Boj KSČ v ilegalite a v zahraničnom odboji do r. 1944Uchopenie moci v Nemecku Hitlerom a bezprostredne potom požiar Ríšskeho snemu stali sa signálom k aktivizácii reakčných síl aj v ČeskoslovenskuKSČ si uvedomovala, že proti fašistickému nebezpečenstvu je potrebné zjednotiť predovšetkým robotnícku triedu. Preto vyzvala k spoločnému boju socialistické strany+23Odmietnutie socialistických strán postupovať v boji proti fašizmu jednotne s komunistami nemohlo zastaviť rozmach protifašistického hnutia. Výrazne sa prejavilo v akciách za oslobodenie J. Dimitrova, ktorý bol obvinený z podpalačstva Ríšskeho snemu, a za prepustenie vodcu Komunistickej strany Nemecka E. Thälmanna z nacistického koncentrákuBoj KSČ za uznanie ZSSR čs. vládou, ktorý viedla od svojho vzniku, skončil víťazne na jar 1934. O rok neskôr — v záujme obrany republiky — došlo k uzavretiu čs.-sovietskej spojeneckej zmluvyDôsledný boj KSČ proti fašizmu a za hospodárske a sociálne požiadavky pracujúceho ľudu viedol k vzostupu politického vplyvu KSČ, ako sa to prejavilo v percente odovzdaných hlasov pre KSČ v parlamentných voľbách v máji 1935Politickú líniu medzinárodného komunistického hnutia pre obdobie zápasov proti fašistickému a vojnovému nebezpečenstvu vypracoval VII. kongres Komunistickej internacionály, ktorý sa zišiel v Moskve v dňoch 25. júla—20. augusta 1935Pod heslom „Za ľudový front na obranu mieru proti Hitlerovi, za chlieb a slobodu!“ konal sa v dňoch 11.—14. apríla 1936 VII. zjazd KSČ, ktorý rozpracoval hlavné úlohy strany v boji proti fašizmu a vojne a za obranu republikyBrožúra, obsahujúca prejav K. Gottwalda na VII. zjazde KSČMierová manifestácia v Košiciach 23. augusta 1936, na ktorej sa zúčastnilo asi desattisíc ľudíSpráva Slovenských zvestí o programe všestranného povznesenia Slovenska, ktorý prijala celoslovenská konferencia KSČ v Banskej Bystrici 16.—17. mája 1937Proti vláde Ľudového frontu, ktorá sa vytvorila na začiatku roku 1936 v Španielsku, vypuklo v júli 1936 fašistické povstanie. Na celom svete začali akcie solidarity s demokratickým Španielskom. Časopis „Španielsko“, ktorý vydával Čs. výbor pre pomoc demokratickému Španielsku, a „Salud“ — časopis čs. dobrovoľníkov v Španielsku.Gottwaldova čata Medzinárodnej brigády v Španielsku a brožúra Slovenskí hrdinovia v ŠpanielskuV znamení boja za obranu republiky pred zahraničnými a domácimi silami fašizmu prebiehali masové prvomájové demonštrácie. Na obrázkoch 1. máj 1937 v Prahe, Bratislave, Košiciach a v LučenciDvadsať rokov sovietskeho štátu sa stalo z iniciatívy KSČ mohutnou manifestáciou československo-sovietskeho spojenectvaKSČ neustále zdôrazňovala a historické fakty dokazovali, že jedinou spoľahlivou medzinárodnopolitickou silou, ktorá môže zabezpečiť obranu Československa pred fašizmom, je Sovietsky zväz.Heslo „Pomoc Červenej armády — porážka útočníka“ na mohutnej jednotnej prvomájovej manifestácii bratislavských pracujúcich roku 1938Po celej republike prebiehali masové protifašistické a mierové manifestácie. Na obrázkoch zábery z manifestácie na Královke pri Liberci v júni a zo sprievodu v Košiciach v júli 1938Správa o zasadaní celoslovenského vedenia KSČ v Košiciach z konca júla 1938, ktoré rokovalo o akútnych otázkach obrany republiky.Jedna z posledných masových manifestácií proti fašizmu, za mier a obranu republiky, ktorá sa uskutočnila 4. septembra 1938 v TrnovciNapriek odhodlaniu ľudu brániť republiku vláda ustupovala nátlaku západných mocností a súhlasila aj s odstúpením pohraničných území fašistickému Nemecku. Pobúrenie a nesúhlas s takýmto postupom vyslovilo štvrť milióna občanov na demonštrácii pred pražským parlamentom 22. septembra 1938, na ktorej prehovoril aj K. GottwaldČeskoslovenská vláda musela 23. septembra 1938 vyhlásiť všeobecnú mobilizáciuNadšený a disciplinovaný nástup k ozbrojenej obrane ČeskoslovenskaO osude Československa sa nerozhodlo podľa priania jeho ľudu — na bojisku, ale na stretnutí Hitlera, Mussoliniho, Daladiera a Chamberlaina v Mníchove v posledných dňoch septembra 1938Logickým dôsledkom hanebného mníchovského diktátu bolo územné a politické oslabenie Československa a odovzdanie politickej moci na Slovensku ľudákom. Dňa 14. marca 1939 došlo k vytvoreniu fašistického slovenského štátu a na druhý deň k okupácii českých krajín nacistickým Nemeckom.׋›Boj KSČ v ilegalitě a v zahraničním odboji do r. 1944VýrobceDBratislavaRok1972Délka27 okénekAutor kresebŠoltýsová AnnaAutor textuPlevza Viliam Doc. Dr. CSc.PředlohaDJOBOznačení2153Další diafilmy výrobceZ dějin knihtisku10. výročí osvobozeníPo stopách slovenské literární minulosti - Západoslovenský kraj I. BratislavaKlemens Jozef Božetěch, malíř, chemik a pedagog
