinou chodieval. Znova ožívajú spomienky ľudu na hrdinské činy chlapcov a v Jánošíkových citoch ožíva slovenský kraj: Kraju môj, bájny. kraju i spevu i sily,/ kde košelečky tkajú bohatierom víly,/ spevcov zlaté rusalky z nadzemských vôd poja, /oj, kde máš v svete páru, ty krásna vlasť moja!/. Ľud si vytvoril z Jánošíka svojho legendárneho hrdinu, pomstiteľa krívd a takto on žije v jeho predstavách: mocný, smelý, krásny.Náhrobný kameň Jána Bottu v Banskej Bystrici: Z Bottovho života nemáme veľa zpráv. Ako inžinier-zememerač pôsobil v Banskej Štiavnici a od roku 1870 v Banskej Bystrici. Neoženil sa, žil tichým, takmer samotárskym životom, iba kde-tu sa ozval príležitostnými básňami, aby podporil národnú vec. Zomrel na porážku srdca 28. apríla 1881. (Obraz Bottovho pomníka. )Vydanie SVKL a frontispice: Bottovo dielo dočkalo sa mnohých vydaní a patrí medzi najobľúbenejšie knihy slovenskej literárnej minulosti. Je to dielo, ktoré vyjadruje lásku k vlasti, k slobode, burcuje do boja proti krivde, za pravdu a spravodlivosť. Botto vo svojej Smrti Jánošíkovej nielenže umelecky zachytil ťažký život ľudu, ale vyjadril aj vieru v jeho silu a v jeho konečné víťazstvo. V tomto zmysle je to dielo, ktoré neostarlo a ostáva aj dnes živou súčasťou našej kultúry.׋›Botto JánVýrobceDBratislavaRok1961Délka35 okénekAutor textuSedlák Ján Dr.PředlohaOSOBOznačení3584Další diafilmy výrobceSlovenská republika RÁDPosuzování zevnějšku koně I.Velká Morava III. Kultura Velké Moravy, zánik a její dědictvíZavlažování zemědělských plodin
